znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 17/02-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 19. septembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. I. Č., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   úradu   v Pezinku   v konaní o pozemkových   úpravách,   ktoré   boli   nariadené   rozhodnutím   Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - Pozemkového úradu Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ, a Okresného súdu v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 165/02, za účasti Okresného úradu v Pezinku a Okresného súdu v Pezinku, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. I. Č. proti Okresnému úradu v Pezinku   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci a proti Okresnému súdu v Pezinku pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2002 doručená sťažnosť Mgr. Ing. I. Č., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky („ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy v spojení s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva   pokojne   užívať   svoj   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom Okresného úradu v Pezinku a Okresného súdu v Pezinku (ďalej len „okresný súd“).

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti sťažovateľky Okresný   úrad v Pezinku porušil   jej základné   práva   v konaní   o pozemkových   úpravách,   ktoré   boli   nariadené   rozhodnutím Ministerstva   poľnohospodárstva   a výživy   Slovenskej   republiky   -   Pozemkového   úradu Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ z   25. augusta 1992. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru malo byť porušené aj okresným súdom v konaní sp. zn. 5 C 165/02.

Podľa názoru sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu ňou uvádzaných základných práv:

Okresným úradom v Pezinku, ktorý organizuje vykonávanie pozemkových úprav aj vo   vzťahu   k pozemkom   v katastrálnom   územní   Svätý   Jur   uvedeným   vo   výpise   z listu vlastníctva č. 2234, a to parcela č. 3860 -   ostatné plochy o výmere 583 m2, parcela č. 3862 - vinice o výmere 3183 m a parcela č. 3956 - trvalé trávnaté porasty o výmere 25 m2, ktoré sú v jej spoluvlastníctve v podiele 6/8, nepostupuje v súlade so zákonom (§ 19 ods. 1 zákona   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších   predpisov),   keď   napriek   nesúhlasu sťažovateľky naďalej pokračuje vo výkone pozemkových úprav a svojím konaním de facto smeruje k ich vyvlastneniu.

Okresným súdom, ktorému sťažovateľka 7. marca 2002 podala návrh na ochranu svojho vlastníckeho práva a zároveň aj na vydanie predbežného opatrenia a ktorý uznesením č. k. 5 C 165/02-72 z 26. marca 2002 konanie o nariadenie predbežného opatrenia, ako aj konanie vo veci samej zastavil odôvodňujúc to tým, že zistil nedostatok svojej právomoci konať v predmetnej veci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby senát ústavného súdu po predbežnom prerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol nález v tomto znení:

„Základné   právo   Mgr.   Ing.   I.   Č.   upravené   v čl.   20   ods.   1   prvej   vete   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené Okresným úradom v Pezinku v konaní o pozemkových úpravách,   ktoré   boli   nariadené   rozhodnutím   Ministerstva   poľnohospodárstva   a výživy Slovenskej republiky - Pozemkovým úradom Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 2002.

Okresnému úradu v Pezinku zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky   Mgr.   Ing.   I.   Č.   upravenom   v čl.   20   ods.   1   prvej   vete   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva.

Základné právo Mgr. Ing. I. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   bolo   porušené   Okresným   úradom   v Pezinku   v konaní o pozemkových   úpravách,   ktoré   boli   nariadené   rozhodnutím   Ministerstva poľnohospodárstva   a výživy   Slovenskej   republiky   -   Pozemkovým   úradom   Bratislava   - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992.

Okresnému   úradu   v   Pezinku   v konaní   o pozemkových   úpravách,   ktoré   boli nariadené   rozhodnutím   Ministerstva   poľnohospodárstva   a výživy   Slovenskej   republiky   - Pozemkovým úradom Bratislava - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Základné právo Mgr. Ing. I. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené Okresným súdom v Pezinku v konaní sp. zn. 5 C 165/02.

Okresnému   súdu   v Pezinku   v konaní   sp.   zn.   5   C   165/02   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov.

Mgr. Ing. I. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.000 Sk (slovom: „päť miliónov slovenských korún“), ktoré je Okresný úrad v Pezinku povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr.   Ing. I. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000 Sk (slovom: „päťstotisíc   slovenských   korún“),   ktoré je Okresný   súd   v Pezinku   povinný   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   Okresnému   úradu   v Pezinku   prikázal,   „aby   v konaní o pozemkových   úpravách,   ktoré   boli   nariadené   rozhodnutím   Ministerstva poľnohospodárstva   a výživy   Slovenskej   republiky   -   Pozemkovým   úradom   Bratislava   - vidiek č. 1198/92/PÚ 25. 8. 1992 sa dočasne zdržal úkonov, ktoré smerujú k obmedzeniu alebo k odňatiu vlastníckeho práva, alebo ktoré obmedzujú alebo odnímajú vlastnícke právo Mgr. Ing. I. Č. k pozemkom parc. č. 3860 - ostatné plochy vo výmere 583 m2, parc. č. 3862

-   vinice   vo   výmere   3183   m2 a parc.   č.   3956   trv.   tráv.   porasty   vo   výmere   25   m 2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. J. okres P.“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

III.

K porušovaniu základných práv Okresným úradom v Pezinku

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj právomoc na jej prerokovanie a rozhodnutie. Podľa stabilizovanej judikatúry   ústavného   súdu   (aj   keď   vytvorenej   na   základe   konaní   o podnetoch,   ale akceptovanej   aj   v konaní   o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy)   na   konanie a rozhodovanie o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb je ústavný súd oprávnený a povinný len vtedy, ak im ochranu neposkytujú všeobecné súdy (podobne aj II. ÚS 13/00, III. ÚS 5/00).

Sťažovateľka namietala porušenie označených základných práv postupom Okresného úradu   v Pezinku.   Okresný   úrad   je   orgánom   verejnej   správy,   ktorý   postupuje   podľa zákonných predpisov a na základe aktu aplikácie práva ústredným orgánom štátnej správy (rozhodnutie ministerstva).

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného od 1. januára 2002 (zákon č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov)   v správnom   súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť   rozhodnutí   a postupov   orgánov   štátnej   správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,   pokiaľ   im   zákon   zveruje   rozhodovanie   o právach   a povinnostiach   fyzických   osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“).

Z týchto ustanovení vyplýva, že od 1. januára 2002 sa mohla a musela sťažovateľka brániť proti postupu Okresného úradu v Pezinku v konaní pred správnym súdom. Právomoc správneho súdnictva však vylučuje uplatnenie právomoci ústavného súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Preto ústavný súd sťažnosť proti Okresnému úradu v Pezinku odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

K porušovaniu základných práv okresným súdom

Medzi predpoklady konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že jedným z dôvodov odmietnutia návrhu vrátane sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namietal.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 8/2001).

Vo veci sťažovateľky však ústavný súd nehodnotil tieto tri kritériá, ale sústredil sa iba   na   to,   kedy   začalo   konanie   a aký   bol   postup   okresného   súdu.   Sťažovateľka   je účastníčkou   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   5   C   165/02   okresného   súdu,   ktoré   začalo podaním žaloby 7. marca 2002 proti Okresnému úradu v Pezinku. Okresný súd uznesením z 26. marca 2002 konanie zastavil pre nedostatok svojej právomoci a vec postúpil Okresnému úradu   v Pezinku.   Proti   tomuto   uzneseniu   sťažovateľka   podala   odvolanie.   Sťažovateľka listom   adresovaným   predsedovi   okresného   súdu   z 20.   mája   2002   podala   sťažnosť   na prieťahy v konaní, ktorú písomne doplnila 28. mája 2002. Predseda okresného súdu listom z 29. mája 2002 oznámil sťažovateľke, že nezistil prieťahy v konaní a sťažnosť považuje za neodôvodnenú.

Z uvedeného vyplýva, že od podania žaloby po rozhodnutie okresného súdu (aj keď len procesné rozhodnutie o nedostatku procesnej podmienky) uplynuli len necelé tri týždne. Táto doba aj pri zohľadnení podaného odvolania nemôže byť v žiadnej príčinnej súvislosti so základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani so základným právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu konal bez zbytočných prieťahov, čo je zjavné na prvý pohľad, ak sa porovná dátum podania žaloby a dátum rozhodnutia o nedostatku procesnej podmienky. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že nehodnotí, či okresný súd rozhodol správne alebo nesprávne, ak zastavil   konanie   pred   ním,   ale   hodnotí   len   to,   čo   namieta   sťažovateľka   v petite   svojej sťažnosti,   ktorým   je   ústavný   súd   viazaný   (§   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde),   t.   j. porušenie základného práva podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Napokon, vecná správnosť rozhodnutia okresného súdu je predmetom odvolacieho konania.

Ústavný   súd   preto   odmietol   sťažnosť   proti   okresnému   súdu   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Po   celkovom   odmietnutí   sťažnosti   z dôvodov,   ktoré   ústavný   súd   uviedol,   je   už nadbytočné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky (dočasné opatrenie a primerané finančné zadosťučinenie).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2002