znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 169/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr.   E. H., N., zastúpenej advokátom Mgr.   Ľ. Š., N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre   sp. zn. 5 Co 235/2010   z 23.   augusta   2011   v spojení   s rozsudkom   Okresného   súdu   Nitra   sp. zn. 18 C 26/2006 z 1. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. E. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012 doručená sťažnosť JUDr. E. H. (ďalej len,,sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1,   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len,,krajský súd“) sp. zn. 5 Co 235/2010 z 23. augusta 2011 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 23. augusta 2011“)   v spojení   s rozsudkom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len  ,,okresný   súd“)   sp. zn. 18 C 26/2006 z 1. júla 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 1. júla 2010“).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa   spolu   s ostatnými   právnymi   nástupcami   (ďalej   aj   „žalobcovia“)   po   ich   právnom predchodcovi   J.   M.,   zomretom...,   domáhali žalobou   podanou   na okresnom   súde určenia vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa   v k. ú.   M.,   zapísanej   v prídelovej listine ako parc. č... – roľa o výmere 20 000 m2.

Okresný súd rozsudkom z 1. júla 2010 žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol. Podľa   jeho   názoru   žalobcovia   nepreukázali,   že   nehnuteľnosť,   ktorá   bola   pridelená na základe   označenej   prídelovej   listiny,   bola   v skutočnosti   pridelená   ich   právnemu nástupcovi. Okresný súd vyjadril názor, že osoba uvedená v prídelovej listine ako J. M. ml. nie je totožnou osobu s J. M., právnym predchodcom sťažovateľov. Krajský súd na základe odvolania   žalobcov   rozsudkom   z 23.   augusta   2011   odvolaním   napadnuté   prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že využila aj ďalšiu zákonnú možnosť a obrátila sa so   svojimi   príbuznými   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky (ďalej   len „generálna prokuratúra“) s podnetom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Jej   podnet vybavila Krajská prokuratúra v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) prípisom sp. zn. Kc 118/11 z 13. januára 2012 so záverom, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by konanie súdov bolo postihnuté vadou, v dôsledku ktorej by sťažovateľke a jej príbuzným bola odňatá možnosť konať pred súdom, ani nebolo zistené porušenie procesných ustanovení, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže   sa   sťažovateľka   nestotožnila   s názorom   krajskej   prokuratúry,   listom z 23. januára   2012   požiadala   generálnu   prokuratúru   o prešetrenie   rozhodnutia   krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra sa prípisom sp. zn. VI/2 Pz 102/12 z 1. marca 2012 stotožnila s názorom krajskej prokuratúry a opakovaný podnet sťažovateľky odložila. Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   zo   strany   všeobecných   súdov,   ktoré   rozhodli v predmetnej právnej veci, došlo k viacerým pochybeniam, a pretože sa nestotožňuje s ich rozhodnutiami, navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné práva:„a) vlastniť majetok ako aj právo na dedenie,

b) domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde,

c) domáhať sa, aby bola je[j] vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov,   v je[j] prítomnosti, ale najmä aby sa mohl[a] vyjadriť ku všetkým dôkazom,

boli porušené.“

Sťažovateľka ďalej   navrhuje,   aby   ústavný   súd   zrušil „rozsudok   Krajského   súdu v Nitre pod č. k. 5 Co 235/2010 zo dňa 23. 8. 2011 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nitra   pod   č. k.   18 C 26/2006   zo   dňa   1. 7. 2010“,   vec   mu   vrátil   na   nové   prerokovanie a rozhodnutie, a zároveň aby jej priznal úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 49   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Relevantným   momentom,   odkedy   začala   plynúť   sťažovateľke   lehota   na   podanie sťažnosti   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 1.   júla   2010   a   rozsudku   krajského   súdu z 23. augusta   2011,   je   deň   nadobudnutia   ich   právoplatnosti.   Podanie   podnetu,   resp. opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnej prokuratúre nemá v danom prípade vplyv na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (napr.   II. ÚS 42/01,   I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04, IV. ÚS 196/09), pričom rozhodovanie o podaní mimoriadneho dovolania je výlučne   v dispozičnej   právomoci   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky. Sťažovateľka zrejme odvíja začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 20. januára 2012, resp. od 6. marca 2012, keď jej boli doručené prípisy o vybavení jej podnetu, resp. opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Podľa zistení ústavného súdu rozsudok okresného súdu z 1. júla 2010 nadobudol právoplatnosť   29.   novembra   2011   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   z 23.   augusta 2011.   Sťažovateľka   podala   sťažnosť   smerujúcu   proti   označeným   rozhodnutiam všeobecných   súdov   adresovanú   ústavnému   súdu   na   poštovú   prepravu   15.   marca   2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej obsiahnutými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012