SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 169/2011-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním jej podania zo 4. marca 2011 týkajúceho sa prešetrenia vybavenia jej žiadosti o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«A/ MS SR v konaní o predbežnom prejednaní škody sp. zn.: 16335/2011-151 porušil moje základne právo na inú právnu ochranu, nakoľko došlo k porušeniu ústavno- procesných princípov v zmysle čl. 46 v spojení s čl. 51 ods. 1) Ústavy SR konkrétne zákona č. 757/2004 Zb. v zmysle § 67 ods. 1 pís. b) a ďalej § 72 ods. 1 pís. c, d, e. citovaného zákona.
Porušovateľ zjavne obišiel ustanovenie § 64 cit. zák. a tak porušil svoje povinnosti mu vyplývajúce z tohto ustanovenia.
B/ Púhym vyjadrením porušovateľa v druhom odseku posledná veta napadnutého opatrenia z 28. 4. 2011 „Samotné konštatovanie predsedu Krajského súdu v KE, že Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní nebola riadne vybavená bez ďalšieho neodôvodňuje vznik nároku na náhradu škody“.
S takýmto perfídnym vyjadrením nesúhlasím, lebo vytrháva z kontextu odpovede predsedu Krajského súdu v KE zo dňa 13. 7. 2010 citujem štvrtý odsek „Lehota na vybavenie rozsudku bola predĺžená do 28. 4. 2010, pričom rozsudok bol vyhotovený o jeden deň neskôr, t. j. 29. 4. 2010. Pretože Vaša sťažnosť bola vybavená kladne, súčasne Vám vraciam zaplatený súdny poplatok“.
K bodu B/ napadnutého opatrenia z 28. 4. 2011 s ktorým nesúhlasím a brojím proti tomu, lebo vôbec nezohľadnil vybavenie našej sťažnosti predsedom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 27. 5. 2010 v ktorom posledný odsek citujem... „Vaša sťažnosť je dôvodná... Myslím si, že sú postačujúce, aby ste sa práva žalobcu, ktorého zastupujete ako advokát mohli domáhať na Ústavnom súde SR“.
Porušovateľ svojím vehementným vytrhávaním z kontextu odpovedí príslušných orgánov súdnej správy KS KE a OS MI vyššie citovaných, takto hrubo porušil naše práva v zmysle § 15 a § 16 zákona číslo 514/2003 Zb.
Pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR takto postupovalo, porušilo zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Z uvedených dôvodov treba považovať závery Ministerstva spravodlivosti SR za unáhlené a predčasné.»
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky na inú právnu ochranu bolo opatrením č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 porušené.
2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje opatrenie MS SR č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. MS SR je povinné zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.
Ústavný súd zo sťažnosti, z prílohy pripojenej k sťažnosti a z vyžiadaných dokumentov zistil, že sťažovateľka sa žiadosťou doručenou ministerstvu 5. augusta 2010 domáhala odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo ako orgán konajúci v mene štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov (ďalej len,,zákon“) oznámilo sťažovateľke prípisom zo 7. februára 2011, že jej žiadosť z 5. augusta 2010 o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ,,...bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 pričom žiadosti nebolo vyhovené...“, pričom žiadosť posúdilo ako nedôvodnú, „...nakoľko podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, na základe Vami doložených dokumentov, nebolo vo veci Vášho klienta preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci“.
Sťažovateľka sa následne podaním zo 4. marca 2011 (doručeným ministerstvu 7. marca 2011) domáhala prešetrenia vybavenia svojej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo prípisom č. 16335/2011-151 z 28. marca 2010 sťažovateľke oznámilo, že „ohľadom uplatneného rozsahu náhrady škody, na svojom zamietavom stanovisku v časti uplatnenej škody vo výške 350,-EUR zotrvávame, a to s poukazom na už skôr uvedené, že pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov – nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“.
Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je subsidiárna. Ústavný súd poskytuje ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy malo dôjsť zo strany ministerstva ,,...v konaní o predbežnom prejednaní škody...“ jeho prípisom č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 týkajúcim sa prešetrenia vybavenia jej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody z 5. augusta 2010 v súvislosti s uplatnením si odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 15 ods. 1 zákona. V prípade, že sťažovateľka s postupom ministerstva nesúhlasí, má možnosť obrátiť sa žalobou na príslušný všeobecný súd; podľa § 16 ods. 1 zákona tak môže urobiť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Absencia právomoci ústavného súdu v tejto veci konať a rozhodnúť bola preto dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2011