znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 169/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr.   M.   K.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   inú   právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   prípisom   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.,   a.   s., o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.,   a.   s.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   prípisom   Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   č.   k.   16335/2011-151 z 28. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním jej podania zo 4. marca 2011 týkajúceho sa prešetrenia vybavenia jej žiadosti o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«A/ MS SR v konaní o predbežnom prejednaní škody sp. zn.: 16335/2011-151 porušil moje   základne   právo   na   inú   právnu   ochranu,   nakoľko   došlo   k   porušeniu   ústavno- procesných princípov v zmysle čl. 46 v spojení s čl. 51 ods. 1) Ústavy SR konkrétne zákona č. 757/2004 Zb. v zmysle § 67 ods. 1 pís. b) a ďalej § 72 ods. 1 pís. c, d, e. citovaného zákona.

Porušovateľ zjavne obišiel ustanovenie § 64 cit. zák. a tak porušil svoje povinnosti mu vyplývajúce z tohto ustanovenia.

B/ Púhym vyjadrením porušovateľa v druhom odseku posledná veta napadnutého opatrenia z 28. 4. 2011 „Samotné konštatovanie predsedu Krajského súdu v KE, že Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní nebola riadne vybavená bez ďalšieho neodôvodňuje vznik nároku na náhradu škody“.

S   takýmto   perfídnym   vyjadrením   nesúhlasím,   lebo   vytrháva   z   kontextu   odpovede predsedu   Krajského   súdu   v   KE   zo   dňa   13.   7.   2010   citujem   štvrtý   odsek   „Lehota   na vybavenie rozsudku bola predĺžená do 28. 4. 2010, pričom rozsudok bol vyhotovený o jeden deň neskôr, t. j. 29. 4. 2010. Pretože Vaša sťažnosť bola vybavená kladne, súčasne Vám vraciam zaplatený súdny poplatok“.

K bodu B/ napadnutého opatrenia z 28. 4. 2011 s ktorým nesúhlasím a brojím proti tomu,   lebo   vôbec   nezohľadnil   vybavenie   našej   sťažnosti   predsedom   Okresného   súdu v Michalovciach zo dňa 27. 5. 2010 v ktorom posledný odsek citujem... „Vaša sťažnosť je dôvodná... Myslím si, že sú postačujúce, aby ste sa práva žalobcu, ktorého zastupujete ako advokát mohli domáhať na Ústavnom súde SR“.

Porušovateľ   svojím   vehementným   vytrhávaním   z   kontextu   odpovedí   príslušných orgánov súdnej správy KS KE a OS MI vyššie citovaných, takto hrubo porušil naše práva v zmysle § 15 a § 16 zákona číslo 514/2003 Zb.

Pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR takto postupovalo, porušilo zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Z   uvedených   dôvodov   treba   považovať   závery   Ministerstva   spravodlivosti   SR   za unáhlené a predčasné.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky na inú právnu ochranu bolo opatrením č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje opatrenie MS SR č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. MS SR je povinné zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   z   prílohy   pripojenej   k   sťažnosti   a   z   vyžiadaných dokumentov zistil, že sťažovateľka sa žiadosťou doručenou ministerstvu 5. augusta 2010 domáhala odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo ako orgán konajúci v mene štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov (ďalej len,,zákon“) oznámilo sťažovateľke   prípisom   zo   7.   februára 2011,   že jej   žiadosť   z 5.   augusta   2010 o odškodnenie   za   škodu   spôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom ,,...bola   predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 pričom žiadosti nebolo vyhovené...“, pričom   žiadosť   posúdilo   ako   nedôvodnú, „...nakoľko   podľa   názoru   Ministerstva spravodlivosti SR, na základe Vami doložených dokumentov, nebolo vo veci Vášho klienta preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci“.

Sťažovateľka   sa   následne   podaním   zo   4.   marca   2011   (doručeným   ministerstvu 7. marca 2011) domáhala prešetrenia vybavenia svojej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo prípisom č. 16335/2011-151 z 28. marca 2010 sťažovateľke oznámilo,   že „ohľadom   uplatneného   rozsahu   náhrady   škody,   na   svojom   zamietavom stanovisku v časti uplatnenej škody vo výške 350,-EUR zotrvávame, a to s poukazom na už skôr   uvedené,   že   pre   možnosť   postupu   v   zmysle   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   je   potrebné kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov – nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“.

Právomoc   ústavného   súdu   vyplývajúca   z   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   subsidiárna. Ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základným   právam   alebo   slobodám   fyzických   osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy malo dôjsť zo strany ministerstva ,,...v konaní o predbežnom prejednaní škody...“ jeho prípisom č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 týkajúcim sa prešetrenia vybavenia jej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody z 5. augusta 2010 v súvislosti s uplatnením si odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným   postupom   podľa   §   15   ods.   1   zákona.   V prípade,   že   sťažovateľka   s postupom ministerstva nesúhlasí, má možnosť obrátiť sa žalobou na príslušný všeobecný súd; podľa § 16 ods. 1 zákona tak môže urobiť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Absencia   právomoci   ústavného   súdu   v   tejto   veci   konať   a   rozhodnúť   bola   preto dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2011