znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 169/07-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho,   zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcu Ladislava Orosza vo veci sťažnosti A. Š., B., a Š. Š., B., obaja zastúpení advokátom JUDr. M. B., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 36/94, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v období po 12. marci 2003 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 36/94 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Š. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v období po

2. júni   2005   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 36/94 p o r u š e n é   b o l o.

3.   A.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Š.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30   000   Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   A.   Š.   a Š.   Š.   v   sume   17 981,30   Sk   (slovom sedemnásťtisícdeväťstoosemdesiatjeden slovenských korún a tridsať halierov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   17 981,30   Sk   (slovom   sedemnásťtisícdeväťstoosemdesiatjeden slovenských   korún   a tridsať   halierov)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   č.   7000060515/8180   vedený   v Štátnej   pokladnici   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Vo zvyšnej časti sťažnosti A. Š. a Š. Š. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2007 doručená   sťažnosť   A.   Š.,   B.,   a Š.   Š.,   B.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   v ktorej   namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 36/94.

Sťažovatelia   spolu   so   sťažnosťou   predložili   aj   žiadosť   o   ustanovenie právneho zástupcu   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   ktorej   ústavný   súd   uznesením č. k. IV. ÚS   169/07-25   z 26.   júla   2007   vyhovel   a ustanovil   im   za   právneho   zástupcu advokáta JUDr. M. B. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby v určenej   lehote   upresnil   a doplnil   ich   sťažnosť   tak,   aby   obsahovala   všetky   náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Právny zástupca sťažovateľov doručil 11. septembra 2007 nové znenie sťažnosti, z ktorého ústavný súd v ďalšom postupe vychádzal.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 36/94. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností k bytu nachádzajúcemu sa v B., doručenej okresnému súdu sťažovateľom A. Š. 4. marca 1994. Sťažovateľ Š. Š. pristúpil do konania na strane žalobcu úkonom z 2. júna 2005.

Ústavný súd zo sťažnosti a z vlastnej evidencie zistil, že sťažovateľ A. Š. porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a svojho práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní   už   namietal,   pričom   o jeho predchádzajúcej   sťažnosti   rozhodol   nálezom   č.   k.   I.   ÚS   125/02-40   z 12.   marca   2003, v ktorom deklaroval porušenie jeho označených práv, okresnému súdu prikázal v konaní sp. zn. 8 C 36/94 konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi A. Š. priznal finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk.

Sťažovatelia   v sťažnosti   tvrdia,   že   k zbytočným   prieťahom   v namietanom   konaní dochádza aj v období po 12. marci 2003. Aj keď okresný súd „... v období od júna 2005 do septembra 2006 vytýčil v konaní spolu šesť pojednávaní,   ale viaceré pojednávania boli odročené   bez   prejednania   veci,   čo   malo   za   následok,   že   vec   nebola   okresným   súdom prerokovaná tak, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Uvedený postup okresného súdu preto   hodnotia   sťažovatelia   ako   neefektívny,   ktorý   neprispel   k vytvoreniu   podmienok potrebných pre prijatie rozhodnutia vo veci samej, a tým k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov“.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uvádzajú:„Zatiaľ posledné pojednávanie vo veci bolo Okresným súdom Bratislava III vytýčené na deň 6. septembra 2006. Uvedené pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na neurčito   z dôvodu   odchodu   vo   veci   konajúcej   sudkyne   na   stáž   na   Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Aj   napriek   tomu,   že   od   zrušenia   uvedeného pojednávania už uplynul jeden rok, Okresný súd Bratislava III zostáva vo veci absolútne nečinný.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vyslovil, že okresný súd v namietanom konaní porušil svojím postupom ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 36/94 bez zbytočných prieťahov a aby priznal každému z nich finančné zadosťučinenie v sume 1 milión Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia v zákonom ustanovenej výške.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   169/07-38   z 27.   septembra   2007   sťažnosť sťažovateľov v časti týkajúcej sa A. Š. v období po 12. marci 2003 a v časti týkajúcej sa Š. Š. v období po 2. júni 2005 prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietol.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vo vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr. 3676/2007 z 5. decembra 2007 sa predseda okresného súdu odvoláva na priložené vyjadrenie zákonného sudcu vo veci JUDr. M. K., „s ktorým   sa   v plnej   miere   stotožňujem“. Vo   vyjadrení   zákonného   sudcu   sa   okrem   iného uvádza:

„... vo veci bolo nariadené mojou úpravou zo dňa 13. 9. 2007 pojednávanie na deň 28. 11. 2007.

Pojednávanie   dňa   28.   11.   2007   bolo   z dôvodu   neúčasti   navrhovateľa   1),   jeho zástupkyne, odporcu, zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa 1), vedľajšej účastníčky na strane odporcu, ako aj zástupkyne odročené na 13. 2. 2008 s tým, že súd bude ešte rozhodovať v zmysle § 93 ods. 2 vety druhej OSP o prípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu, a to na návrh navrhovateľov 1) a 2).

Vec mi bola pridelená zo súdneho oddelenia sudkyne JUDr. A. M. dňa 3. 10. 2006 po jej odchode na stáž na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 1. 9. 2006 spolu s ďalšími 21 vecami.

Poukazujem na to, že v období mesiacov október, november, december 2006, ako aj v období   mesiacov   apríl,   máj,   jún   2007   som   pojednával   tri   dni   v týždni,   a to   výlučne reštančné veci ochrán osobnosti a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých   vecí   pozostávala   moja   špecializovaná   agenda   v období   rokov   1998   až   2003, samozrejme   ostatné   mesiace,   t.   j.   september   2006   a január,   február,   marec   2007   som pojednával uvedené veci dva dni v týždni.

Ako som uviedol, pojednávanie na deň 28. 11. 2007 som nariadil úpravou zo dňa 13. 9. 2007.

Podaním doručeným súdu dňa 4. 12. 2007 navrhol navrhovateľ 2) vykonať vo veci znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva.“

K vyjadreniu   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaujal   právny zástupca sťažovateľov stanovisko, ktoré doručil 28. decembra 2007. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

„Na pojednávaní v predmetnej veci vytýčenom na 28. november 2007 sa moji klienti, ako navrhovatelia v druhom rade, obdobne ako na predchádzajúcich súdom vytýčených pojednávaniach, zúčastnili. Zákonný sudca z dôvodu neúčasti ostatných účastníkov konania pojednávanie odročil na 13. februára 2008 s tým, že v tomto čase by už uvedenú vec mala prevziať pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. A. M., ktorá sa má od 1. januára 2008 vrátiť zo stáže na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky späť na Okresný súd Bratislava III. Na základe uvedeného možno predpokladať, že opätovnou zmenou zákonného sudcu dôjde   k ďalším   prieťahom   v súdnom   konaní.   Zároveň   sa   domnievam,   že   Okresný   súd Bratislava III nevyužíva všetky účinné prostriedky na odstránenie zbytočných prieťahov v predmetnom súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, napríklad vo forme ukladania primeraných poriadkových pokút účastníkovi konania, ktorý sa bez dostatočného ospravedlnenia nezúčastní súdneho pojednávania.

Na záver musím s ľútosťou konštatovať, že stav právnej neistoty, v ktorom sa moji klienti   nachádzajú   z dôvodu   zbytočných   prieťahov   v predmetnom   súdnom   konaní spôsobených   nesprávnym   úradným   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III,   sa neodstraňuje, ale naopak, nesprávnym postupom súdu dochádza k jeho prehlbovaniu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 36/94.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza ústavný súd zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I.   ÚS   10/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať len také, ktoré smeruje efektívne a v primeranom čase k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd zistil, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie   o žalobe   o určenie   neplatnosti   zmluvy   o prevode   práv   a povinností   k bytu nachádzajúcemu sa v B., doručenej okresnému súdu A. Š. 4. marca 1994, a po preskúmaní dotknutého   súdneho   spisu   konštatoval,   že   predmetnú   vec   nemožno   z právneho   ani faktického hľadiska považovať za zložitú.

Vo vzťahu k správaniu sťažovateľov ako účastníkov namietaného súdneho konania v období po 12. marci 2003 ústavný súd po preskúmaní dotknutého súdneho spisu zistil, že sťažovateľ A. Š. zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených   na   14.   júl   2004,   10.   november   2004,   17.   február   2005   a pojednávania nariadeného na 28. november 2007 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom sťažovateľ Š. Š. ako dôvod jeho neúčasti uviedol zdravotné dôvody. Z uvedených dôvodov bolo potrebné nariadené pojednávania odročiť. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že neúčasť A. Š. na uvedených pojednávaniach mala objektívne vplyv na dĺžku namietaného konania, ale zároveň konštatoval, že nemôže ospravedlniť jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.

V rámci   posledného   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   postup   okresného   súdu v namietanom konaní v období po 12. marci 2003.

Zo spisu vyplýva, že v priebehu roka 2003 došlo opatreniami predsedu okresného súdu k trom zmenám zákonných sudcov, pričom prvé úkony vo veci po 12. marci 2003 urobil okresný súd až 25. marca 2004, keď nariadil termín pojednávania na 14. júl 2004 a vydal pokyn na vylúčenie spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 12 C 2/95. Toto obdobie nečinnosti (viac ako 12 mesiacov) ústavný súd vyhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní.   Ústavný   súd   prihliadol   na   to,   že   tieto   úkony   urobil   okresný   súd   po predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa   A.   Š.   na   prieťahy   v konaní   z 12.   marca   2004 adresovanej predsedovi okresného súdu, pričom predseda okresného súdu v upovedomení sp. zn. Spr. 2077/2002 zo 17. mája 2004 vyhodnotil túto sťažnosť ako dôvodnú.

Následne bola okresnému súdu 12. júla 2004 doručená žiadosť sťažovateľa A. Š. z 9. júna 2004 o zmenu termínu pojednávania (na september 2004) z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mu bráni zúčastniť sa na pojednávaní. Na tomto základe okresný súd pojednávanie 14. júla 2004 uznesením odročil na 10. november 2004. Sťažovateľ A. Š. doručil okresnému súdu 4. novembra 2004 opätovne žiadosť o zmenu termínu pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mu bráni zúčastniť sa na pojednávaní 10.   novembra   2004.   Pojednávanie   z   10.   novembra   2004   preto   okresný   súd   uznesením odročil na 17. február 2005. Zo spisu ďalej vyplýva, že sťažovateľ A. Š. doručil okresnému súdu   15.   februára   2005   ďalšiu   žiadosť   o zmenu termínu   pojednávania z dôvodu   svojho nepriaznivého zdravotného stavu, a preto okresný súd pojednávanie zo 17. februára 2005 uznesením opätovne odročil na 2. jún 2005.

Dňa   22.   apríla   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   P.   P. k predmetu konania, ktoré okresný súd na základe pokynu zákonného sudcu z 3. mája 2005 zaslal sťažovateľovi A.   Š. Podaním   doručeným   okresnému   súdu   30.   mája 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa A. Š. požiadala o pripustenie vstupu Š. Š. do predmetného konania ako ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa. Na pojednávaní 2. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 8 C 36/94-230 pripustil vstup Š. Š. do predmetného konania ako ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa a následne bolo pojednávanie uznesením odročené na 7. júl 2005 z dôvodu neúčasti vedľajšieho účastníka konania (doručenie predvolania na toto pojednávanie nemal vedľajší účastník riadne vykázané).

Termín pojednávania nariadený na 7. júl 2005 bol okresným súdom 15. júna 2005 zrušený   z dôvodu   sťahovania   okresného   súdu.   Okresný   súd   nariadil 25.   novembra   2005   termín   pojednávania   na   5.   apríl   2006,   ktorý   ale 28. februára 2006 zrušil a určil nový termín pojednávania na 28. apríl 2006. Pojednávanie 28.   apríla   2006   bolo   uznesením   okresného   súdu   odročené   na   31.   máj   2006   z dôvodu neúčasti sťažovateľov, ako aj vedľajšieho účastníka konania, ktorý nemal riadne vykázané doručenie   predvolania.   Na   pojednávaní   31.   mája   2006   právni   zástupcovia   účastníkov konania   predniesli   svoje   stanoviská   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 6. september   2006.   Okresný   súd   pokynom   z 10.   augusta   2006   upovedomil   účastníkov konania   o zrušení   termínu   pojednávania   stanoveného   na   6.   september   2006   z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatoval, že v období od 25. marca 2004   do   10.   augusta   2006   nedošlo   zo   strany   okresného   súdu   k zavineným   prieťahom v konaní.

Sťažovatelia doručili okresnému súdu 23. októbra 2006 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.   V ten   istý   deň   bol   predmetný   spis   podľa   úradného   záznamu   v súlade s dodatkom č. 5 z 3. októbra 2006 k rozvrhu práce okresného súdu prerozdelený zákonnému sudcovi JUDr. M. K., ktorý prvý úkon vo veci urobil až 13. septembra 2007, keď nariadil termín   pojednávania   na   28.   november   2007.   Aj   toto   obdobie   nečinnosti   (11 mesiacov) ústavný súd vyhodnotil ako obdobie zbytočných prieťahov zavinených okresným súdom.

Medzitým   bolo   okresnému   súdu   6.   februára   2007   doručené   oznámenie   o vstupe vedľajšieho účastníka konania C. C., Bratislava, do predmetného konania na strane odporcu a 9. februára 2007 vyjadrenie odporcu z 8. februára 2007 k predmetu konania a návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania v danej veci. Následne boli okresnému   súdu   10.   a 23. októbra   2007   doručené   stanoviská   sťažovateľov   k pristúpeniu   vedľajšieho   účastníka   do konania a 6. novembra 2007 vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania C. C. k predmetu konania.

Pojednávanie konané 28. novembra 2007 bolo uznesením okresného súdu odročené na 13. február 2008 z dôvodu neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa A. Š. (sťažovateľ Š. Š. ako   dôvod   jeho   neúčasti   uviedol   zdravotné   dôvody),   právnej   zástupkyne   A.   Š., neospravedlnenej   neúčasti   zástupkyne   vedľajšieho   účastníka   konania   na   strane navrhovateľov   (Bytové   družstvo   C.,   B.),   ospravedlnenej   neúčasti   odporcu   a vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu. Dňa 4. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa Š. Š. - návrh na vykonanie dôkazu.

Ústavný súd sumarizujúc svoje zistenia konštatoval, že aj keď postup okresného súdu v namietanom   konaní   objektívne   sťažovala   opakovaná   neúčasť   účastníkov   konania   na pojednávaniach,   došlo   v období   od   12.   marca   2003   do   25.   marca   2004   a v   období   od 10. augusta   2006   do   13.   septembra   2007   k zbytočným   prieťahom   zavineným   okresným súdom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Aj keď konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 36/94   nebolo ku   dňu   vydania   tohto   nálezu   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd tomuto   návrhu   sťažovateľov   nevyhovel   s poukazom   na   platný   a pre   okresný   súd záväzný príkaz   konať   v tomto   konaní   bez   zbytočných   prieťahov   uložený   nálezom č. k. I. ÚS 125/02-40 z 12. marca 2003.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 milióne Sk s osobitným poukazom na skutočnosť, že sa „už viac ako trinásť   rokov   nachádzajú   v stave   právnej   neistoty“, pričom   ústavný   súd   už   prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   ale „Okresný   súd   Bratislava   III nerešpektoval príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci konať, a do dnešného dňa, t. j. ani po uplynutí ďalších štyroch rokov, nerozhodol vo veci samej. Sťažovatelia preto pociťujú veľkú bezmocnosť a beznádej, keďže už nevedia, akým spôsobom prinútiť okresný súd vo veci konať a rozhodnúť, aby sa konečne mohli domôcť spravodlivosti“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo podľa zistení ústavného súdu k zbytočným   prieťahom   zavineným   okresným   súdom,   správanie   sťažovateľov   ako účastníkov konania (osobitne A. Š.), ale aj celkovú doterajšiu dĺžku namietaného konania, a tiež   skutočnosť,   že   okresný   súd   sa   dôsledne   neriadil   príkazom   ústavného   súdu   konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov uloženú mu nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 125/02-40 z 12. marca 2003, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún) A. Š. a v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún) Š. Š. primerané konkrétnom okolnostiam prípadu. Pri priznaní finančného zadosťučinenia Š. Š. vzal ústavný súd do úvahy, že je účastníkom namietaného konania len od 2. júna 2005.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk, keďže išlo o úkony urobené v roku 2007. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby obom sťažovateľom   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia,   spísanie   sťažnosti   a jej   podanie   a ďalšie podanie na ústavný súd) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej „len „vyhláška“) vo výške 6-krát 2970 Sk za jeden úkon právnej služby a 6-krát 178 Sk režijný paušál, ktorú znížil o 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, keďže išlo o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   oboch   sťažovateľov.   Keďže   právny   zástupca sťažovateľov je platiteľom DPH, úhrada trov právneho zastúpenia bola po pripočítaní DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznaná v celkovej sume 17 981,30 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet Kancelárie ústavného súdu v lehote ustanovenej vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 6).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008