znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 169/03-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. T.,   P.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 74/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2003 doručená sťažnosť I. K. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   J.   T.,   P.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Bardejove (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 74/99. Podstatou sťažnosti bolo to, že okresný nepredložil vec na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa napriek tomu, že dovolanie bolo podané 19. mája 2000, a až do 24. júla   2002   bol   okresný   súd   nečinný   a ani   doposiaľ   dovolanie   najvyššiemu   súdu nepredložil.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný súd zistil, že spis sp. zn. 5 C 74/99 bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 16. mája 2003 na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa proti   právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 12. júna 2003.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa názoru ústavného súdu možno hovoriť aj vtedy   (okrem   prípadov   uvedených   v stabilizovanej judikatúre),   ak namietaný   postup, resp.   nečinnosť   orgánu   verejnej   moci   (v   posudzovanom   prípade   ide   o okresný   súd v dovolacom   konaní,   ktorý   je   povinný   adjustovať   a predložiť   spis   dovolaciemu   súdu) prestali alebo nečinnosť bola nahradená zákonom predpokladaným úkonom skôr než sa podala sťažnosť, pričom   nie je žiaden predpoklad, aby napadnutý orgán verejnej moci, v tomto   prípade   okresný   súd,   mohol   pokračovať   v namietanom   porušovaní   označeného základného práva.

Okresný súd je podľa § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tým súdom, kde účastník musí podať dovolanie. Podľa § 241 ods. 4 OSP súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil.   Ak   sa   aj   napriek   výzve   súdu   v lehote   desiatich   dní   dovolanie   neopraví   alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu. Túto činnosť prvostupňového súdu ústavný súd považuje za súčasť postupu všeobecných súdov pri zabezpečení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ústavy a preto takou činnosťou alebo nečinnosťou pri plnení povinnosti podľa § 241 ods. 4 OSP môže   dôjsť   aj   k porušeniu   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov. K porušovaniu   však   dochádza   len   počas   nečinnosti   prvostupňového   súdu   (neefektívnej činnosti). Ak prvostupňový súd vec (dovolanie) predloží dovolaciemu súdu, končí možné porušovanie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   pri   príprave dovolacieho konania. Predložením veci dovolaciemu súdu sa definitívne splnili procesné povinnosti   prvostupňového   súdu   v rámci   konkrétneho   dovolacieho   konania.   Takéto povinnosti prvostupňovému súdu vo veci toho istého dovolania už pojmovo neprichádzajú do úvahy.

Vychádzajúc   z   týchto   záverov   a   z   toho,   že   okresný   súd   predložil   dovolanie sťažovateľa   najvyššiemu   súdu   už   pred   podaním   jeho   sťažnosti   ústavnému   súdu   (nie   je podstatné, či o tom   sťažovateľ vedel   alebo nie), ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2003