znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 168/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. G. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/90/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. G. P. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012 doručená sťažnosť RNDr. G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/90/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Dňa 22. 07. 2009 bol Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „súd“) doručený návrh Ing. I. C. a A. C. (ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena k ich stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve sťažovateľa.

Dňa 14. 08. 2009 súd doručil sťažovateľovi výzvu, aby sa k návrhu vyjadril. Dňa 03. 09. 2009 sťažovateľ doručil súdu vyjadrenie k návrhu, v ktorom okrem iného uviedol, že stavba navrhovateľov je umiestnená v záhradkárskej osade, pričom vzťahy medzi vlastníkmi   pozemkov   a   členmi   na   týchto   pozemkoch   zriadenej   záhradkárskej   osady   sa spravujú zákonom č. 64/1997 Z. z. a na konanie je príslušný Obvodný pozemkový úrad. Zároveň sťažovateľ oznámil, že Obvodný pozemkový úrad v tejto veci už aj koná.

Následne   súd   nariadil   pojednávanie   na   13. 10. 2009.   Po   doručení   predvolania sťažovateľ   požiadal   dňa   24. 09. 2009   o   jeho   odročenie   na   iný   termín   z   dôvodu pedagogických   povinností   na   vysokej   škole,   pričom   oznámil,   v   ktorých   dňoch   má pedagogické   povinnosti,   aby   súd   pri   určení   nového   termínu   mohol   na   túto   prekážku prihliadnuť.

Dňa 13. 10. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia sťažovateľa odročené na 26. 01. 2010.

Dňa   26. 01. 2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   opätovne poukázal na nedostatok právomoci súdu konať vo veci úpravy vzťahov v záhradkárskych osadách. Pojednávanie bolo následne odročené na 22. 04. 2010.

Dna   02. 02. 2010   súd   urgoval   predloženie   plnomocenstva   udeleného   advokátovi sťažovateľa v písomnej forme a to napriek tomu, že toto bolo riadne udelené v ústnej forme do zápisnice na pojednávaní dňa 26. 01. 2010 (§ 28 ods. 1 OSP).»

Ďalší priebeh namietaného konania sťažovateľ opísal takto:„Dňa 03. 02. 2010 súd vyzval Obvodný pozemkový úrad Bratislava II na zapožičanie spisu. Dňa 09. 03. 2010 súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu.

Dňa 15. 04. 2009 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 22. 04. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu sťažovateľa odročené na 16. 09. 2010.

Dňa   16. 09. 2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne   odročené na neurčito.

Dňa 10. 01. 2011 súd vyzval Obvodný pozemkový úrad v Bratislave na oznámenie stavu konania.

Dňa   26. 08. 2011   súd   opätovne   vyzval   Obvodný   pozemkový   úrad   v   Bratislave na oznámenie stavu konania.

Dňa 21. 09. 2011 súd zaslal súdny spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o domnelej námietke zaujatosti, ktorá však vôbec nebola podaná.

Dňa   13. 10. 2011   Krajský   súd   v   Bratislave   spis   vrátil   súdu   bez   rozhodnutia o námietke zaujatosti, keďže správne skonštatoval, že táto podaná nebola.

Dňa 24. 10. 2011 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave oznámil stav konania. Dňa   02. 11. 2011   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   námietky   zaujatosti   voči zákonnej sudkyni.

Dňa 08. 11. 2011 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 19. 12. 2011 Krajský súd v Bratislave námietke zaujatosti vyhovel. Dňa 27. 01. 2012 bola vec pridelené novej sudkyni.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:«Od   podania   návrhu   uplynuli   skoro   2   roky   a   8   mesiacov,   napriek   tomu   nebolo do dnešného dňa meritórne rozhodnuté. Už z návrhu na začatie konania sa súd dozvedel, že ide o pozemok a stavbu v záhradkárskej osade a že teda nie je na konanie príslušný (zásada „iura novit curia“). Na túto skutočnosť bol súd upozornený aj sťažovateľom v jeho prvom vyjadrení. Ohľadom tejto skutkovej otázky teda panovala medzi účastníkmi konania zhoda. Súd napriek tomu vykonával pojednávania, dopytoval sa na Obvodnom pozemkovom úrade, napriek tomu, že najneskôr na prvom pojednávaní mal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci.

Medzi jednotlivými úkonmi súdu boli neprimerané časové odstupy, na nesplnenie výzvy   zo   strany   Obvodného   pozemkového   úradu   súd   vôbec   nereagoval   poriadkovými opatreniami   (§ 53   OSP),   vykonával   zmätočné   úkony   (výzva   na   doplnenie   do   zápisnice udeleného   plnomocenstva,   predloženie   neexistujúcej   námietky   zaujatosti   odvolaciemu súdu).   Všetko tieto úkony boli   nadbytočnými,   nakoľko súd nemá právomoc v tejto veci konať.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný   súd   nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/90/2009 porušené bolo...

3. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje konať bez prieťahov...“

Ďalej sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 700 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/90/2009, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C/90/2009.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   (III. ÚS 199/02,   I. ÚS 154/03).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   namietané   konanie   začalo na okresnom súde 22. júla 2009 podaním návrhu na zriadenie vecného bremena k stavbe navrhovateľov stojacej na pozemku vo vlastníctve sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho viac ako   dva   a pol   roka   boli   dve   zo   štyroch   nariadených   pojednávaní   odročené   z dôvodov na strane   sťažovateľa   (13.   októbra   2009   a 20.   apríla   2010),   čo   je   z pohľadu   predĺženia priebehu namietaného konania potrebné pripísať na jeho ťarchu.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a zo   zistenia   ústavného   súdu   na   okresnom   súde   ďalej vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 31. októbra 2011 predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 25. januára 2012 právnemu zástupcovi sťažovateľa okrem iného oznámila, že „že zákonná sudkyňa JUDr. G. S. bola v dôsledku Vami   vznesenej   námietky   zaujatosti   uznesením   Krajského   súdu   Bratislava   č. k. 6 NcC/28/2011-74   zo   dňa   19. 12. 2011   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania   vyššie uvádzanej veci...

S poukazom na uvedené bude vec po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave prostredníctvom   elektronických   prostriedkov   náhodným   výberom   prikázaná   zákonnému sudcovi“, a ďalej   predsedníčka   súdu   dala   aj   prísľub,   že   vec   bude „v ďalšom   období vzhľadom   na zabezpečenie   plynulého   konania   a zamedzenia   vzniku   prieťahov   v konaní priebežne sledovať“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po vrátení súdneho spisu   z Krajského   súdu   v Bratislave   [ďalej   len   „krajský   súd“; (5.   januára   2012)]   bola 27. januára   2012   vec   pridelená   novej   zákonnej   sudkyni,   ktorá   po   jeho   naštudovaní 27. marca 2012 nariadila termín pojednávania na 27. jún 2012.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti   umožňuje vysloviť   názor,   že   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní prispelo k odstráneniu   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   dovtedajším   neefektívnym   postupom okresného súdu, čo z pohľadu ústavného súdu v danej veci znamená, že sťažnosť nie je ani z tohto dôvodu opodstatnená.

Vo   vzťahu   k posúdeniu   doterajšej   dĺžky   namietaného   konania   berúc   do   úvahy uvedené,   ako   aj   to,   že   súdny   spis   sa   v súvislosti   s posudzovaním   námietok   zaujatosti zákonnej sudkyne uplatnených sťažovateľom nachádzal viac ako dva mesiace na krajskom súde, ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy, a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012