znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 168/2011-63

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. O. a J. O., obaja bytom P., zastúpených advokátom Mgr. M. Ch., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. O. a J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. O. a J. O. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému po 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré im j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky   u k l a d á   uhradiť J. O. a J. O. trovy konania v sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   konania   v   sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2011 doručená sťažnosť J. O. (ďalej len „sťažovateľ“) a J. O. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   24.   marca   2011   sťažovatelia   požiadali o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových   pomerov.   Ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľov   vyhovel   a uznesením č. k. IV. ÚS 168/2011-28 z 19. apríla 2011 im za právneho zástupcu ustanovil advokáta Mgr. M. Ch., P.

Zo   sťažnosti   doplnenej   podaním   právneho   zástupcu   sťažovateľov,   ako   aj z pripojeného spisu vyplýva, že sťažovatelia sú od 21. septembra 2001 účastníkmi súdneho konania   vedeného   okresným   súdom   v   procesnom   postavení   navrhovateľov;   predmetom označeného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy   k   nehnuteľnosti.   Vec   bola   pôvodne   okresným   súdom   vedená   pod   sp.   zn. 11 C 234/2001.   V   súvislosti   s   reorganizáciou   súdnictva   uskutočnenou   v zmysle   zákona č. 371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol v predmetnej veci od 1. januára 2005 príslušný konať Okresný súd Trnava, na ktorom bola vec evidovaná pod sp. zn. PN 11 C 234/200. V súvislosti s ďalšou reorganizáciou súdnictva uskutočnenou zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v   znení   neskorších predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci od 1. januára 2008 opätovne na okresný súd, na ktorom je vedená pod sp. zn. 6 C 32/2008.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Sťažovatelia sú navrhovatelia vo veci sp. zn. 6 C/32/2008 vedenej na Okresnom súde   Piešťany,   o   určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   proti   odporkyni   S.   B.,   pričom sťažovatelia tvrdia, že ich návrh na začatie konania je dôvodný a kúpna zmluva je neplatná, všetky skutočnosti a predložené dôkazy nasvedčujú o opodstatnenosti podaného návrhu. Preto sú toho názoru, že kúpna zmluva je neplatná a ich vlastníctvo k rodinnému domu na ulici... v P. trvá i naďalej. Avšak z dôvodu nekonania, resp. zdĺhavého konania Okresného súdu Piešťany so sídlom Nálepkova 36, Piešťany PSČ 921 01 (predtým bývalý Okresný súd Piešťany, neskôr Okresný súd Trnava) v tejto veci sú sťažovatelia v právnej neistote v ohľadom na ich vek a zdravotný stav, ako aj minimálny mesačný príjem, žijú v neustálom strese a v obave na ich budúcnosť, čo obom prináša zhoršovanie ich zdravotného stavu a vylučuje im pohodu života a najmä bývania...

Pred   podaním   sťažnosti   sa   sťažovatelia   domáhali   nápravy   na   Okresnom   súde Piešťany   písomnou   sťažnosťou   zo   dňa   29.   10.   2010   z   dôvodu   zbytočných   prieťahov   v konaní, na ktorú dostali len všeobecnú odpoveď od predsedníčky Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. 11. 2010. Po tejto sťažnosti bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 11. 2010, ktoré bolo uskutočnené a to v poradí ako tretie, čo je s poukazom na dĺžku sporu neskutočne málo... Sťažovatelia, vzhľadom na postoj zákonného sudcu a po nadobudnutí presvedčenia o svojej diskriminácii v tomto konaní podali voči zákonnému sudcovi námietku zaujatosti. Po   vrátení   spisu   z   Krajského   súdu   v   Trnave   požiadali   sťažovatelia   o   nariadenie pojednávania dňa 04. 01. 2011. Dňa 07. 02. 2011 podali sťažovatelia opäť sťažnosť proti prieťahom v konaní. Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z nemožnosti účinne sa brániť na nariadenom   pojednávaní   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdov.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov J. O. a J. O., obaja bytom: P. na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. O., bytom: P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11.000 €, ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto   nálezu.   Sťažovateľke   J.   O.,   bytom:   P.,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume

11.000   €,   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom J. O. a J. O., obaja bytom:... trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   podľa   vyčíslenia   ich   právneho   zástupcu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Uznesením č. k. IV. ÚS 168/2011-44 z 9. júna 2011 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 198/11 zo 7. júla 2011 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň pripojila k svojmu vyjadreniu aj vyjadrenie zákonného sudcu v predmetnej veci. Zákonný sudca   vo   svojom   vyjadrení   okrem   iného   uvádza,   že   potom,   ako   mu   bola   vec   spolu s približne 500 ďalšími vecami pridelená od 23. júna 2008, „... Vzhľadom na extrémnu vyťaženosť som v uvedenej veci nebol schopný z týchto objektívnych dôvodov vytýčiť termín pojednávania   a vecou   sa   zaoberať   skôr   ako   v   mesiaci   máj   2009...   Od   mája   2009   do dnešného   dňa   bolo   v predmetnej   veci   vytýčených   celkovo   9   pojednávaní...   Doposiaľ vytýčené   pojednávania   sa   buď   uskutočnili   alebo   boli   odročené,   a   to   z   dôvodu,   že o odročenie   požiadali   právni   zástupcovia   účastníkov...   Vytýčiť   termíny   odročených pojednávaní v častejších intervaloch... nie som z objektívnych dôvodov schopný, pretože tohto   času   mám   v   senáte   pridelených   približne   450   vecí,   ktorými   sa   musím   zaoberať a v ktorých musím konať.“.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. júla 2011 ústavnému súdu oznámil, že sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom vyslovil nesúhlas   s   ospravedlňovaním   prieťahov   v   namietanom   konaní   z   objektívnych   dôvodov (preťaženosť zákonného sudcu) a oznámil, že sťažovatelia zotrvávajú na svojom pôvodnom návrhu.

Na základe oznámení účastníkov konania ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania vo veci, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   32/2008   ústavný   súd   zistil   takýto   priebeh namietaného konania:

Dňa   21.   septembra   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   sťažovateľov o neplatnosť   kúpnopredajnej   zmluvy   týkajúcej   sa   nehnuteľnosti   a   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia; vec bola vedená pod sp. zn. 11 C 234/2001.

Dňa   3.   októbra   2001   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov   na zaplatenie súdneho poplatku; poplatok bol uhradený 9. októbra 2001, a zároveň bol návrh na vydanie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa sprístupnenia nehnuteľnosti vzatý späť.Uznesením zo 16. októbra 2001 okresný súd zamietol návrh na predbežné opatrenie v časti   týkajúcej   sa   nakladania   s   nehnuteľnosťou   a   v   časti   týkajúcej   sa   sprístupnenia nehnuteľnosti konanie zastavil.

Dňa   21.   novembra   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby okresný súd zakázal žalovanej vykonávať   na   spornej   nehnuteľnosti   stavby;   okresný   súd   nariadil   predbežné   opatrenie uznesením zo 4. decembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2002.Podaním z 12. februára 2002 sťažovatelia rozšírili dôvody žaloby.Dňa   29.   júla   2003   okresný   súd   vyzval   žalovanú   na   vyjadrenie   k   žalobe   a   jej rozšíreniu; žalovaná doručila svoje vyjadrenie okresnému súdu 24. septembra 2003.S účinnosťou od 1. januára 2005 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na Okresný súd Trnava, ktorý nariadil vo veci pojednávanie na 16. marec 2006; pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 2006 z dôvodu neúčasti účastníkov konania.

Na pojednávaní konanom 19. apríla 2006 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či žalovaná má povolenie na trvalý pobyt; po predchádzajúcej výzve bola Okresného súdu Trnava doručená 16. júna 2006   odpoveď   Prezídia   Policajného   zboru,   oddelenia   cudzineckej   polície,   podľa   ktorej žalovaná má povolenie na trvalý pobyt.

Dňa 23. januára 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na Okresnom súde Trnava, ktoré bolo odročené na 20. február 2007 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky na pojednávaní;   toto   pojednávanie   bolo   opätovne   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   choroby žalovanej (jej neúčasť bola ospravedlnená).

Podaním   doručeným   27.   marca   2007   právna   zástupkyňa   žalovanej   oznámila Okresnému súdu Trnava, že liečba jej klientky potrvá asi mesiac.

Dňa 26. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na   11.   september   2007   z   dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   účastníkov   konania;   toto pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej (z dôvodu kolízie s termínom pojednávania v inej veci) na 23. október 2007.

Dňa 23. októbra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely predvolania svedkyne na 29. november 2007; toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili.

S účinnosťou od 1. januára 2008 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na okresný súd; vec bola 23. júna 2008 pridelená zákonnému sudcovi a je vedená pod sp. zn. 6 C 32/08;   zákonný sudca   nariadil   v   máji 2009   pojednávanie na   10.   júl   2009.   Termín pojednávania   bol   zrušený   z   dôvodu   ospravedlnenia   právnej   zástupkyne   sťažovateľov; pojednávanie bolo odročené na 27. október 2009.

Pojednávanie   nariadené   na   27.   október   2009   bolo   pre   neprítomnosť   právnych zástupcov   účastníkov   konania   odročené   na   14.   január   2010   (účastníci   konania   boli predvolaní pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení).

Na pojednávaní konanom 14. januára 2010 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2010.

Dňa   29.   januára   2010   si   okresný   súd   vyžiadal   spisovú   dokumentáciu   z   katastra nehnuteľností.

Pojednávanie nariadené na 9. marec 2010 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu; zastupujúci sudca odročil pojednávanie na 25. máj 2010.

Podaniami zo 17. a 18. mája 2010 právny zástupca žalovanej požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci; pojednávanie bolo odročené na 23. september 2010.

Dňa 21.   septembra   2010   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   konania   o   tom,   že pojednávanie nariadené na 23. september 2010 sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Zastupujúca sudkyňa odročila pojednávanie na 30. november 2010.

Dňa 30. novembra 2010 predložili sťažovatelia okresnému súdu návrh na zmenu žaloby a zmenu jej petitu, ako aj návrh na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania ich veci.

Pojednávanie konané 30. novembra 2010 sa uskutočnilo bez prítomnosti žalovanej a bolo odročené na neurčito.

Dňa 8. decembra 2010 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len   „krajský   súd“)   pre   účely   rozhodnutia   o   námietke   zaujatosti   zákonného   sudcu;   dňa 12. januára 2011 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu s poukazom na to, že návrh nespĺňa náležitosti (nie je z neho zrejmé, proti komu smeruje ani dôvody vylúčenia).Dňa 22. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 31. máj 2011, ktorý bol z   dôvodu   práceneschopnosti   zákonného   sudcu   zrušený;   nový   termín   pojednávania   bol nariadený na 21. júl 2011.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľov, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   namietané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov, ktorou sa domáhajú vyslovenia   neplatnosti   kúpnopredajnej   zmluvy   o   prevode   nehnuteľnosti,   nemožno   po právnej   stránke,   vzhľadom   na   existenciu   bohatej   a   v   zásade   ustálenej   judikatúry všeobecných súdov k tejto problematike, považovať za zložité. Po faktickej stránke ústavný súd pripúšťa určitú zložitosť prejednávanej veci vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonať, ale zároveň zdôrazňuje, že   žiadna   faktická   zložitosť   veci   nemôže   ospravedlniť   skutočnosť,   že   okresný   súd v namietanom konaní vo veci samej nerozhodol ani po uplynutí takmer 10 rokov od podania žaloby. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že na zložitosť veci, ako dôvod na ospravedlnenie zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania nepoukázala vo svojom vyjadrení ani predsedníčka okresného súdu.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania, ústavný   súd   po analýze spisu dospel k záveru, že neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by im bolo možné pripísať vo výraznejšom rozsahu negatívny podiel na doterajšej dĺžke namietaného konania, a to napriek tomu, že sa na niektorých pojednávaniach nezúčastnili, keďže svoju neúčasť   riadne   ospravedlnili   spravidla   zo   zdravotných   dôvodov   (ústavný   súd   v   tejto súvislosti vzal do úvahy vysoký vek sťažovateľov).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava (obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007); vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry,   podľa   ktorej   súčasťou   prechodu   výkonu   súdnictva   je   aj   prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd (napr. IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, IV. ÚS 138/2010).

Z analýzy doterajšieho priebehu namietaného konania (podrobne pozri časť II tohto nálezu)   vyplýva,   že   v   ňom   došlo   k   viacerým   obdobiam   aj   dlhodobej   neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 24. septembra 2003 do 16. marca 2006, od 29. novembra 2007 do 10. júla 2009, keď sa vo veci vôbec nekonalo), pričom konanie je v zásade ako celok poznačené neefektívnou činnosťou vo veci konajúcich súdov, čo potvrdzuje skutočnosť, že v merite veci nebolo doteraz rozhodnuté po takmer 10 rokoch od začatia konania, čo je z ústavnoprávneho   hľadiska   neprijateľné   a   neospravedlniteľné   (obdobne   pozri IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   32/2008   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   a   teda   aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia   sa   tiež   domáhali,   aby   ústavný   súd   okresnému   súdu   uložil   konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo namietané konanie skončené,   a preto ústavný súd vyhovel   tomuto návrhu sťažovateľov a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   alebo slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 11 000 € s poukazom na závažnosť porušenia ich základných práv, ako aj dlhotrvajúci stav ich právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania (takmer 10 rokov), obdobie neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnosť postupu okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 6 000   €   každému   zo   sťažovateľov   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   (bod   3 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom Mgr. M. Ch.; pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu priznal v súlade so žiadosťou právneho zástupcu sťažovateľov za tri úkony právnej služby (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,   spísanie   sťažnosti,   vyjadrenie   k   podaniu   predsedníčky okresného súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z. z.   o odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to trikrát po 123,50 € za každý úkon právnej služby (370,50 €), čo spolu s režijným paušálom trikrát 7,41 € predstavuje odmenu v sume 392,73 €. Po zvýšení odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH, pozn.) v sume 78,55 € predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 471,28 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca bol sťažovateľom ustanovený, ústavný súd uložil Kancelárii ústavného súdu povinnosť uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi sťažovateľov a okresnému súdu uhradiť štátu trovy konania na účet Kancelárie ústavného súdu (body 4 a 5 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011