znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 168/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. P. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 98/09, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. P. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2010 doručená sťažnosť MUDr. P. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 98/09.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   podal   27.   apríla   2009   návrh   na určenie neplatnosti   mandátnej   zmluvy   a na   určenie   neplatnosti   výberového   konania   a návrh na vydanie   predbežného   opatrenia.   Sťažovateľ   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. ústavné právo na riadny, spravodlivý súdny proces bez prieťahov boli porušené,

2. ukladá sa Okresnému súdu v Bratislava II., aby vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku,

3. sťažovateľovi sa priznáva náhrada za prieťahy v konaní vo výške 100.000,- Euro

4. právnej zástupkyni sťažovateľky Mgr. J. P., advokátke, B. sa priznávajú trovy za právne   zastúpenie   za   dva   úkony   právnej   pomoci   podľa   Vyhl.   Ministrestva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení nesk. zmien a doplnkov.“

Pretože   sťažnosť   napriek   právnemu   zastúpeniu   sťažovateľa   advokátkou   nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby ju v súlade s § 20 a § 50   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   o chýbajúce náležitosti doplnila. Rovnako ústavný súd vo výzve uviedol, že obsah podania neumožňuje preskúmať, či je splnená podmienka konania podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu zareagovala až po lehote určenej na doplnenie podania. Ústavný súd akceptoval jej odpoveď; vo svojej odpovedi na výzvu   ústavného   súdu   však   právna   zástupkyňa   neoznačila   základné   právo,   ktorého porušenie   sťažovateľ   namieta   (právo   na „súdny   proces   v zákonnej   lehote“ ústava ako základné   právo   a rovnako   tak   ani   dohovor   neupravujú),   ďalej   síce   uviedla, že od podania   návrhu   okresný   súd   nevykonal   žiadne   úkony   (t.   j.   od   27.   apríla   2009), a doplnila sťažnosť o chýbajúce splnomocnenie; nepreukázala však, že sťažovateľ využil podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu   podľa   §   62   ods.   1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), na čo ju vyzval ústavný súd.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl.127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a účel   zásady   subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v prípade   zlyhania   všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom   konania pred   ústavným súdom   je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom   proti   postupu   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   nej   spôsobené   zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C/98/09.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   mal   k   dispozícii   podľa   zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle označených ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia „Ak orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   v   prerokúvanej   veci   nepreukázal   splnenie   požiadavky   namietania prieťahov   v konaní   pred   orgánom   štátnej   správy   súdov   ani   nepreukázal,   že   ju   nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§ 53   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov   ochrany   základných   práv   a   slobôd,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).   Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o ďalších požiadavkach sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010