znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 168/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., a Ing. V. L., K., zastúpených advokátom JUDr. J. L., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 179/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. a Ing. V. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   K.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   a Ing. V.   L.,   K.   (ďalej   len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. L., K., ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 179/2003.

Zo   sťažnosti   a z   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom z 22. septembra 2003 podaným okresnému súdu domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy proti Ing. J. Š. – C., B. (ďalej len „žalovaný“). Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 179/2003.

Rovnako sa sťažovateľka návrhom z 22. septembra 2003 domáhala na okresnom súde   vyslovenia   neplatnosti   výpovede   z pracovného   pomeru   a náhrady   mzdy   proti žalovanému. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 180/2003. Z dôvodu účelnosti okresný   súd   spojil   obidve   konania   do   spoločného   konania   vedeného   ďalej   pod   sp. zn. 5 C 179/2003.

Sťažovatelia namietajú, že „súd vo veci doposiaľ nerozhodol. Súd akceptuje žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a z toho dôvodu sa v roku 2007 neuskutočnilo žiadne pojednávanie.   Na   pojednávaní   dňa   24.   1.   2008   predsedkyňa   senátu   uviedla,   že   ďalšie pojednávanie bude najskôr po 20. 3. 2008, nakoniec bol termín pojednávania stanovený na deň 4. 6. 2008. Deň pred pojednávaním nám súd oznámil, že pojednávanie sa odročuje na deň 18. 9. 2008 z dôvodu, že podľa oznámenia právneho zástupcu žalovaného, žalovaný sa zdržiava mimo územia SR a mieni sa pojednávania zúčastniť. Súd pojednávanie odročil napriek tomu, že žalovaný na pojednávaní dňa 24. 1. 2008 výslovne netrval na svojej účasti na ďalšom pojednávaní.“.

Sťažovatelia tvrdia, že „pri uplatnení ochrany nášho základného práva sme využili všetky právne prostriedky, ktoré nám právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Listom zo dňa 19. 6. 2008 som podal ja J. K. sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.   z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal mi listom zo dňa 17. 8. 2008.“.

Podľa   názoru   sťažovateľov   došlo   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhujú, aby vo veci ich sťažnosti ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné právo J. K., K., občan SR a Ing. V. L., K., občan SR, upravené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   postupom   Okresného   súdu   v Bardejove   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15C/179/2003 (z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   správne malo byť uvedené „5 C/179/2003“, pozn.) porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v Bardejove   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   J.   K.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   500.000,-   Sk   (slovom   päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť J. K. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

Ing.   V.   L.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   500.000,-   Sk   (slovom   päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť Ing. V. L. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4.   J.   K.   a Ing.   V.   L.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Okresný   súd v Bardejove povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných   práv,   a v prípade,   že   už   k zásahu   došlo   a jeho   účinky   stále   trvajú,   aby   sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m.   m.   IV.   ÚS   225/05,   III.   ÚS   317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním z 19. júna 2008 doručeným predsedovi okresného súdu 18. júla 2008 podal sťažnosť na prieťahy   v označenom   konaní.   Do   uvedeného   dátumu   sťažovateľ,   ani   sťažovateľka nepreukázali, že by si základné právo, ktorého porušenie namietajú pred ústavným súdom, chránili iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia   právo   podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii, a sťažovateľ ho ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal prípisom sp. zn. Spr. 1570/2008   zo   17.   augusta   2008,   v ktorom   uznal,   že   vo   veci   dosiaľ   nebolo   meritórne rozhodnuté, „avšak   nie   z dôvodu   nečinnosti   súdu.   Vo   veci   boli   vykonané   viaceré pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie so zámerom zistiť skutočný stav veci a meritórne   rozhodnúť.   Zisťovanie   skutočného   stavu   veci   je   sťažené   skutočnosťou,   že žalovaný   sa   zdržiava   v zahraničí   a so súdom nekomunikuje.   Aj   z tohto dôvodu   zrušenie termínu   pojednávania   nariadeného   na   deň   4.   6.   2008   po   tom,   čo   právny   zástupca žalovaného   o zrušenie   termínu   požiadal   s tým,   že   na   nasledujúcom   pojednávaní   je predpoklad   účasti   samotného   žalovaného,   nemožno   považovať   za   nesprávny   postup a prieťah v konaní, keď naviac bol bez meškania určený nový termín pojednávania na deň 18. 9. 2008.“.

Napriek tomu, že predseda okresného súdu v konaní zbytočné prieťahy „nezistil“, sťažovateľovi oznámil, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania bude sledovať ďalší postup v predmetnom   konaní   z hľadiska   jeho   plynulosti   a efektívnosti.   Následne   po   doručení odpovede   okresného   súdu   bola   sťažovateľmi   19.   septembra   2008   doručená   sťažnosť ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení za   účelom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Po   upozornení   predsedu   okresného   súdu   na   prieťahy   v konaní   možno   z ďalšieho postupu   okresného   súdu   vyvodiť,   že   predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľa adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti totiž zistil, že okresný súd na základe návrhu sťažovateľov z 18. júla 2008 na rozšírenie žaloby uznesením z 20. augusta 2008   pripustil   zmenu   žaloby   v rozsahu   požadovanom   sťažovateľmi.   Dňa   18. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci už aj za osobnej účasti žalovaného, ktoré bolo odročené   z   dôvodu   vyžiadania   listinných   dôkazov   navrhovaných   sťažovateľmi   od Daňového   úradu   Bardejov   (ďalej   len   „daňový   úrad“)   a z   dôvodu   vypočutia   svedkov. Následne po doručení daňových dokladov od daňového úradu (14. októbra 2008) okresný súd 30. októbra 2008 nariadil vo veci pojednávanie na 26. február 2009 a z toho dôvodu predvolal   žalovaného   a svedkov   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty.   Z dôvodu   neúčasti žalovaného a svedkov na pojednávaní 26. februára 2009 okresný súd uložil žalovanému, právnemu   zástupcovi   žalovaného   a dvom   svedkyniam   poriadkovú   pokutu,   každému   po 200 €. Uznesením z 9. marca 2009 okresný súd opätovne pripustil zmenu žaloby na základe návrhu sťažovateľov z 25. februára 2009. Proti uzneseniu okresného súdu z 26. februára 2009 o uložení poriadkovej pokuty podali právny zástupca žalovaného a obidve svedkyne odvolanie (9. apríla 2009), ktoré v zmysle § 209 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd nepovažoval za nevyhnutné predložiť odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove. Pojednávanie uskutočnené 26. februára 2009 bolo odročené na 12. máj 2009.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná bez prieťahov,   t.   j.   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov.   Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že v čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   už   nedochádza   k prieťahom   v predmetnom   konaní, a z toho dôvodu sťažnosť nie je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec tohto rozhodnutia   ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo nevylučuje, aby sa sťažovatelia opätovne obrátili so sťažnosťou na ústavný súd.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľov nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009