znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 168/07-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   26. júla 2007 v konaní   o   sťažnosti   J.   V.,   B.,   proti   porušovaniu   jeho základného   práva   na   „užívanie majetku“   Sociálnou   poisťovňou,   B.,   a   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 a s § 138 Občianskeho súdneho poriadku takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť J. V. o d m i e t a.

2. Žiadosti J. V. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. mája 2007 doručené   podanie   J.   V.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť“,   ktorou namieta porušovanie svojho základného práva na „užívanie majetku“ Sociálnou poisťovňou, B.   (ďalej len   „poisťovňa“).   Súčasťou   sťažnosti   je   aj   žiadosť   o   ustanovenie   právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Keďže sťažnosť v predloženom znení nebolo možné považovať za kvalifikovanú podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavný súd vyzval sťažovateľa listom z 12. júna 2007, aby ju v lehote 10 dní od doručenia doplnil podľa poučenia ústavného súdu obsiahnutého v tomto liste a zároveň ho upozornil, že ak sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ reagoval na výzvu podaním doručeným ústavnému súdu 20. júna 2007. V ňom je okrem iného uvedené:

„V   roku 1981   som   utrpel   pri   naskakovaní   na   vlak úraz pravej   dolnej   končatiny s rozsiahlou devastáciou mäkkých tkanív, preto mi musela byť dolná končatina v stehennej kosti amputovaná....

V roku   1988   mi   bol   priznaný   čiastočný   invalidný   dôchodok,   ktorý   mi   priznali zo životného   minima,   nakoľko   som   nemal   odpracované   roky.   Pri   zhoršení   zdravotného stavu...   mi   od   13.   1.   1991   priznali   plný   invalidný   dôchodok   s bezvládnosťou,   ktorý mi už v roku 1994 neprávom odobrali... Voči tomuto rozhodnutiu som sa odvolával dokonca na Súde SR, kde mi bolo oznámené, že sa mi upravil zdravotný stav a sociál. poisťovňa rozhodla teda správne.“

Z podania   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ   si   9. septembra 2005   podal   žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a následne ďalšiu, pričom s rozhodnutím poisťovne, ktoré mu bolo doručené 19. januára 2006, nie je spokojný, keďže „V tomto rozhodnutí boli opäť nezmyslené údaje, ktoré pracovník, ktorý mal na zodpovednosť rozhodnutie úmyselne v tejto veci skresľoval a to napríklad dobu, od kedy som poberateľom inv. dôchodku, ako aj základ opätovného   prepočítania   vymeriavacieho   základu   zamestnanca,   ale   aj   posúdenia   miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť“.

Sťažovateľ   priložil   ku   svojmu   podaniu   tiež   kópiu   rozsudku   Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007, z ktorého vyplýva,   že   proti   rozhodnutiam   poisťovne   č. 670 807 1942   z   3. januára 2006, č. 670 807 1942 z 25. mája 2006, č. 670 807 1942 z 29. mája 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie   poisťovne   z   3. januára 2006,   rozhodnutie   č. 670 807 1942   z   29. mája 2006 o zvýšení   invalidného   dôchodku   a   rozhodnutie   č. 670 807 1942   z   2. júna 2006   podal odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd   označeným   rozsudkom   tak,   že napadnuté rozhodnutia poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia označeného rozsudku krajského súdu vyplýva, že poisťovňa vydala napadnuté rozhodnutia na základe právnych predpisov, ktoré v dôsledku nálezu ústavného súdu   č.   k.   PL. ÚS 25/05-51   zo   7. júna 2006   stratili   účinnosť,   a   preto   po   vrátení   veci na ďalšie   konanie   bude   poisťovňa   povinná   opätovne   rozhodnúť   o výške   invalidného dôchodku sťažovateľa v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, t. j. v súlade so zákonom č. 529/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K svojmu   podaniu   doručenému   ústavnému   súdu   20. júna 2007   sťažovateľ   priložil tiež riadne vyplnené a potvrdené tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a na   ustanovenie   zástupcu   v právnej   veci, ako aj potvrdenie   poisťovne   o výplate   dôchodkových   dávok   z   18. júna 2007,   z   ktorého vyplýva, že v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v sume 4 336 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje,   či   nie   sú   dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa a jeho doplnenia sa dá usúdiť, že ochrany ústavnosti sa dožaduje preto, že rozhodnutiami poisťovne, ktorými bola určená výška jeho invalidného dôchodku, boli podľa jeho názoru porušené jeho základné práva a slobody.

Zo sťažovateľom predloženej kópie rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sd 51/06-48 z 30. januára 2007 vyplýva, že v predmetnej veci konanie nie je skončené, keďže poisťovňa, resp. jej organizačná zložka bude povinná po zrušení svojich predchádzajúcich rozhodnutí o výške invalidného dôchodku sťažovateľa krajským súdom opätovne rozhodnúť v súlade s platnými právnymi predpismi,   pričom   sťažovateľ bude mať právo podať proti   tomuto rozhodnutiu odvolanie podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a následne prípadne dať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia všeobecným súdom (v prípade sťažovateľa krajským súdom) na základe príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť nie je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   prípustná,   keďže   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   konštatoval,   že   táto   ani   po   jej   doplnení neobsahuje všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zmysle požiadaviek ustanovených v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde, keďže okrem iného   neobsahuje   označenie   základných   práv   a   slobôd,   ku   ktorých   porušeniu   malo rozhodnutiami poisťovne dôjsť (právo „na užívanie majetku“ označené sťažovateľom nie je v podobe   uvedenej   sťažovateľom   obsiahnuté   v ústave   ani   medzinárodných   zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom) a neobsahuje ani kvalifikovaný návrh (petit), na základe ktorého by mohol vo veci ústavný súd rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol (bod 1 výroku tohto uznesenia) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že v danej veci nie je sťažnosť   prípustná   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   ako   aj   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

III.

Ústavný súd sa zaoberal tiež žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a s § 138 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku   na ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.Ústavný   súd   pri   preskúmavaní   žiadosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   o ustanovenie právneho   zástupcu   požiadal   a jeho osobné,   majetkové   a zárobkové   pomery   odôvodňujú, aby mu   bol   ustanovený   právny   zástupca,   t.   j.   sú   splnené   len   dva   predpoklady   na to, aby sa jeho žiadosti vyhovelo.

Z odôvodnenia   uvedeného   v   časti   II   tohto   uznesenia   vyplýva,   že   sťažovateľ sa ochrany   svojich   základných   práv   a   slobôd   môže   účinne   domáhať   prostredníctvom opravných prostriedkov, ktoré mu účinne poskytuje tak zákon č. 461/2003 Z. z., ako aj OSP, a preto   sa   v danom   prípade   predčasne   uchádza   o ochranu   svojich   práv   prostredníctvom sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu,   t.   j.   v jeho   prípade   ide   o   zrejme   bezúspešné domáhanie sa ochrany ústavnosti (tretí predpoklad pre ustanovenie právneho zástupcu).

Na základe toho ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2007