znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 167/08-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   o sťažnosti   Ing.   P.   P.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Š.   H.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-26/HCP-OV/2005   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktorú je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky p o v i n n é   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky j e   p o v i n n é uhradiť Ing. P. P. trovy právneho zastúpenia v sume 223,46 € [slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov (6   732   Sk)] na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   Š.   H.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2008 doručená sťažnosť Ing. P. P., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. H.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej   republiky,   Úradu   hraničnej   a cudzineckej   polície   (ďalej   aj   „úrad   hraničnej a cudzineckej polície“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že vyšetrovateľ úradu hraničnej a cudzineckej polície 13. júna 2005 vzniesol obvinenie sťažovateľovi za trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 15. júna 2005 bol sťažovateľ vzatý do väzby, v ktorej sa nachádzal do 1. decembra 2005. Podľa tvrdenia sťažovateľa od začatia   trestného   stíhania   vyšetrovateľ   vykonával   procesné   úkony   v jeho   veci   „veľmi sporadicky (ak vôbec), s veľkými časovými odstupmi a v zásade vždy až na základe podnetu sťažovateľa,   resp.   na následný pokyn dozorujúceho prokurátora,   ktorému sa sťažovateľ sťažoval“, a dosiaľ nie je vyšetrovanie v jeho veci skončené.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené   postupom   Prezídia   policajného   zboru,   Úradu   hraničnej   a cudzineckej   polície v konaní ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005.

2. Ústavný súd prikazuje Prezídiu policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,   aby   v konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-26/HCP-OV/2005   konal   bez   zbytočných prieťahov v súlade so zákonom č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 250   000,-   Sk,   ktoré   mu   je   Prezídium   policajného   zboru,   Úrad   hraničnej   a cudzineckej polície povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania, ktoré mu je Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície povinný do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 167/08-14 z 15. mája 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, od ktorého vzhľadom na charakter veci nebolo možné očakávať jej ďalšie objasnenie.Riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. UHCP-272-6/OVZTC-2008 z 8. júla 2008 takto:

„... Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a po preštudovaní príslušného spisového materiálu, ktorý som si vyžiadal od príslušného vyšetrovateľa, som tomuto uložil písomne sa k veci vyjadriť a súčasne po vyhodnotení zistených skutočnosti bol podaný návrh na prijatie príslušného disciplinárneho opatrenia.

Z predloženého spisu som zistil, že skutočnosti uvedené v sťažnosti Ing. P. (ďalej len sťažovateľ)   sa   zakladajú   na   pravde   a   že   vyšetrovateľ   koná   na   veci   len   veľmi   pomaly, nesystematicky a v uplynulom čase zanedbal plnenie svojich povinnosti vyplývajúcich mu z Trestného   poriadku   (§   201,   §   209),   z   interného   nariadenia   upravujúceho   postup vo vyšetrovaní   (NMV   SR   č.   17/2007)   a   z   pokynov   jeho   nadriadených   a dozorového prokurátora....

Vyšetrovanie v predmetnej veci bolo začaté v roku 2005 a dňa 13. 06. 2005 bolo vznesené   obvinenie   o.   i.   i   sťažovateľovi   za   trestný   čin   nedovolené   prekročenie   štátnej hranice a prevádzačstvo podľa § 171a ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.). Vyšetrovanie nebolo doposiaľ ukončené.... Z písomnej korešpondencie medzi dozorovým prokurátorom a vyšetrovateľom som zistil, že vyšetrovateľ konal aktívne len v samom začiatku vyšetrovania a po krátkej dobe upustil od aktívnejšej práce na spise a s pribúdajúcim časom začal reagovať aj na pokyny a žiadosti prokurátora menej aktívne a až na jeho urgencie. Okrem toho som z materiálu zistil,   že   už   v   tej   dobe   niektoré   správy   a   hlásenia   o   plnení   pokynov   prokurátora nezodpovedali objektívnemu stavu vo vyšetrovaní.

Vyšetrovateľ taktiež nedokumentoval dostatočne prehľadne svoju činnosť vo veci, najmä nie písomnou formou, čím sa sám začal strácať v množstve spisového materiálu, čo malo za následok stratu prehľadu v spise, zvýšené nároky na čas potrebný na opakované študovanie   spisu   pre   vykonávanie   čiastkových   úkonov   a   v   konečnom   dôsledku   vznik rozsiahlych prieťahov v konaní....

V   snahe   vytvoriť   vyšetrovateľovi   lepšie   podmienky   na   činnosť   v   uvedenej   veci a urýchliť tak konanie, ako jeho nadriadený v rámci svojich oprávnení som umožnil, aby mu boli odobraté a prerozdelené iným vyšetrovateľom dva rozsiahlejšie vyšetrovacie spisy... Aj napriek týmto opatreniam vyšetrovateľ aj naďalej nedokázal svoju činnosť na spise zaktivizovať a pokračoval v pracovnej letargii....

V uvedenej veci je však potrebné zohľadniť aj ďalšiu skutočnosť a na čiastočnú obhajobu vyšetrovateľa je potrebné uviesť, že na tomto stave majú určitý podiel aj náročné podmienky, za ktorých vyšetrovatelia odboru vyšetrovania vykonávali svoju činnosť najmä v roku 2005 a 2006, kedy vznikli základy predmetných prieťahov a potom sa už tieto len rozširovali, ktoré podmienky boli objektívne dané a nebolo možné ich ovplyvniť.

Odbor   vyšetrovania   obzvlášť   závažnej   trestnej   činnosti   ÚHCP   MV   SR,   kde   je vyšetrovateľ   zaradený,   bol   zriadený   dňa   01.   04.   2005   na   úrade,   kde   nikdy   predtým vyšetrovanie   vykonávané   nebolo.   Tomu   zodpovedalo   aj   personálne   a   materiálové zabezpečenie a vybavenie odboru, ktoré sa darilo dopĺňať a dostávať do potrebnej podoby len veľmi pomaly. Odbor vyšetrovania má celoslovenskú miestnu príslušnosť pre trestné činy   prevádzačstva   podľa   §§   354   -   357   Trestného   zákona   a   iné   a   pracovisko   B.,   kde uvedený vyšetrovateľ je zaradený, má miestnu príslušnosť pre mesto B., Trnavský kraj, Trenčiansky kraj a Nitriansky kraj, pričom zabezpečuje aj plnú 24 hod. pohotovosť na uvedenom území pre prípad potreby výjazdu na miesto činu.

Na pracovisku B. v roku 2005 zabezpečovali celú činnosť vrátane pohotovosti i práce na spisoch v priemere len 3,7 vyšetrovateľa, čo pri aktuálnom nápade 25 vecí (z toho 17 vecí bolo z výjazdov na miesto činu) na tomto pracovisku v uvedenom roku dávalo len malý priestor na systematickú prácu a na sústredenosť. Ešte náročnejší stav bol v roku 2006, kedy na uvedenom pracovisku pracovalo v priemere 5,1 vyšetrovateľa a aktuálny nápad na tomto   pracovisku   bol   63   vecí   (z   toho   52   z   výjazdov   na   miesto   činu).   V roku   2007   na pracovisku bolo zaradených v priemere 5,8 vyšetrovateľa a aktuálny nápad za uvedený rok bol 109 vecí (z toho 101 vecí z výjazdov na miesto činu).

Ak vezmeme v úvahu, že vyšetrovatelia boli velení spravidla 8 - 10 dní v mesiaci do pohotovosti,   čomu   zodpovedala   aj   úprava   ich   pracovnej   náplne,   že   činnosť   výjazdovej skupiny trvala spravidla 12 - 15 hodín a väčšinu úkonov bolo nutné vykonať za účasti tlmočníka, pričom v priemere bolo potrebné v rámci výjazdu vypočuť 8 až 10 cudzincov ako neodkladné úkony, tak po takomto výjazde vyšetrovateľ nutne musel 24 hodín odpočívať. Na   podklade   uvedeného   je   zrejmé,   že   predmetné   prieťahy   začali   vznikať   ako dôsledok objektívneho preťaženia vyšetrovateľov odboru vyšetrovania, čo však nemožno považovať   za   úplne   ospravedlnenie   vzniknutého   stavu.   Je   nesporné,   že   vyšetrovateľ pochybil,   keď   nereagoval   na   upozornenia   dozorového   prokurátora   ani   nadriadeného   a nedokázal ich zúžitkovať sám voči sebe a v predmetnom spisu a nezúžitkoval ani opatrenia prijaté nadriadeným v prospech ukončenia predmetného spisu.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu boli na odbore vyšetrovania prijaté ďalšie opatrenia s cieľom urýchleného ukončenia predmetného spisu a to v horizonte do konca mesiaca september 2008.“.

K sťažnosti   zaujal   odporca   stanovisko   aj   prostredníctvom   sekcie   legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to v podaní sp. zn. SLV-119/PS-S-2008   zo   16.   júla   2008,   v ktorom   uviedol,   že   podľa   jeho   názoru   sťažovateľ nevyčerpal všetky účinné prostriedky nápravy, keď nepostupoval podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). K meritu veci uviedol   v tomto   vyjadrení   v podstate   rovnaké   skutočnosti   ako   riaditeľ   úradu   hraničnej a cudzineckej polície.

Odporca   na výzvu   ústavného súdu   zo 14. novembra 2008, aby aktualizoval stav konania,   doplnil   svoje   vyjadrenie   podaním   sp.   zn.   SLV-119/PS-S-2008   z 12.   decembra 2008 doručeným 23. decembra 2008, v ktorom uviedol, že od predloženia spisu ústavnému súdu boli vo veci vykonané tieto úkony:

- z rozhodnutia dozorového prokurátora v zmysle § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku bola vec odňatá pôvodnému vyšetrovateľovi a bola pridelená do konania novému vyšetrovateľovi,

-   riaditeľom   odboru   vyšetrovania   boli   vykonané   dve   priebežné   previerky   stavu vyšetrovania,   a   to   06.   08.   2008   a   22.   10.   2008   so   stanovením   konkrétnych   úloh   na vykonanie,

-   novému   vyšetrovateľovi   bolo   uložené   konať   vo   veci   tak,   aby   bolo   možné   spis ukončiť v čo možno najkratšom čase, rámcovo do konca roku 2008,

-   bola   vykonaná   analýza   všetkých   telefonických   hovorov   zaistených   v rámci nariadených odposluchov (celkom 211 telefonických hovorov),

- bola odoslaná žiadosť na zastupiteľský úrad SR do B. s cieľom získania potrebných informácii   pre   vyšetrovanie,   a   to   ohľadom   občana   Rumunska   S.   C.,   ohľadom   spôsobu vybavovania   víz,   spolupráce   medzi   zastupiteľským   úradom   SR   a cestovnou   kanceláriou obvineného a ďalšie relevantné informácie,

- boli vykonané doplňujúce výsluchy obvinených (3), vrátane obv. Ing. P.,

- boli vykonané doplňujúce výsluchy svedkov (5 osôb),

- boli vyžiadané a zabezpečené správy z ubytovacích zariadení (celkom 5 zariadení), ktoré spolupracovali s obvineným v dotknutom období ohľadom počtu ubytovaných a mien ubytovaných,

- boli vyhodnotené vecné stopy zaistené pri domovej prehliadke a bolo rozhodnuté o naložení s nimi, vrátane vracania pre trestné konanie nepotrebných vecí, boli vydané rozhodnutia o vrátení vecí a tieto boli aj vrátené oprávneným osobám,

-   boli   vyžiadané   a   zabezpečené   listinné   materiály   k   osobám,   ktoré   boli   vrátené v rámci readmisie z Rakúska späť na územie SR v dotknutom období a boli stotožnené osoby (MD), ktoré prišli na územie SR v rámci aktivít obvinených,

-   boli   vyžiadané   a   zabezpečené   listinné   doklady   o   administratívnom   vyhostení dotknutých osôb,

- boli vyžiadané a zabezpečené informácie o pohyboch finančných prostriedkov obv. S. z T. a služby W.,

-   priebežne   boli   odstraňované   formálne   chyby   z   listinných   materiálov,   ktoré v priebehu vyšetrovania boli spôsobené a boli zistené počas kontroly spisu,

- bol požiadaný INTERPOL o spoluprácu pri zisťovaní pobytu obv. L. v Srbsku,

- bol nadviazaný kontakt s obv. D., ktorý vycestoval do Ruska a bol mu určený termín na úkon,

- priebežne bola vyhodnocovaná dôkazná situácia v spise s cieľom stanoviť ďalší postup,

- priebežne bol postup konzultovaný s dozorovým prokurátorom. Vo veci je potrebné ešte vypočuť obv. U., obv. D. a L., a v prípade nutnosti vylúčiť ich na samostatné konanie. Vyšetrovateľovi bolo uložené k 07. 01. 2009 predložiť spis ku kontrole spolu so stanovením potrebných úkonov a s termínom ukončenia spisu.“.

Sťažovateľ sa oboznámil s vyjadreniami odporcu a vo svojom podaní z 19. augusta 2008   s poukazom   na   judikatúru   ústavného   súdu   namietal,   že   uplatnenie   nároku   podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie je účinným prostriedkom nápravy v jeho prípade.

Z vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Vyšetrovateľ úradu hraničnej a cudzineckej polície 13. júna 2005 vzniesol obvinenie siedmim osobám za trestný čin nedovolaného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 171a ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, medzi nimi aj sťažovateľovi. Dňa   15.   júna   2005   bolo   vykonaných   päť   domových   prehliadok   a bolo   zadržaných   päť obvinených,   ktorí   boli   v ten   deň   vypočutí,   a 16.   júna   2005   vyšetrovateľ   predložil prokurátorke Krajskej prokuratúry v Bratislave podnety na podanie návrhov na ich vzatie do väzby.   Dňa   15.   júna   2005   boli   vykonané   aj   výsluchy   štyroch   svedkov.   Okresný   súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 17. júna 2005 rozhodol o vzatí do väzby všetkých piatich obvinených, Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. júla 2005 sťažnosti štyroch obvinených   vrátene   sťažovateľa   zamietol,   piatu   obvinenú   prepustil   z   väzby.   Dňa 27. a 29. júla 2005 vyšetrovateľ vykonal výsluch obvineného Ing. I. S.

Uznesením z 10. augusta 2005 vyšetrovateľ spojil na spoločné konanie trestnú vec siedmich   obvinených   vedenú   pod   sp.   zn. ČVS:   PPZ-26/HCP-OV/2005   s trestnou   vecou obvineného I. U. vedenou pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/HCP-OV/2005. Dňa 21. septembra 2005 bol vypočutý obvinený I. U. Uznesením z 28. septembra 2005 vyšetrovateľ vrátil obvinenému A. D. veci zaistené pri domovej prehliadke. Uznesením zo 4. októbra 2005 vyšetrovateľ   pribral   do   konania   Kriminalistický   a expertízny   ústav   Policajného   zboru, ktorému uložil vykonať znalecké skúmanie zaistených počítačov. Uznesením z 24. októbra 2005   vyšetrovateľ   vrátil   obvinenému   I.   U.   zaistené   veci.   Dňa   23.   novembra   2005 vyšetrovateľ vypracoval podnet na podanie návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného Ing. I. S., vo vzťahu k ďalším obvineným vrátane sťažovateľa uviedol, že u nich dôvody väzby   už   pominuli.   Okresný   súd   1.   decembra   2005   rozhodol   o prepustení   sťažovateľa z väzby.   Uznesením   z 19.   decembra   2005   vyšetrovateľ   vrátil   obvinenému   A.   D.   veci zaistené   pri   domovej   prehliadke.   Uznesením   z 20.   decembra   2005   vyšetrovateľ   vrátil zaistené veci obvinenej Ing.   G. S. a uznesením z 9. februára 2006 jej vrátil veci,   ktoré vydala   15.   júna   2005.   Uzneseniami   z 31.   marca   2006   vyšetrovateľ   vrátil   zaistené   veci obvinenému Ing. I. S. a sťažovateľovi.

Dňa 19. apríla 2006 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie ďalším siedmim obvineným za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného   od   1.   januára   2006   a iné   a následne   vylúčil   trestnú   vec   troch   obvinených   na samostatné konanie. Dňa 19. apríla 2006 boli vykonané tri domové prehliadky a zadržaní ďalší piati obvinení, ktorí boli v ten deň vypočutí, a vyšetrovateľ vypracoval podnet na podanie návrhu na vzatie troch obvinených do väzby. Dňa 19. apríla 2006 bol vypočutý aj jeden   svedok.   Dňa 14.   júna 2006   Kriminalistický   a expertízny   ústav Policajného zboru predložil znalecký posudok. Vyšetrovateľ podal 20. septembra 2006 podnet na podanie návrhu na predĺženie lehoty väzby u dvoch obvinených. Dňa 10. októbra 2006 vyšetrovateľ vydal   uznesenie   o   vrátení   zaistených   počítačov.   Dňa   12.   októbra   2006   bol   vypočutý sťažovateľ a ďalšie dve obvinené a 7. decembra 2006 bol vypočutý obvinený I. S.

Dňa 23. apríla 2007 vyšetrovateľ vypočul obvineného, 25. apríla 2007 a 9. mája 2007 ďalších dvoch obvinených.

Uznesením zo 17. marca 2008 vyšetrovateľ vylúčil trestnú vec obvinených stíhaných uznesením z 19. apríla 2006 na samostatné konanie.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Z   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vplýva,   že   primeraná   lehota   na rozhodnutie v trestnej   veci začína plynúť od obvinenia, ku   ktorému spravidla   dochádza v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko z 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26-27, § 19). Obdobne ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade   konania   pred   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní   chráni   po   začatí   trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený (III. ÚS 183/05).

Za   zbytočný   prieťah   v trestnom   konaní možno   považovať dobu   nečinnosti   alebo zjavne neefektívnej   činnosti   príslušného   orgánu   pri   napĺňaní   účelu   Trestného   poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (III. ÚS 99/02).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade skúmal   s poukazom   na   svoju   stabilnú   judikatúru,   to   znamená   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti   prípadu,   a berúc   do   úvahy:   1.   právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   2.   správanie sťažovateľa a 3. spôsob, akým v konaní postupoval úrad hraničnej a cudzineckej polície (obdobne napr. II. ÚS 74/97 alebo I. ÚS 70/98).

Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa prvého kritéria, treba uviesť, že vzhľadom na rozsah   vyšetrovania podmienený počtom   obvinených, rozsahom a charakterom   stíhaných skutkov,   ako   aj   cudzí   prvok   v konaní,   keď   viacerí   obvinení   sú   cudzími   štátnymi príslušníkmi, ide o zložitejšiu vec.

Pri posudzovaní správania sťažovateľa v namietanom období ústavný súd zobral do úvahy   špecifikum   trestného   konania,   že   obvinený   nemá   osobitnú   povinnosť   aktívne prispievať k urýchleniu trestného stíhania alebo spolupracovať s vyšetrovateľom vo svojej trestnej   veci.   Ústavný   súd   nezistil   v preskúmavanej   veci   nijakú   významnú   skutočnosť v správaní sťažovateľa, ktorá by odôvodňovala namietanú dĺžku konania.

Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, bol postup úradu hraničnej a cudzineckej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005.

Vychádzajúc z priebehu doterajšieho trestného konania ústavný súd konštatuje, že konanie je poznačené opakovanými obdobiami nečinnosti úradu hraničnej a cudzineckej polície   a jeho   nesústredeným   postupom,   ktorý   nemožno   ospravedlniť   rozsahom a charakterom vyšetrovania. Nečinnosť úradu hraničnej a cudzineckej polície je evidentná od polovice roku 2006, keď v nasledujúcom období boli vyšetrovacie úkony vykonávané len   veľmi   sporadicky,   dôsledkom   čoho   je   stále   neskončené   prípravné   konanie   a jeho neprimeraná dĺžka (tri a pol roka).

Úrad hraničnej a cudzineckej polície vo svojom vyjadrení uznal prieťahy v trestnom konaní, uviedol   aj príčiny tohto stavu a z doplňujúceho vyjadrenia vyplýva, že prijal aj opatrenia   na   zabezpečenie   plynulosti   ďalšieho   konania.   Objektívne   dôvody   spočívajúce v nedostatočnom   personálnom   a materiálnom   vybavení   a   vysokej   zaťaženosti vyšetrovateľov   nemožno   akceptovať, pretože   táto   okolnosť   nemôže   byť   dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03). Odporca pritom tiež uznáva, že tieto dôvody nie sú hlavnou príčinou namietaného stavu konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom úradu hraničnej a cudzineckej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-26/HCP-OV/2005 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal Ministerstvu vnútra slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, aby v ďalšom období postupovalo vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo priznané finančné zadosťučinenie 250 000 Sk (8 298,48 €) poukazujúc na zásah do jeho osobného, rodinného, spoločenského a pracovného života.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   zistené   obdobia   nečinnosti,   ako   aj   zložitosť   konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa v sume 1 000 € (30 126 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením pred ústavným súdom advokátom JUDr. Š. H., B. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) v sume 105,42 € (3 175,88 Sk) za jeden úkon právnej služby a 2 x 6,31 € (190 Sk) režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 223,46 € (6 732 Sk).

Priznanú   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky   povinné   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009