znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 167/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2004 prerokoval sťažnosť Jarmily Jirmerovej, bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. H., B., vo veci porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/97 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti Jarmily Jirmerovej   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. apríla 2004 doručené podanie Jarmily Jirmerovej (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd“, ktorým sťažovateľka namieta porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/97.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala začiatkom roka 1997 okresnému súdu   „návrh   o určenie   povinnosti   na   vydanie   nehnuteľností   a náhrady   za   živý   a mŕtvy inventár“.   Okresný   súd   rozhodol   18.   novembra   1998   tak,   že   návrh   v celom   rozsahu zamietol.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažovateľka   podala   29.   januára   1999   odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici 8. apríla 1999 napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vyslovil, že okresný súd v predmetnom konaní porušil jej právo na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu vo veci konať.

Domáha sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 350 000 Sk a úhrady trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania z 28. apríla 2004   bolo   ústavnému   súdu   12.   mája   2004   doručené   podanie   právneho   zástupcu sťažovateľky z 10. mája 2004 označené ako „Právna vec Rvp 691/04 – oznámenie“.

Z obsahu   tohto   podania   vyplýva,   že   ide   o späťvzatie   návrhu   podľa   §   54   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ku   ktorému   sťažovateľka   dospela po konzultácii s advokátom.

Podľa § 54 zákona o ústavnom súde „Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa“.

Z citovaného   ustanovenia   zákona   vyplýva,   že   zákon   ponecháva   ústavnému   súdu možnosť   úvahy,   či   záujem   o ochranu   ústavnosti   nie   je   dôležitejší,   než   rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na to, aby žiadosti sťažovateľky   o späťvzatí   sťažnosti   nevyhovel.   Vychádzal   pritom   zo   skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   podľa   §   25   zákona   o ústavnom   súde,   ako   aj   zo   skutočnosti, že sťažovateľka môže sťažnosť v tejto veci podať opätovne.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2004