SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 167/03-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť D. T., bytom P. B., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99, za účasti Krajského súdu v Trenčíne, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť D. T. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2003 doručená sťažnosť D. T., bytom P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že porušovanie svojho základného práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 ústavy vidí v postupe krajského súdu, ktorý „pre zbytočné prieťahy v spore vedenom pod č. k. 4 Co 253/99 nebol schopný v primeranej dobe rozhodnúť o odvolaní žalovanej strany. To žalovaný využil a dal sa vymazať z obchodného registra, ale je v tom podvod, lebo vymazal sa z obchodného reg. v B., ale ostal zapísaný u obchod. reg. v T. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a odvolacie konanie zastavil 28. 5. 2002“.
Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že „...podával žalobu u Okresného súdu v Pov. Bystrici o zaplatenie 992.648,-Sk s príslušenstvom, o zaplatenie ročných prémií proti TERMA PK s. r. o. Dedovec zast. majiteľom spoločnosti Ing. L. K. ešte vo februári 1995. Žalovaný využíval rôzne obštrukcie a darilo sa mu to. Keď súd konečne vyniesol rozsudok 9. 11. 1998, podal proti nemu žalovaný odvolanie, ktoré riadne nezdôvodnil. Išlo len o manéver preťahovania sporu a s prispením krajského súdu sa mu darilo“.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co 253/99 z 28. mája 2003 dovolanie. Ústavný súd 24. septembra 2003 na Okresnom súde v Považskej Bystrici zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie sťažovateľa uznesením z 24. augusta 2003 odmietol.
Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že „Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené postupom Krajského súdu v Trenčíne v spore vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99“.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99, ktorý v tejto veci rozhodol uznesením z 28. mája 2002. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2002, čo vyplýva zo zistenia ústavného súdu na Okresnom súde v Považskej Bystrici z 24. septembra 2003.
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).
Vychádzajúc z toho, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Co 253/99 (25. júl 2002), ktorým bolo zastavené konanie, v ktorom malo byť porušované označené základné právo sťažovateľa, a tiež so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. september 2003), mal ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti sťažovateľom (vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu) po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní o sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2003