znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 167/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť D. T., bytom P. B., ktorou namietal porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99, za účasti Krajského súdu v Trenčíne, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. T.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2003   doručená   sťažnosť   D.   T.,   bytom   P.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   porušovanie   svojho   základného   práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 ústavy vidí v postupe krajského súdu, ktorý „pre zbytočné prieťahy   v spore   vedenom   pod   č.   k.   4   Co   253/99   nebol   schopný   v primeranej   dobe rozhodnúť o odvolaní žalovanej strany. To žalovaný využil a dal sa vymazať z obchodného registra, ale je v tom podvod, lebo vymazal sa z obchodného reg. v B., ale ostal zapísaný u obchod. reg. v T. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a odvolacie konanie zastavil 28. 5. 2002“.

Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že „...podával žalobu u Okresného súdu v Pov. Bystrici   o zaplatenie   992.648,-Sk   s príslušenstvom,   o zaplatenie   ročných   prémií   proti TERMA PK s. r. o. Dedovec zast. majiteľom spoločnosti Ing. L. K. ešte vo februári 1995. Žalovaný využíval rôzne obštrukcie a darilo sa mu to. Keď súd konečne vyniesol rozsudok 9.   11.   1998,   podal   proti   nemu   žalovaný   odvolanie,   ktoré   riadne   nezdôvodnil.   Išlo   len o manéver preťahovania sporu a s prispením krajského súdu sa mu darilo“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co 253/99 z 28. mája 2003 dovolanie. Ústavný súd 24. septembra 2003 na Okresnom súde v Považskej   Bystrici   zistil,   že Najvyšší   súd Slovenskej republiky   dovolanie sťažovateľa uznesením z 24. augusta 2003 odmietol.

Sťažovateľ   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie,   ktorým   vysloví,   že „Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené postupom Krajského súdu v Trenčíne v spore vedenom pod sp. zn. 4 Co 253/99“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   postup   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4   Co   253/99,   ktorý   v tejto   veci   rozhodol   uznesením   z 28.   mája   2002.   Toto   uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2002, čo vyplýva zo zistenia ústavného súdu na Okresnom súde v Považskej Bystrici z 24. septembra 2003.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Vychádzajúc z toho, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   4   Co   253/99   (25.   júl   2002),   ktorým   bolo   zastavené konanie,   v ktorom   malo   byť   porušované   označené   základné   právo   sťažovateľa,   a tiež so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. september 2003), mal ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti sťažovateľom (vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu) po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní o sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2003