znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 166/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť T. G., P., právne zastúpenej advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 39/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. G. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2008 doručená   sťažnosť   T.   G.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   právne   zastúpenej   advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 39/2007.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„Dňa   10.   3.   2007   bol   Okresnému   súdu   v Prešove   podaný   návrh   na   rozvod manželstva, č. k. 15 C/39/2007 medzi účastníkmi T. G. r. K., bytom P., prechodne D., toho času v zahraničí a J. G., bytom, ktorý je toho času už na území Slovenskej republiky. Od 7. 3. 2007 do dnešných dní nebolo vo veci nariadené pojednávanie, napriek tomu, že viackrát sme sú vyzývali na vytýčenie pojednávania vo veci a podali sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu.“

Sťažovateľka   však   vo   svojej   sťažnosti   neuviedla,   ako   predseda   okresného   súdu reagoval na jej sťažnosť.

Čo   sa   týka   procesných   úkonov,   ktoré   okresný   súd   vo   veci   urobil,   zo   sťažnosti vyplýva, že to boli opakované výzvy na predloženie potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku manželov, na ktoré sťažovateľka a odporca v decembri 2007 odpovedali.

Sťažovateľka   žiadala   o nariadenie   pojednávania.   Ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci je nariadené pojednávanie na 23. máj 2008.

Je   toho   názoru,   že   okresný   súd   od   podania   žaloby   nevykonal   žiaden   podstatný procesný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:«1. Zo strany Okresného súdu v Prešove došlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ a k porušeniu č. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   „práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“.

2. Ústavný súd SR prikazuje, aby okresný súd v Prešove vo veci č. k. 15 C/39/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk za porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a porušenia práva podľa čl. 6 Dohovoru.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z 2 úkonov   právneho   zastúpenia   (príprava   a prevzatie   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti). Keďže predmet   sporu   nie   je   možné   oceniť   peniazmi   základná   sadzba   tarifnej   odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu 3.176.- Sk (§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) – t. j. 3.176 x 2 = 6.352.- Sk.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a v ktorých sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (napr. IV. ÚS 147/04)].

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a po zistení priebehu a aktuálneho   stavu   označeného   konania   vedeného   okresným   súdom   dospel   k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Konanie   na   prvostupňovom   súde   začalo   podaním   návrhu   na   rozvod   manželstva doručeným okresnému súdu 10. marca 2007.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresný   súd   urobil   od   podania   návrhu   na   začatie konania vo veci tieto úkony:

- 28. marca 2007 doručil žalobu právnemu zástupcovi na vyjadrenie,

- 29. mája 2007 reklamoval doručenie zásielky odporcovi,

- 10. septembra 2007 vyzval právnu zástupkyňu, aby mu oznámila posledné spoločné bydlisko manželov,

- 22. októbra 2007 opätovne žiadal právnu zástupkyňu splniť výzvu z 10. septembra 2007,

- 17. decembra 2007 predseda okresného súdu pridelil vec novej zákonnej sudkyni vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť sudkyne, ktorej bola vec pôvodne pridelená,

- 10. apríla 2008   vydala   sudkyňa   pokyn   na   nariadenie   pojednávania   vo   veci na 23. máj 2008.

Zohľadňujúc uvedené procesné úkony a obdobie, ktoré uplynulo od podania návrhu na   začatie   konania,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   doterajší   postup   okresného   súdu v namietanom   konaní   nenaznačuje,   že   by   ho   bolo   možné   hodnotiť   ako   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľky   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2008