znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 163/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Eleny Bubelínyovej, bytom B. B.; Margity Čiapovej, bytom B. B.; Márie Čížovej, bytom B. B.; Eleny Danielisovej, bytom B. B.; Petra Ďuricu, bytom B. B.; Ivany Frankovej, bytom B. B.; Márie Frankovej, bytom B. B.; Melánie Jantošovej, bytom   B.   B.;   Viery   Konkolovskej,   bytom   B.   B.;   Lucie   Kuchárovej,   bytom   B.   B.; RSDr. Stanislava Kulfasa, bytom B. B.; Viery Kulfasovej, bytom B. B.; Zuzany Kulfasovej, bytom B. B.; Kláry Kvasnovej, bytom B. B.; Petra Kyseľa, bytom B. B.; Márie Kyseľovej, bytom   B.   B.; Terézie Mišovcovej,   bytom   S. Ľ.; Milana Ondrejku, bytom   B.   B.; Anny Sumrákovej, bytom S.; doc. Ing. Karola Surovčíka, bytom B. B.; Imricha Szalaia, bytom B.; Milana Šuhaja, bytom B. B.; Milana Urbana, bytom B. B.; Mileny Vybošťokovej, bytom B. B.; Anny Vysokej, bytom V. n. T.; Emílie Vysokej, bytom V. n. T.; Júlie Vysokej, bytom V. n. T.; Vladimíra Vysokého, bytom V. n. T.; Ing. Jozefa Zaušku, bytom B. B.; Oľgy Zauškovej, bytom B. B.; Evy Zelenej, bytom B. B.; Ctibora Zeleného, bytom B. B., a Patrika   Zeleného,   bytom   B.   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Z.   B.,   B.   B.,   ktorou namietali   porušenie   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Eleny Bubelínyovej, Margity Čiapovej, Márie Čížovej, Eleny Danielisovej, Petra Ďuricu, Ivany Frankovej, Márie Frankovej, Melánie Jantošovej, Viery Konkolovskej, Lucie Kuchárovej, RSDr. Stanislava Kulfasa, Viery Kulfasovej, Zuzany Kulfasovej, Kláry Kvasnovej, Petra Kyseľa, Márie Kyseľovej, Terézie Mišovcovej, Milana Ondrejku, Anny Sumrákovej, doc. Ing. Karola Surovčíka, Imricha Szalaia, Milana Šuhaja, Milana Urbana, Mileny Vybošťokovej, Anny Vysokej, Emílie Vysokej, Júlie Vysokej, Vladimíra Vysokého, Ing. Jozefa Zaušku, Oľgy Zauškovej, Evy Zelenej, Ctibora Zeleného a Patrika Zeleného o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2004 doručená sťažnosť Eleny Bubelínyovej, bytom B. B.; Margity Čiapovej, bytom B. B.; Márie Čížovej, bytom B. B.; Eleny Danielisovej, bytom B. B.; Petra Ďuricu, bytom B. B.; Ivany Frankovej, bytom B. B.; Márie Frankovej, bytom B. B.; Melánie Jantošovej, bytom B. B.; Viery   Konkolovskej,   bytom   B.   B.;   Lucie   Kuchárovej,   bytom   B.   B.;   RSDr. Stanislava Kulfasa, bytom B. B.; Viery Kulfasovej, bytom B. B.; Zuzany Kulfasovej, bytom B. B.; Kláry Kvasnovej, bytom B. B.; Petra Kyseľa, bytom B. B.; Márie Kyseľovej, bytom B. B.; Terézie Mišovcovej, bytom S. Ľ.; Milana Ondrejku, bytom B. B.; Anny Sumrákovej, bytom S.; doc. Ing. Karola Surovčíka, bytom B. B.; Imricha Szalaia, bytom B.; Milana Šuhaja, bytom   B. B.; Milana Urbana, bytom   B. B.; Mileny Vybošťokovej,   bytom B. B.; Anny Vysokej, bytom V. n. T.; Emílie Vysokej, bytom V. n. T.; Júlie Vysokej, bytom V. n. T.; Vladimíra Vysokého, bytom V. n. T.; Ing. Jozefa Zaušku, bytom B. B.; Oľgy Zauškovej, bytom B. B.; Evy Zelenej, bytom B. B.; Ctibora Zeleného, bytom B. B., a Patrika Zeleného, bytom B. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a Úradu pre finančný trh (ďalej len „úrad“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že uzavreli „zmluvu o pôžičke“, „zmluvu o tichom spoločenstve“, „žiadosť   o vloženie   a dohodu   o vrátení“ s firmami   B. M. G. INVEST, s. r. o.,   Košice,   AGW,   s.   r.   o.,   Košice,   HORIZONT   SLOVAKIA   o.   c.   p.,   akciovou spoločnosťou,   Košice   a   BDV   družstvom   Banská   Bystrica,   ktorými   investovali   svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť   v oblasti   finančného   trhu.   Pre   výkon   ich   podnikateľských   aktivít   sa   okrem všeobecných náležitostí pre podnikanie vyplývajúcich z Obchodného zákonníka vyžadovali aj   špeciálne   podmienky   stanovené   v právnych   normách   pôsobiacich   subsidiárne   voči Obchodnému   zákonníku   práve   za   účelom   splnenia   osobitných   požiadaviek   na   výkon podnikateľských   aktivít   v oblasti   finančného   trhu.   Ide   o podmienky   „upravené   v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákone č. 566/2001   Z.   z.   o cenných   papieroch“.   Ústredné   orgány   štátnej   správy   nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu nebankových subjektov na trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali aj prostredníctvom prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nebankové subjekty v rokoch 1997 - 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu. Sťažovatelia vložením finančných úspor do uvedených spoločností za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu, a to aj z toho dôvodu, že ústredné orgány nekonali svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali   zákonom   predpísané   podmienky   a ústredné   orgány   štátnej   správy   nezasiahli v rámci možností zverených im zákonom.

Sťažovatelia tvrdili, že využili všetky prostriedky podľa ustanovenia § 53 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako sa domáhať ochrany svojho „ústavného práva“. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o porušení ich základného práva podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu a uložil ústredným orgánom uhradiť im aj primerané finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví   zákon.   Podľa   §   7   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z vyššie   uvedených   právnych   noriem   vyplýva,   že   vo   veci   sťažovateľov   je   daná právomoc   všeobecného   súdu   v správnom   súdnictve   rozhodovať   o nečinnosti   orgánu verejnej   správy,   ktorým   sú   aj   všetci   označení   porušovatelia.   Túto   právomoc   správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdili, že využili všetky možné prostriedky nápravy, ale   z obsahu   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   podali   žalobu   podľa   §   250t   OSP,   ale   iba korešpondovali   s orgánmi   verejnej   moci   (prezident   Slovenskej   republiky,   generálny prokurátor Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi ústavný súd uzavrel, že vo veciach sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je rovnako viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 19. mája 2004