znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 162/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009 doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojho základného práva na súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1 a základného práva vyjadriť   sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ako aj   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 229/03.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Na   základe   písomného   predvolania   Okresného   súdu   v Bardejove   pod   č. k. 3 C 229/03, zo dňa 30. I. 2009, v súdnom spore proti Okresnému stavebnému bytovému družstvu v Bardejove v právnej veci prevodu družstevného bytu na mňa a moju rodinu a o nahradenie   prejavu   vôle   k tomu,   bolo   ním   vytýčené   súdne   pojednávanie   na   deň 18. III. 2009 o 8,30 hod., ktorého ja, ako navrhovateľ, na rozdiel od odporcu, som sa riadne a včas zúčastnil, a to v nádeji, že po tak dlhých rokoch a v tak závažnej veci sa už konečne dočkám   vyhlásenia   spravodlivého   rozsudku,   zvlášť,   keď   som   už   bol   spolu   s odporcom podrobne   na   súde   o tejto   záležitosti   vypočutý,   a to   najmä   dňa   18. XII. 08,   kedy   mi bardejovský súd odoprel vydať kópiu súdnej zápisnice z tohto pojednávania. Ale neide iba o toto pojednávanie, ale aj o moje najmä písomné stanoviská k veci, ktoré som zaujímal na písomné podnety, či výzvy súdu alebo jeho medzitymné rozhodnutia, hlavne procesnej povahy. Žiaľ, keď som po vyvolaní súdneho pojednávania v deň 18. III. 09 o 9,52 hod., teda s viac ako 20-minútovým omeškaním zo strany odpojednávajúceho sudcu zistil, že bez toho, aby mi dal slovo, chce toto pojednávanie ihneď ukončiť jeho odročením, sám som sa ozval a apeloval na neho, že aj napriek neúčasti druhej spornej strany si želám, aby toto súdne pojednávanie pokračovalo a aby som bol k veci samej vypočutý, keď to ešte bolo potrebné a dopovedať   tak   aj   na   položené   otázky   súdu,   dôvodiac   tým,   že   ide   jak   po   vecnej,   tak aj formálnej stránke o banálnu záležitosť a iba o splnenie zákonnej povinnosti žalovaného uloženej mu súdom, bol som ohriaknutý a bolo mi v neurčitku povedané, aby som takto nerozprával, čím som vycítil, že sudca je na strane odporcu a lavírovaním i obštrukciami chce za každú cenu toto súdne pojednávanie ukončiť a zmariť, čo sa mu aj s viacerými procesnými nedostatkami podarilo a proti čomu som bol bezmocný a nemal žiadnej obrany. Bez toho, aby bolo čosi z toho, čo som stačil povedať do súdnej zápisnice zaprotokolované, sudca   vyhlásil   uznesenie,   že   sa   pojednávanie   odročuje   na   deň   20. V. 09   o   10,30   hod., pričom ho nijako a nie to ešte kvalifikovane neodôvodnil a nepoučil ma ani o možnosti použitia opravného prostriedku. Nakoniec, keď som žiadal odpis tejto zápisnice, spočiatku mi ju nechcel ani vydať a urobil tak až na moju intervenciu odvolávajúc sa na predsedu súdu   a na   moju   písomnú   žiadosť   v tejto   veci   mu   adresovanú,   zo   dňa   8. III. 09   a súdu doručenú   9. III. 09.   A keďže   takéto   počínanie   súdu   je   neobvyklé   a podľa   môjho   úsudku odporuje nielen Ústave SR, ale aj súdnej praxi a konštantnej judikatúre a samozrejmé, že aj Európskemu Dohovoru, preto podávam túto ústavnú sťažnosť.“

Za porušenie svojich označených práv považuje sťažovateľ najmä to, že zákonný sudca   napriek   jeho   osobnej   prítomnosti   a   žiadosti   o vypočutie   pojednávanie   nariadené na 18. marec 2009 vzápätí po jeho otvorení odročil na 20. máj 2009, a to, že uznesenie o odročení   pojednávania   považuje   za nekvalifikované,   čím   mu   ešte   aj v spojitosti s nepoučením   o opravnom   prostriedku   bolo   podľa   jeho   názoru „bránené   v prístupe k reálnemu súdu“.

Sťažovateľ   žiada,   aby   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1/, čl. 46 a ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR i ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. k. 3 C 229/03 a verejnom pojednávaní v deň 18. III. 2009 porušené boli.

2. Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   za   porušenie   jeho základných a ľudských práv vo výške 1 000.- EUR /slovom jedentisíc eur a žiadny cent/, ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ okrem uvedeného žiada aj o priznanie trov konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu predložil sťažovateľom napadnutý spis a vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 366/09 z 24. apríla 2009 okrem iného uviedol:

„Vychádzajúc   z obsahu   zápisnice   o pojednávaní   a písomného   vyjadrenia   sudcu JUDr. K. K., ktorý je zákonným sudcom v označenej právnej veci, tvrdím, že na pojednávaní dňa 18. marca 2009 nedošlo k takým skutočnostiam, ktorými by mohlo dôjsť k porušeniu základných   práv   sťažovateľa   I.   K.   K.,   a preto   navrhujem   jeho   sťažnosť   ako   zrejme neopodstatnenú odmietnuť.“

Vzhľadom na to, že stručné vyjadrenie okresného súdu neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu alebo skutočnosti, ktoré by neboli zrejmé z vyžiadaného spisového materiálu, považoval ústavný súd za nadbytočné, aby toto vyjadrenie zasielal na zaujatie stanoviska sťažovateľovi.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   čl. 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno   považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 71/05).

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) pojednávanie sa môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa   § 202   ods. 3   OSP   odvolanie   nie   je   prípustné   proti   uzneseniu,   ktorým   sa upravuje vedenie konania.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že v zápisnici z pojednávania uskutočneného 18. marca 2009, ktorej kópia bola sťažovateľovi na jeho žiadosť vydaná, je okrem iného uvedené, že „Po vyvolaní veci sa zisťuje, že na dnešné pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý podaním zo dňa 12. 3. 2009 ospravedlnil neúčasť z dôvodu práceneschopnosti jeho zástupcu“.

Okresný súd následne vyhlásil toto uznesenie: „Súd dnešné pojednávanie odročuje na deň 20. 5. 2009 o 10.30 hod. na č. dv. 6/prízemie za účelom opätovného predvolania odporcu s tým, že navrhovateľ berie termín pojednávania na vedomie, volaný nebude.“

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľom vznesené námietky proti postupu okresného súdu   (odročenie   pojednávania   bez   uvedenia   dôvodu,   „nekvalifikované“   uznesenie o odročení pojednávania) nemajú oporu v obsahu spisu. Žiadnu ústavnoprávnu relevanciu nemožno pripísať ani namietanému nepoučeniu o možnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu o odročení   pojednávania,   pretože   ide   o   rozhodnutie   o vedení   konania,   proti ktorému   zákon opravný prostriedok   nepripúšťa   a ani namietaný postup okresného súdu nemohol   na   tejto   skutočnosti   nič   zmeniť. Dôvody   k   prelomeniu   všeobecných   zásad prípustnosti   odvolania   spočívajú   v   kvalitatívne   založenom   úsudku   o nižšej   významnosti rozhodnutí,   keď   uplatnenie   opravného   prostriedku   nie   je   považované   za   efektívne. Ak Občiansky súdny poriadok vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutí o vedení konania, nie je daný žiaden opodstatnený dôvod pripustiť, aby sa ich preskúmanie, resp. preskúmanie s nimi   súvisiaceho   postupu   všeobecného   súdu   mohlo   bez   ďalšieho   uskutočniť   v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 57/09). Ústavný súd konštatuje, že namietaný postup okresného súdu zásah takejto intenzity do sťažovateľom označených základných práv nesignalizuje.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   je   dôvodom,   ktorý nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009