znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 162/07-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   26. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   B.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaniami z 21. marca 2007 a z 23. mája 2007 na základe výzvy ústavného súdu z 13. marca 2007, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 38/04.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca si v namietanom konaní   uplatňuje   nárok   na   náhradu   škody   spôsobenú   podľa   jeho   názoru   nezákonnými rozsudkami   okresného   súdu   vydanými   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   14 C 1/83, 14 C 72/83, 14 C 74/83, 14 C 74/85, 14 C 64/85, 13 C 40/87 a 12 C 71/87, ktoré súviseli s pracovnoprávnymi nárokmi sťažovateľa proti bývalému zamestnávateľovi.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa jeho názoru bol okresný súd v konaní vedenom pod   sp. zn.   9 C 38/04   nečinný   a   vznikli   zbytočné   prieťahy   vo   veci,   pretože   nebol akceptovaný jeho návrh na spojenie vecí s konaniami vedenými pod sp. zn. 7 Nc 154/88, 7 Nc 158/88, 10 C 13/91, 7 Nc 495/90 a 12 Co 358/90, ktoré s namietaným konaním vecne súvisia.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedovi okresného súdu   doručená   23. januára 2007.   Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   č.   Spr. 2016/07 z 22. februára 2007 vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04. Sťažovateľ zároveň žiada priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 000 Sk z dôvodov, ktoré sú dôsledkom „... porušení zákl. ľudských práv na spravodlivé rozhodnutie veci (porušenie zákonov), - porušení zákl. ľudských práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

- porušení zákl. ľudských práv v neľudskom a krutom zaobchádzaní so žalobcom, počas obdobia od 15. 3. 1983 - 30. 11. 1990“.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní o   jeho   sťažnosti pred ústavným súdom, poukazujúc na svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ochranu   základnému   právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd   poskytuje   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   podaná   v   čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (m. m. II. ÚS 387/06).

Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 C 38/04 zistil, že okresnému súdu bol 26. marca 2004 doručený návrh sťažovateľa „... na náhradu škody spôsobenú úmyslom štátnej správy v zmysle zákona č. 58/69 Zb.“, v ktorom bol ako odporca uvedený okresný súd. Sťažovateľ v podaní doručenom okresnému súdu 29. marca 2004   požiadal   o oslobodenie   súdneho   poplatku   z dôvodu   nepriaznivých   majetkových a finančných pomerov.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   C   38/04-6   z   2. apríla   2004   vyzval   sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Odpoveď   sťažovateľa   bola   okresnému   súdu   doručená 27. apríla 2004.

Okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-43 z 28. apríla 2004 vyzval sťažovateľa na odstránenie   skutkového   nesúladu   jeho   návrhu   na   začatie   konania   s petitom   návrhu. Odpoveď sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 9. júna 2004.

V ďalšom období okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-46 z 26. júla 2004 opätovne vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho návrhu na začatie konania, ktoré neboli odstránené jeho podaniami doručenými súdu 27. apríla 2004 a 9. júna 2004. Na základe žiadosti sťažovateľa z 19. augusta 2004, opravenej podaním z 2. septembra 2004, okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-58 zo 16. novembra 2004 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu v predmetnom konaní. Okresný súd   uznesením   č.   k.   9 C 38/04-61   z   21. decembra 2004   vyzval   odporcu,   aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa.

Sťažovateľ následne v ďalších procesných podaniach doručených okresnému súdu 12., 17. a 24. januára 2005, 17. a 24. februára 2005, 21. marca 2005, 13. apríla 2005 upravoval finančné nároky vyplývajúce z jeho návrhu, ako aj rozširoval pôvodný návrh na začatie konania. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-99 zo 14. apríla 2005 opätovne vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote odstránil nedostatok návrhu - uvedením jasného, zrozumiteľného a vykonateľného znenia petitu.

Uznesením č. k. 9 C 38/04-107 z 18. mája 2005 okresný súd pripustil zmenu petitu návrhu   sťažovateľa   na   základe   jeho   podania   z   13. mája 2005.   V   ďalšom   období   boli na základe pokynu okresného súdu pripojené súvisiace spisy vedené pod sp. zn. 10 C 53/91, 14 C 1/83, 14 C 7/83, 14 C 74/85, 14 C 135/85, 12 C 71/87 a 12 C 53/93 a spisy Okresného súdu   Bratislava   II   vedené   pod   sp.   zn.   9   C   132/90   a 9 C 11/91.   Okresnému   súdu   boli 7. júla 2005, 2. februára 2006 a 23. marca 2006 doručené podania sťažovateľa týkajúce sa predmetu konania a 6. júna 2006 špecifikácia finančných nárokov sťažovateľa. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 38/04-114 z 18. mája 2006 pripustil zmenu petitu na základe podania   sťažovateľa   z   23. marca 2006   a   následne   uzneseniami   č. k.   9 C 38/04-116 z 26. júna 2006 a č. k. 9 C 38/04-119 z 19. augusta 2006 opätovne pripustil zmeny petitu sťažovateľa. Uznesením č. k. 9 C 38/04-120 z 26. septembra 2006 okresný súd pripustil zmenu   v osobe   odporcu   na   základe   návrhu   sťažovateľa.   Následne   bol   spis   predložený zákonnej sudkyni na ďalší procesný postup.

Okresný   súd   nariadil   19.   februára   2007   termín   pojednávania   na   19.   apríl   2007, na ktorom po vykonanom dokazovaní rozsudkom č. k. 9 C 38/04-135 návrh sťažovateľa zamietol.   Okresnému   súdu   bolo   23.   mája   2007   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti predmetnému rozsudku a 25. mája 2007 doplnenie odvolania. Okresný súd vydal 11. júna 2007   pokyn   na   vypracovanie   predkladacej   správy   a spis   bol   12.   júna   2007   predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku uvedeného konania (37 mesiacov) v spojení s počtom úkonov okresného súdu v danej veci neposúdil postup okresného súdu v tomto konaní ako porušenie sťažovateľovho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože   aj   keby   sa   niektoré   úkony   okresného   súdu   javili   ako   neúčelné,   je   potrebné ich posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti tejto veci (napr. v priebehu prvého roka konania okresný súd viacerými uzneseniami vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania, následne bol sťažovateľovi ustanovený právny zástupca pre dané konanie,   s   právnymi   službami   ktorého   sťažovateľ   vyslovil   nespokojnosť   -   oznámením o zrušení právneho zastúpenia k veci sp. zn. 9 C 38/04 z 10. júna 2005). Ústavný súd navyše pri   posudzovaní   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v danej   veci   vzal   do   úvahy aj skutočnosť, že v danom prípade bolo potrebné preštudovať viacero súvisiacich spisov pripojených k predmetnému konaniu.

Z   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   IV. ÚS   288/05, IV. ÚS 79/07).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01, III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04). Ústavný súd s prihliadnutím na dĺžku konania a postup   okresného   súdu   v danej   veci   neposúdil   jeho   postup   ako   porušenie   základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. priznaním primeraného finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2007