znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 162/05-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., bytom V., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej postupom a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 685 zo 7. marca 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. C. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2005 doručená sťažnosť JUDr. S. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) č. 685 zo 7. marca 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«... dňa   14. 11. 2004   sa   prihlásil   do   výberového   konania,   vyhláseného   pre   výber sudcov Špeciálneho súdu (...) a po splnení všetkých požadovaných predpokladov, žiadaných predsedom výberovej komisie, sa ustanovil na výberové konanie dňa 16. 2. 2005, ale jej predseda mu oznámil, že ho do tohto konania nepripúšťajú, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Sťažovateľ sa preto listom z 19. 2. 2005 opätovne domáhal oznámenie príčin, pre ktoré sa nemohol zúčastniť výberového konania, ale predseda výberovej komisie (dr. H. S.) ani na túto žiadosť nereagoval. Sťažovateľ potom listom z 3. 3. 2005 informoval Súdnu radu o protiústavnom konaní výberovej komisie so žiadosťou, aby v dôsledku toho „anulovali“ jej rozhodnutie, lebo v opačnom prípade sa bude musieť obrátiť na Ústavný súd SR o ochranu svojich práv. Súdna rada SR aj napriek tomu na zasadnutí konanom 7. 3. 2005, hlasovaním   schválila   JUDr.   J.   H.   za   kandidáta   na   vymenovanie   do funkcie   sudcu Špeciálneho súdu (...).»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že:

«1. Právomoc predkladať návrhy na kandidáta na sudcu Špeciálneho súdu ústava zveruje   Súdnej   rade   SR.   Je   nesporné,   že   postup   pri   navrhovaní   kandidáta   na   sudcu Špeciálneho   súdu,   je   integrálnou   súčasťou   uplatňovania   základného   práva   občanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy). Ide o procesný postup (konanie), ktorý musí rešpektovať ústavný príkaz vyjadrený v dikcii čl. 30 ods. 4 ústavy („za rovnakých podmienok“) – viď. II. ÚS 5/03, II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00 ap.

2. V právnom štáte (čl. 1 ústavy) je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci, vrátane Súdnej rady, postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho   postupu,   smerujúceho   k   ochrane   alebo   uplatňovaniu   základného   práva   alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. Uplatňovanie   a   ochrana   každého   základného   práva   alebo   slobody   musí   byť   v   činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo   aspoň   sprostredkovane   súvisí   s   ochranou   alebo   uplatňovaním   základného   práva alebo slobody (II. ÚS 5/03).

3. Súdna rada mala preto povinnosť ústavne súladným spôsobom uplatniť kritériá a požiadavky, vyplývajúce z ust. čl. 30 ods. 4 ústavy pre posudzovanie výberového konania a jej výsledku, vo forme predloženia len jedného kandidáta na voľbu sudcu Špeciálneho súdu,   a   to   aj   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi,   ktorý   bol   bezdôvodne,   resp

. bez   relevantných dôvodov   -   ktoré   sme   sa   doteraz   nedozvedeli   -   vylúčený   z výberového   konania   a   tým aj z voľby pred Súdnou radou na výber najvhodnejšieho kandidáta pre Špeciálny súd. (...) Navrhujeme preto, aby ústavný súd prednostne prerokoval túto sťažnosť a

A) podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. odložil vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady č. 685 zo 7. marca 2005 o schválení návrhu predložiť prezidentovi SR na vymenovanie za sudcu Špeciálneho súdu JUDr. J. H., a potom prijal nález:

1. Základné právo JUDr. S. C. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, postupom pri jeho schvaľovaní za kandidáta na funkciu sudcu Špeciálneho súdu a rozhodovaním Súdnou radou SR porušené bolo.

2. Uznesenie Súdnej rady č. 685 zo 7. 3. 2005 sa zrušuje a vec vracia Súdnej rade SR na ďalšie konanie.

3. JUDr. S. C. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ktoré mu Súdna rada zaplatí do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. JUDr. S. C. sa priznáva náhrada trov konania v sume 6.500 Sk, ktoré mu zaplatí Súdna rada do 2 mesiacov od doručenia nálezu, na účet JUDr. E. Ľ., B.»

K sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril predseda súdnej rady podaním zo 14. apríla 2005, z ktorého okrem iného vyplýva:

«Súdna   rada   vyslovila   svoj   súhlas   s kandidátmi   na   členov   výberovej   komisie na funkciu predsedov senátov a funkcie sudcov Špeciálneho súdu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2004 uznesením č. 304.

Podľa   zápisnice   (priloženej   k   výzve   Ústavného   súdu   SR)   výberové   konanie na obsadenie   funkcie   sudcu   Špeciálneho   súdu   16. februára 2005   uskutočnila na Ministerstve   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   výberová   komisia   zložená   z   členov a predsedu,   s   ktorými   vyslovila   svoj   súhlas   súdna   rada   uznesením   č.   304   z 2. februára 2004.

Súdna rada je podľa konštatovania Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 79/04   „ústavným   orgánom,   ktorý   zabezpečuje   nezávislé   postavenie   súdnej   moci vo vzťahu k iným orgánom štátu“. Aj keď výberová komisia nie je „iným orgánom štátu“ je inštitútom   kreovaným   iným   orgánom   štátu,   a   to   v   tomto   prípade   ministrom spravodlivosti.   Na   veci   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   podľa   §   151   c)   ods.   1   zákona č. 385/2000   Z.   z.   o sudcoch   a   prísediacich   minister   túto   komisiu   kreoval   so   súhlasom súdnej rady. Súdna rada pri zabezpečení nezávislého postavenia súdnej moci môže využívať len právomoci, ktoré jej expressis verbis vymedzila Ústava Slovenskej republiky a príslušné zákony. Súdna rada nie je orgánom, do pôsobnosti ktorého patrí preskúmavanie ústavnosti, zákonnosti alebo správnosti postupu výberovej komisie; nie je ani orgánom nadriadeným výberovej   komisii   a   ani   nezriaďuje   výberové   komisie   na uskutočňovanie   výberového konania na funkciu sudcu alebo na funkciu Špeciálneho súdu. Konanie pred výberovou komisiou je vo vzťahu ku konaniu pred súdnou radou konaním samostatným.

Z toho dôvodu (nedostatku kompetencie) súdna rada nemohla rozhodovať o žiadosti JUDr. S. C. zo 4. marca 2005 o anulovanie výberového konania na sudcu Špeciálneho súdu uskutočneného 16. februára 2005. Žiadosť JUDr. S. C. súdna rada vzala na vedomie. (...) Súdnej   rade   nebol   doručený   žiadny   návrh   ministra   spravodlivosti   na   pridelenie JUDr. S. C. na Špeciálny súd. V prípade, ak by takýto návrh bol súdnej rade doručený, súdna rada v   procese rozhodovania   o tomto   návrhu   by   rovnako ako v prípade   návrhu ministra spravodlivosti   na   vymenovanie a   pridelenie sudcu   JUDr.   J.   H.   skúmala či   sú splnené všetky zákonné predpoklady na vymenovanie a pridelenie JUDr. S. C. na Špeciálny súd. Z uvedených dôvodov, preto vo vzťahu k postupu súdnej rady námietku sťažovateľa, že   „celý   proces   navrhovania   kandidátov   na   sudcov   Špeciálneho   súdu   je   poznačený nerovným prístupom súdnej rady k sťažovateľovi“ možno považovať za nereálnu, účelovo vykonštruovanú a snažiacu sa odôvodniť údajné porušenie jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám, ktoré občanovi zaručuje čl. 30 ods. 4 v pojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Medzi   postupom   súdnej   rady   v   procese   rozhodovania   o   návrhu   ministra spravodlivosti na vymenovanie a pridelenie sudcu JUDr. J. H. a námietkami porušenia práva JUDr. S. C. zaručeného čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v sťažnosti JUDr. S. C. nie je a ani nemôže byť priama príčinná súvislosť, a preto ju považuje súdna rada za zjavne   neopodstatnenú   a   z   toho   dôvodu   ju navrhuje   na   predbežnom   prerokovaní   na neverejnom zasadnutí v celom rozsahu odmietnuť.»

Stanovisko predsedu súdnej rady bolo doručené na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľa, ktorá v lehote určenej ústavným súdom nevyužila právo vyjadriť sa k nemu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   za   zjavne   neopodstatnený   návrh je potrebné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   konanie (IV. ÚS 66/02,   I. ÚS 56/03,   II. ÚS 161/03, IV. ÚS 71/05).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ prihláškou doručenou Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   15. novembra 2004   sa   prihlásil do výberového   konania   vyhláseného   pre   výber   sudcov   Špeciálneho   súdu   a   pozvánkou č. 2775/05-60/20   z   31. januára 2005   bol   na   uvedené   výberové   konanie   pozvaný na 16. február 2005. Z uznesenia súdnej rady č. 685 zo 7. marca 2005 vyplýva, že súdna rada schválila iného navrhnutého kandidáta na vymenovanie do funkcie sudcu Špeciálneho súdu.

Podstata sťažnosti spočíva v tom, že podľa sťažovateľa jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy bolo porušené postupom pri jeho schvaľovaní za kandidáta   na   funkciu   sudcu   Špeciálneho   súdu   a rozhodovaním   súdnou   radou,   keď sa riadne   prihlásil   do   výberového   konania   na   sudcu   Špeciálneho   súdu,   do   výberového konania nebol pripustený a súdna rada aj napriek uvedenému akceptovala výsledky takéhoto výberového konania.

Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   „Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným funkciám“.

Z citovaného   ustanovenia   čl. 30   ods. 4   ústavy   vyplýva   tiež   právo   za   rovnakých podmienok mať prístup k funkcii sudcu, resp. uchádzať sa o funkciu sudcu. Treba však zdôrazniť, že obsahom tohto práva nie je právny nárok na získanie uvedenej funkcie, lebo tento   vzniká   až   vtedy,   keď   uchádzač   splnil   v procese   prístupu   všetky   predpísané podmienky.

Ústavný   súd   súčasne   uvádza,   že   základné   právo   podľa   čl. 30   ods. 4   ústavy nevylučuje, aby rovnaký prístup (proces rovnakého prístupu) k voleným a iným verejným funkciám nemohol byť rozdelený na viaceré etapy, pričom dosiahnutý výsledok v jednej z nich je predpokladom pre postúpenie do druhej (ďalšej z nich). Podstatné je, aby v každej z týchto etáp bol rešpektovaný príkaz ústavnej normy vyplývajúcej z čl. 30 ods. 4 ústavy, t. j. aby so všetkými uchádzačmi, ktorí sa v nich nachádzajú, resp. ktorí sa do nich dostali, bolo   zaobchádzané   rovnakým   spôsobom   a za   rovnakých   podmienok,   a aby   tiež   voči všetkým uchádzačom boli rovnakým spôsobom uplatňované podmienky, splnenie ktorých je nevyhnutné pre postup do ďalšej etapy výberového konania (II. ÚS 161/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   vyslovil,   že   v procese   prístupu k funkcii sudcu z hľadiska časového ide o:

a) výberové konanie;

b) prerokovanie   návrhu úspešného kandidáta   z výberového   konania a rozhodnutie o ňom na zasadnutí súdnej rady a v prípade návrhu, ktorý získal potrebný počet hlasov, jeho predloženie prezidentovi a

c) menovanie kandidáta prezidentom   do   funkcie   sudcu   bez časového obmedzenia [aby   sa   mohol   ujať   funkcie,   musí   ešte   zložiť   a   podpísať   sľub   v   zmysle   §   10   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)].

Kandidát, ktorý nesplní podmienky predchádzajúceho štádia, nemôže ísť do štádia ďalšieho (III. ÚS 79/04).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva postupom a uznesením súdnej rady č. 685 zo 7. marca 2005.

Podmienky   na   vymenovanie   kandidáta   do   ústavnej   funkcie   sudcu   sú   obsiahnuté najmä v čl. 145 ods. 1 a 2 ústavy a § 5 ods. 1, § 6, § 7 a § 27 zákona o sudcoch.

Podľa   § 5   ods. 1   zákona   o   sudcoch   je   jedným   zo   zákonných   predpokladov na vymenovanie sudcu úspešné absolvovanie výberového konania.

Podľa   § 29   ods. 1   zákona   o   sudcoch   výberové   konanie   uskutočňuje   výberová komisia.

Podľa   zákona č.   458/2003 Z.   z. o zriadení Špeciálneho súdu   a Úradu   špeciálnej prokuratúry   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov kandidát na funkciu sudcu Špeciálneho súdu musí spĺňať ďalšie podmienky vymenovania alebo   pridelenia   na   Špeciálny   súd,   a   to:   dovŕšenie   35   rokov   a   vyjadrenie   Národného bezpečnostného   úradu,   že   sudca   je   oprávnený   oboznamovať   sa   s   utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

Podľa § 151c ods. 1 zákona o sudcoch do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde   výberové   konanie   na   Špeciálny   súd   na   funkciu   predsedu   senátu   a funkciu   sudcu vyhlási minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a uskutoční ho výberová komisia, ktorej členov vymenuje zo sudcov minister spravodlivosti po predchádzajúcom súhlase súdnej rady. Na výberové konanie na Špeciálny súd sa použijú primerane ustanovenia § 28 a § 29 zákona o sudcoch.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že subjektom vyhlasujúcim výberové konanie na sudcu Špeciálneho súdu je minister spravodlivosti.

Súdna rada   v procese   prístupu   k funkcii   sudcu   Špeciálneho súdu   uplatňuje svoju právomoc   podľa   §   151c   ods.   1   zákona   o sudcoch   a následne   jej   právomoc   nastupuje až po splnení podmienky úspešného výberového konania.

Z uvedeného vyplýva, že súdna rada sa reálne dostane do kontaktu s kandidátom, ktorý sa zaujíma o funkciu sudcu Špeciálneho súdu, až po splnení zákonných predpokladov podľa   § 5   ods. 1   a   § 11   ods. 2   zákona   o   sudcoch   vrátane   úspešného   absolvovania výberového   konania.   Čo   však   nie   je   prípad   sťažovateľa,   ktorý   absolvoval   prvú   etapu výberového   konania,   v   rámci   ktorej   sa   prihlásil   do   výberového   konania   a   predložil požadované   doklady,   a   vzhľadom   na   rozhodnutie   výberovej   komisie   nezískal   potrebnú podporu jej členov, a preto sťažovateľ nepostúpil do ďalšej etapy samotného výberového konania, v rámci ktorej sa uskutočnilo konanie (písomné, resp. ústne) s tými kandidátmi na funkciu   sudcu   Špeciálneho   súdu,   ktorí   získali   potrebnú   podporu   členov   výberovej komisie. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa na rokovanie súdnej rady ani nedostal z dôvodu nesplnenia podmienky úspešného výberového konania.

Za daných okolností súdna rada nie je subjektom spôsobilým porušiť základné právo sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, pretože súdna rada nevyhlasuje výberové konanie na sudcu   Špeciálneho súdu   a   do   samotného   procesu   prípravy   a   organizovania   výberového konania na funkciu   sudcu   Špeciálneho súdu   aktívne vstupuje len uplatnením právomoci podľa § 151c ods. 1 zákona o sudcoch, teda po splnení podmienky úspešného výberového konania, ktoré sťažovateľ už neabsolvoval.

Vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdením sťažovateľa a reálnym postavením   súdnej   rady   a jej   úlohami   počas   priebehu   procesu   prístupu   k funkcii   sudcu Špeciálneho   súdu,   ako   aj   jej   rozhodnutím   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ďalšiu   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   namietal   postup   súdnej   rady, že sa nezaoberala jeho žiadosťou, ktorou spochybnil celé výberové konanie, ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje,   že   sťažovateľ napriek   tomu,   že   v konaní pred   ústavným súdom bol kvalifikovane zastúpený advokátkou, jeho sťažnosť v tejto časti neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, absencia ktorých bráni ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní.

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti neuviedol úplný, jasný a zrozumiteľný petit - návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ktorým je ústavný súd v rámci konania o sťažnosti viazaný.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005