znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 161/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 146/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2009 doručená   sťažnosť   Š.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 146/2005.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie na zastupovanie   sťažovateľa   v   konaní   pred   ústavným   súdom   (§ 20   ods. 2   zákona o ústavnom súde), ústavný súd vyzval sťažovateľa listom z 9. apríla 2009, aby nedostatky sťažnosti v lehote 14 dní odstránil prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu.

Ústavný súd zároveň vyzval sťažovateľa, aby predložil splnomocnenie pre zvoleného právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní pred ústavným súdom zastupovať, a súčasne ho upozornil, že ak v zmysle poučenia sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

Sťažovateľ na výzvu   ústavného súdu   reagoval vyjadrením doručeným ústavnému súdu 30. apríla 2009, v ktorom okrem iného uviedol: „... dňa 20. apríla 2009 som navštívil advokátsku kanceláriu v Č., kde som prítomnému advokátovi predložil výzvu Ústavného súdu zo dňa 9. apríla 2009. Advokát mi vysvetlil, že skôr než som podal sťažnosť Ústavnému súdu,   mal   som   prísť   za   ním.   Vzhľadom   na   dlhotrvajúci   spor,   ktorý   je   aj   podľa   neho neskutočne dlhotrvajúci, ma poslal na Okresný súd v Čadci zistiť, aký je stav vo veci.“

V závere vyjadrenia sťažovateľ navrhol: „... žiadam Ústavný súd o odloženie veci.“

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom treba   odstrániť   nedostatky   sťažnosti,   a určil   mu   primeranú   lehotu   na ich odstránenie, sťažovateľ   v určenej   lehote   nedostatky   sťažnosti   neodstránil   a   taktiež   nepredložil   ani požadované splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

V prípade   nerešpektovania   uvedenej   povinnosti   sťažovateľom   ústavný   súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 334/06, III. ÚS 108/08).   Z   odpovede   sťažovateľa   na   výzvu   ústavného   súdu   na   odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti, ktorá mu bola doručená 30. apríla 2009, navyše vyplýva, že výslovne žiada, aby sa v konaní v tejto veci nepokračovalo a aby bola „odložená“.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009