znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 161/05-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť mesta M., zastúpeného primátorom Ing. Š. Z., M., právne zastúpeného   advokátkou   Mgr.   A.   S.,   M.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 C 648/00   a   jeho uzneseniami   zo   14. decembra 2001   a   zo   14. januára 2004   a   postupom   Krajského   súdu v Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Co   262/02   a jeho   uznesením zo 17. októbra 2002   a v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co   169/04   a jeho   uznesením z 25. júna 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mesta M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 005 doručená sťažnosť mesta M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   14 C 648/00   a   jeho   uzneseniami   zo 14. decembra 2001 a zo 14. januára 2004 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 Co 262/02   a   jeho   uznesením   zo 17. októbra 2002 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 169/04 a jeho uznesením z 25. júna 2004.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   14   C   309/99 zo 17. decembra 1999   zamietol   žalobu   sťažovateľa   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 12 Co 113/00 z 23. mája 2000 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu.

Dňa   14.   septembra   2000   podal   sťažovateľ   návrh   na   obnovu   konania   vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 648/00, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 14.   decembra   2001   tak,   že   ho   zamietol.   Proti   predmetnému   uzneseniu   podal sťažovateľ odvolanie,   o ktorom   rozhodol   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   12 Co 262/02 zo 17. októbra 2002 tak, že zrušil uznesenie okresného súdu zo 14. decembra 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením zo 14. januára 2004 okresný súd návrh sťažovateľa na obnovu konania opäť   zamietol   a   po   odvolaní   sa   sťažovateľa   proti   predmetnému   uzneseniu   krajský   súd uznesením   sp.   zn.   17 Co 169/04   z   25. júna 2004   predmetné   uznesenie   okresného   súdu potvrdil.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 17 Co 169/04 z 25. júna 2004 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Z poverenia generálneho prokurátora Krajská prokuratúra   v Košiciach   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   listom   sp.   zn.   Kc   2114/04 z 22. februára 2005   sťažovateľovi   oznámila,   že   podnet   z dôvodu   nesplnenia   základnej podmienky konania (nepreukázanie existencie dôkazu, ktorý účastník nemohol bez svojej viny použiť alebo vykonať v pôvodnom konaní) odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej okrem iného uvádza: „Odporcovia podali proti našej žalobe protinávrh o zaplatenie sumy 419.550,- Sk s prísl. z dôvodu, že sa Mesto M. podľa ich názoru bezdôvodne obohatilo na ich úkor tým, že za sporný pozemok, parc. č. 556 kat. úz.   M.,   vyberalo   miestny   poplatok   za   užívanie   verejného   priestranstva,   hoci   táto parcela   nikdy   nepatrila   do   vlastníctva   Mesta   M.   Okresný   súd   Košice - okolie   tento protinávrh vylúčil na samostatné konanie a dňa 19. 10. 2004 rozsudkom č. k.: 14 C/68/00 zaviazal Mesto M. na zaplatenie sumy 120.626,- Sk s prísl.“

Ďalej sťažovateľ uvádza: „Postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré sa nezaoberali dôsledným vykonávaním všetkých navrhovaných dôkazov, bolo porušené zákonným spôsobom nadobudnuté vlastnícke právo navrhovateľa. Navrhovateľ bol rozhodnutiami súdu nezákonne a protiústavne zbavený vlastníctva a zaviazaný zaplatiť sumu 120.626,- Sk s prísl.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Uznesenia Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 14 C/648/00, o zamietnutí návrhu na   povolenie   obnovy   konania   zo   dňa   14. 12. 2001   a   14. 01. 2004   a   naň   nadväzujúce rozhodnutia Krajského súdu, č. k.: 12 Co/262/02 zo dňa 17. 10. 2002 a č. k.: 17 Co/169/04 zo dňa 25. 06. 2004 zrušuje.

Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 14 C/309/99, zo dňa 17. 12. 1999, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach o odvolaní, č. k.: 12 Co/113/00, zo dňa 23. 05. 2000, zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 14 C/68/00, zo dňa 19. 10. 2004, zrušuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na Ústavnom súde.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o porušení   jeho   základného   práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 648/00 a jeho uzneseniami zo 14. decembra 2001 a zo 14. januára 2004 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 262/02 a jeho uznesením zo 17. októbra 2002   a v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   17 Co 169/04   a   jeho   uznesením z 25. júna 2004.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že:

- uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   14 C 648/00   zo   14. decembra 2001,   ktorým   bol okresným   súdom   zamietnutý   návrh   na   obnovu   konania,   bolo   doručené   sťažovateľovi 20. decembra 2001,   uznesenie   krajského   súdu   sp. zn.   12 Co 262/02   zo   17. októbra 2002, ktorým bolo zrušené predmetné uznesenie okresného súdu, bolo doručené sťažovateľovi v marci 2003;

- uznesenie   okresného   súdu   zo   14. januára 2004,   ktorým   okresný   súd   návrh   na   obnovu konania opätovne zamietol, a uznesenie krajského súdu sp.   zn. 17 Co 169/04 z 25. júna 2004, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu zo 14. januára 2004 potvrdil, nadobudli právoplatnosť 22. júla 2004;

- rozsudok okresného súdu sp. zn. 14 C 68/00 z 19. októbra 2004 nadobudol právoplatnosť 7. januára 2005.

Z uvedeného vyplýva, že od 7. januára 2005, keď nadobudlo právoplatnosť posledné sťažovateľom   namietané   rozhodnutie,   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu, t. j. 21. apríla 2005, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa   o porušení   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   označenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu odmieta ako podanú oneskorene.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, i keď to sťažovateľ neuvádza v petite svojej sťažnosti, že sťažovateľ namietal porušenie označeného základného práva aj odložením jeho podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania krajskou   prokuratúrou,   ktorá   na základe   poverenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vec odložila. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana   (I. ÚS 19/01,   II. ÚS 176/03).   Z   toho   dôvodu   generálny   prokurátor   nemôže odložením   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   t. j.   jeho   neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005