znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 161/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M. vo veci porušenia jeho základných práv   podľa   čl.   48   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 62/03 a uznesením Krajského súdu v Košiciach   sp.   zn.   17   NcC   17/03   z 26.   mája   2003,   za   účasti   Okresného   súdu v Michalovciach a JUDr. A. T., sudkyne Krajského súdu v Košiciach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   V.   H.   o   d   m   i   e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2003 doručená   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   bytom M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 62/03 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17 NcC 17/03 z 26. mája 2003. K sťažnosti   pripojil   sťažovateľ žiadosť   o ustanovenie právneho zástupcu   v konaní pred ústavným súdom, ktorú odôvodnil najmä svojimi majetkovými pomermi a príjmami a dokladoval potvrdením overeným 22. mája 2003 Mestským úradom v Michalovciach.

Uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   161/03   z 10.   septembra   2003   ústavný   súd   rozhodol, že sťažnosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovuje a súčasne mu uložil, aby do desiatich dní od doručenia tohto uznesenia predložil ústavnému súdu splnomocnenie na jeho zastupovanie pred ním splňujúce kritériá ustanovené v § 20 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi. Taktiež ho upozornil, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti môže byť jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   prevzal   vyššie   uvedené   uznesenie   30.   septembra   2003,   avšak v ním určenej lehote požadované splnomocnenie ústavnému súdu nepredložil.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ak   ústavný   súd   sťažovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2003