znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 160/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. K., K., ktorou namieta porušenie „základných ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy“ uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16 Er/751/2006 zo 16. novembra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. M. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2012 doručená sťažnosť PhDr. M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie „základných ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy“ uznesením Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   16   Er/751/2006   zo   16. novembra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Dňa 12. októbra 2010 som požiadal Okresný súd Michalovce o zastavenie exekúcie, v ktorej som uviedol dôvody na zastavenie. Až na výzvu zo dňa 17. októbra 2011 prijal uznesenie zo dňa 16. novembra 2011 č. 16 Er/751/2006 Ex 475/06, ktorým rozhodol, že návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 11. októbra 2010 a na urgenciu zo dňa 17. októbra zamieta z dôvodu, že som neuviedol dôvod na zastavenie exekúcie, čo nie je pravda, lebo dôvody na zastavenie, ktoré som súdu uviedol, zopakoval v uznesení. Podľa ustanovenia § 201 O. s. p. podľa mňa mám právo podať odvolanie proti takémuto uzneseniu a sudkyňa uviedla, že takéto právo nemám, takže mi zobrala možnosť využiť opravný prostriedok.... Od vymáhania sumy 523,07 Eur s príslušenstvom už súdny exekútor Ing. Š. V. v roku 2007   upustil.   Dal   mi   to   na   vedomie   listom   č.   Ex   475/06   zo   14.   apríla   2007.   Takže nerozumiem,   prečo   túto   sumu   odo   mňa   zase   vymáhal.   Tak   isto   ma   o   tomto   zastavení exekúcie upovedomila Sociálna poisťovňa B. a zrazené peniaze mi vrátila.

... po zastavení exekúcie už túto nemožno obnoviť. Podľa Zákona 233/1995 Z. z. § 60 ods. b., a § 61 navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené....

Okresnému súdu Michalovce som uviedol, že podľa § 57 ods. 1, pís. a, a pís. g Exekučného poriadku, exekúciu súd mal zastaviť z dôvodu splnených podmienok a to: a/ ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Rozsudok Krajského súdu Košice sa stal právoplatným 18. júla 2005. Exekúcia započala 5. marca 2007. Súdny exekútor od exekúcie upustil dňa 14. apríla 2007.

b/ exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno   vykonať.   Súdny   exekútor   Ing.   Š.   V.   dňa   14.   apríla   2007,   číslo   Ex   475/06   od exekúcie   upustil.   Po   zastavení   už   túto   nemožno   obnoviť.   Podľa   Exekučného   zákona 233/1995 Z. z. § 61 navrátenie do pôvodného stavu je v exekúčnom konaní vylúčené. Bol tu tiež porušený zákon o pôde 229/91 Zb. podľa ktorého všetky procesné náklady súvisiace s konaním o reštitúciách znáša štát, tak ako je to uvedené v § 10. Z toho je zrejme, že ja som nebol povinný zaplatiť žiadny poplatok, teda ani trovy konania, pretože išlo o moju pôdu, o ktorej sa konalo v reštitúciách. Myslím si, že súd porušil zákon, keď mi tento poplatok vyrubil a že sa neriadil uvedeným Zákonom o reštitúciách.

Očakávam od Ústavného súdu Slovenskej republiky Košice, že podľa Článku 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť proti Okresnému súdu Michalovce komplexne preverí a nespravodlivé rozhodnutia Okresného súdu Michalovce zruší.“

II.

Ústavný   súd   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   na   posúdenie   predmetnej   veci podstatné, v akom rozsahu vymedzí navrhovateľ, príp. navrhovatelia svoj návrh v petite (návrhu   na   rozhodnutie).   Z   obsahu   sťažnosti   a   predovšetkým   jej   petitu   (návrhu   na rozhodnutie) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie „základných ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy“ uznesením okresného súdu sp. zn. 16 Er/751/2006 zo 16. novembra 2011.

Okresný   súd   v   predmetnom   konaní   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   16   Er   751/2006 zo 16. novembra 2011 tak, že návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie z 11. októbra 2010 a zo 17. októbra 2011 zamietol. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané uznesenie okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   28.   novembra   2011,   pričom   sťažovateľ   podal sťažnosť   na   poštovú   prepravu   10.   decembra   2012,   t.   j.   zjavne   po   uplynutí   lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013