znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 160/08-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. P. K., Z., a A. K., S., obaja zastúpení advokátom Mgr. M. P.,   M.,   vo veci   namietaného porušenia ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   3 C/53/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005), za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. P. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/53/2008 (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod sp.   zn.   7 C 135/2005) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/53/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   P.   K. a   A.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Námestovo p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Námestovo   j e   p o v i n n ý   nahradiť   Ing.   P.   K.   a A.   K.   trovy právneho zastúpenia v sume 10 924 Sk (slovom desaťtisícdeväťstodvadsaťštyri slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. P., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 160/08 zo 6. mája 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu Námestovo   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „nadobúdajúci   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   3 C/53/2008   [pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   (ďalej   aj „odovzdávajúci súd“) pod sp. zn. 7 C 135/2005] (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „Návrhom zo dňa 31. 5. 2005, doručenom na KS Žilina dňa 13. 6. 2005, postúpenom na   Okresný   súd   Dolný   Kubín   dňa   6. 7. 2005   pod   spisovou   značkou   7 C 135/2005   sa žalobcovia:

1) Ing. P. K., Z., občan SR

2) A. K., S., občan SR v zastúpení JUDr. R. L., advokátom, B. domáhali   zrušenia   a   likvidácie   pozemkového   spoločenstva   -   Urbárski   spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Z., ako aj vydania predbežného opatrenia s uložením povinnosti zdržať   sa   konkrétnym   osobám   vykonávať   právne   úkony   v   mene   nelegitímného   vedeniu Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Z.

Sťažovatelia   sú   spoluvlastníci   pozemkov   v   k. ú.   Zábiedovo,   ktoré   neodborne a nelegitímne   spravuje   doterajšie   vedenie   žalovaného   pozemkového   spoločenstva. Sťažovatelia majú záujem aby na ich pozemkoch bolo vykonávané riadne hospodárenie a náležité bol zveľaďovaný ich spoločný majetok.

Na základe žiadosti sťažovateľov 1, 2 prebehlo dňa 18. 4. 2006 na Okresnom súde v Dolnom Kubíne prvé a posledné pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené a k dnešnému dňu stále od uvedeného dátumu trvajú prieťahy v konaní.

Na základe listu sťažovateľov,   1, 2 zo dňa 3. 12. 2007 predseda Okresného súdu v Dolnom Kubíne JUDr. M. K. dňa 11. 12. 2007 potvrdila opodstatnenosť sťažnosti, lebo od 19. 4. 2006 do 30. 11. 2007 nebol v spise urobený žiadny úkon a uviedla, že vec má byť presunutá   na   novozriadený   Okresný   súd   Námestovo,   kde   sa   bude   sledovať   plynulosť konania.

V   súčasnosti   je   spis   č. 7 C 135/2005   z   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   prevedený na novozaložený Okresný súd Námestovo pod spisovou značkou č. 3 C/53/2008.“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani napriek sťažnosti sťažovateľov   na   prieťahy   v konaní   z 28. novembra 2007   adresovanej   predsedníčke Okresného   súdu   Dolný   Kubín,   domáhajú   sa,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/53/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005) bolo porušené ich základné právo na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Ďalej sa domáhajú, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Námestovo konať v ich právnej veci bez zbytočných   prieťahov   a aby   im   priznal   finančné   zadosťučinenie   každému   v sume 50 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 4521/08 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Žaloba Ing. P. K. a A. K. proti odporcovi Združenie vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Z. o zrušenie pozemkového spoločenstva a jeho likvidáciu spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia bola podaný na Krajský súd v Žiline dňa 13. 6. 2005, pričom krajský súd postúpil vec Okresnému súdu v Dolnom Kubíne dňa 6. 7. 2005 a vec bola pridelená na konanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. R. P. Uznesením zo dňa 13. 7. 2005   bolo   vydané   uznesenie,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh   žalobcov   na   vydanie predbežného   opatrenia   a   zároveň   bol   dňa   8. 5. 2005 doručený   odporcovi   návrh na vyjadrenie k návrhu spolu s výzvou na predloženie dokladov. Podaním doručeným súdu dňa 15. 8. 2008 sa odporca vyjadril k návrhu a predložil žiadané doklady. Dňa 5. 4. 2006 zákonný   sudca   vytýčil   vo   veci   pojednávanie   na deň   18. 4. 2006.   Pojednávanie   bolo odročené   za   účelom   zabezpečenia   navrhnutých   dôkazov.   Dňa   19. 4. 2006   súd   vyžiadal zmluvu o založení Združenia vlastníkov lesa Z. aj s pripojenými dokladmi k návrhu na jeho registráciu od Obvodného lesného úradu Dolný Kubín, ktorý žiadané doklady doručil súdu dňa 24. 4. 2006. Od uvedeného dňa nebol vo veci urobený žiaden úkon, čo zákonný sudca odôvodnil tým, že spis bol pripojený k trestnému spisu a až v októbri 2007 bol z tohto spisu vylúčený.

Vo   veci   bola   dňa   3. 12. 2007   podaná   na   Okresný   súd   Dolný   Kubín   sťažnosť na prieťahy   v   konaní,   kde   predsedníčka   okresného   súdu   konštatovala,   že   sťažnosť   je opodstatnená, nakoľko za obdobie 19 mesiacov, t. j. od 19. 4. 2006 do 30. 11. 2007 nebol urobený žiaden úkon.

V   súvislosti   s   prechodom   súdnictva   bola   vec   od   1. 1. 2008   odstúpená na novovzniknutý   Okresný   súd   Námestovo   a   vec   bola   dňa   23. 1. 2008   pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. M. K., ktorá po naštudovaní spisu vytýčila termín pojednávania na deň 28. 4. 2008, na ktorom boli vykonané ďalšie dôkazy opätovným   výsluchom   účastníkov   konania   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito za účelom   rozhodnutia   o   procesnom   návrhu   účastníkov   konania.   Zákonná   sudkyňa   dňa 1. 5. 2008 nastúpila na PN. Vec bude pridelená na konanie inému sudcovi z dôvodu, že zákonná sudkyňa nastupuje na materskú dovolenku.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 22. mája 2008, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2), a postup súdu   (3).   Ústavný   súd   (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02,   IV. ÚS 86/08).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov na zrušenie pozemkového spoločenstva a na jeho likvidáciu. Podľa názoru ústavného súdu uvedené konanie netvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a možno pripustiť určitý stupeň právnej aj skutkovej zložitosti sporu, avšak na druhej strane touto okolnosťou   nemožno   ospravedlniť   doterajšiu   dĺžku   konania   a najmä   obdobia   úplnej nečinnosti uvedené a vyhodnotené na inom mieste tohto rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou   práce   alebo   inými   nedostatkami   v činnosti   súdu   vrátane   jeho   nečinnosti (mutatis mutandis I. ÚS 47/96). Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádza, nie sú zapríčinené osobitnou právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 2. júna 2008 na vecnú ani právnu zložitosť, ktorá by mala vplyv na predlženie napadnutého konania, nepoukázala.

2. Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľom v súvislosti s prieťahmi alebo spomalením priebehu napadnutého konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podľa   príslušných ustanovení   zákona   č. 511/2007   Z. z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších   predpisov,   s účinnosťou   od   1.   januára   2008   prešiel   výkon   súdnictva v danej   veci   z Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (odovzdávajúci   súd)   na   Okresný   súd Námestovo (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní,   a preto   treba   v tomto   zmysle   hodnotiť   napadnuté konanie ako celok bez ohľadu na to, že v jeho priebehu až dosiaľ, ak neberieme do úvahy krátke obdobie necelého mesiaca po podaní návrhu (13. jún 2006) vecne nepríslušnému Krajskému   súdu   v Žiline,   vo   veci   konali   odovzdávajúci   súd   a od 1. januára 2008 nadobúdajúci súd.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej nečinnosti:

- od   15. augusta 2005   (Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   bolo   doručené   vyjadrenie odporcu   spolu   s vyžiadanými   dokladmi)   do   7. apríla 2006   (Okresný   súd   Dolný   Kubín nariadil termín pojednávania na 18. apríl 2006 a

- od   24. apríla 2006   (Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   bol   predložený   vyžiadaný dokument)   do   31. decembra 2007   (vec   bola   postúpená   v súvislosti   s reorganizáciou súdnictva okresnému súdu).

Celková   doba   nečinnosti   v doterajšom   priebehu   napadnutého   konania   presahuje dva roky.   Existenciu   prieťahov   v konaní uznala aj predsedníčka   Okresného   súdu   Dolný Kubín   v odpovedi   z 11. decembra 2007   na   sťažnosť   sťažovateľov.   Na   túto   odpoveď poukázala   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 2. júna 2008   s tým,   že   konanie   vo   veci   bude   sledovať   v pravidelných   trojmesačných intervaloch.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom vo veci konajúceho Okresného súdu Námestovo a Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom   pod   sp. zn.   3 C/53/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín pod sp. zn. 7 C 135/2005) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia každému v sume 50 000 Sk. Poukázali najmä na to, že napriek tomu, že využili   všetky   zákonné možnosti   a doložili   do   spisu   všetky   písomnosti,   nebolo konanie dosiaľ právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza k značným škodám na ich majetku.Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, právnu i faktickú zložitosť veci, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy 30 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   Mgr.   M.   P.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola   19 056 Sk.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“),   pričom   výšku   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny   bolo   potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 predstavuje spolu s režijným paušálom sumu 5 462 Sk a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov v konaní boli priznané v celkovej sume 10 924 Sk.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2008