znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 16/2014-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   (sudca   spravodajca)   v   konaní   o   sťažnosti   I.   P.,   zastúpenej   advokátkou Mgr. Zuzanou   Jedličkovou,   Royova   9,   Piešťany,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 17/2008 (pôvodne vedenom Okresným   súdom   Trnava   pod   sp. zn.   15 P 2/03,   predtým   vedenom   Okresným   súdom Ružomberok pod sp. zn. P 180/99), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 17/2008   p o r u š e n é   b o l i.

2. I. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   jej   j e   Okresný   súd   Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť   I.   P.   trovy   konania   v   sume 417,98   €   (slovom   štyristosedemnásť   eur   a deväťdesiatosem   centov)   na   účet   jej   právnej zástupkyne   Mgr.   Zuzany   Jedličkovej,   Royova   9,   Piešťany,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 16/2014   z 23.   januára   2014   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 17/2008 [pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 15 P 2/03, predtým vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. P 180/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti vyplýva, že matka v tom čase maloletej sťažovateľky v rámci konania vedeného   Okresným   súdom   Ružomberok   pod   sp. zn.   P 180/99,   týkajúceho   sa   úpravy výkonu   práv   a povinností   rodičov   k sťažovateľke   podala   Okresnému   súdu   Ružomberok návrh   na   zvýšenie   výživného.   Príslušnosť   na   konanie   o uvedenom   nároku   bola   najskôr v priebehu konania prenesená na Okresný súd Trnava a neskôr v rámci prechodu výkonu súdnictva podľa zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“) bola vec od 1. januára 2008 postúpená Okresnému súdu Piešťany.

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom uvedených okresných súdov v označených konaniach bolo porušené jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   a   zároveň   navrhuje   prikázať   okresnému   súdu   konať v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 P 17/2008 bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € a úhrady trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   prípisom sp. zn. Spr. 737/13 (doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2013), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu, ide o spor o zvýšenie výživného na pôvodne maloletú sťažovateľku..., ktorý podala matka maloletej v novembri 2000, len 5 mesiacov po právoplatnosti rozsudku druhostupňového súdu o určení výživného. Nejde o spor, ktorý by bol sám osebe skutkovo a právne zložitý, avšak vzhľadom na dĺžku konania je potrebné dokazovať vo vzťahu k obom rodičom ich príjmy a výdavky ako aj odôvodnené potreby oprávnenej, tohto času plnoletej sťažovateľky.

Prekážky postupu konania podľa § 107 O. s. p. a nasl. sa v konaní nevyskytli. Sťažovateľka   bola   od   podania   návrhu   matkou   v   novembri   2000   na   zvýšenie   výživného v konaní   zastúpená   kolíznym   opatrovníkom   a   až   po   dosiahnutí   plnoletosti   v   konaní vystupuje   osobne,   pričom   ňou   prieťahy   v   konaní   spôsobené   neboli.   Okresný   súd Ružomberok, ktorý o návrhu matky na zvýšenie výživného konal od novembra 2000 mohol tento návrh vylúčiť na samostatné konanie a rozhodnúť o ňom, avšak keďže bol návrh matky na zvýšenie výživného zapísaný ako ďalšie podanie do konania, kde naposledy súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou, ktoré konanie ešte nebolo právoplatne skončené, bolo najskôr riešené odvolanie voči rozhodnutiu o úprave styku a až v júni 2001 bol nariadený termín ohľadom návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom do termínu pojednávania v auguste   2001   matka   podala   návrh   na   prenesenie   príslušnosti.   Pred   tým,   ako   bol   spis postúpený   príslušnému   súdu,   a   to   Okresnému   súdu   Trnava,   tak   sa   ešte   rozhodovalo   o oprave dôvodov odvolacieho rozsudku, čo taktiež zbytočne predĺžilo konanie. V priebehu rokov   2003   až 2005,   keď   bolo   nariadené   pojednávanie,   sa   z   týchto   pojednávaní ospravedlňovala matka najmä pre chorobu a otec sa na prvé pojednávania nedostavoval. V roku 2006 bola matka vyzvaná na doloženie dokladov, ktoré nedoložila, a bola jej uložená aj poriadková pokuta. V roku 2008 sa opätovne z pojednávania ospravedlnila matka pre školenie v zamestnaní. V roku 2008 otec podal návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Trnava, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť. V roku 2010 bol do konania pribratý znalec na posúdenie príjmov otca, ktorý však spis so znaleckým posudkom vrátil v marci 2012. V zostávajúcom období roka 2012 súd prešetroval pobyt otca. V decembri 2012 bol vytýčený termín pojednávania, ktorý však bol zrušený pre práceneschopnosť sudkyne. Od mája 2013 sa vo veci pravidelne pojednáva, pričom obaja rodičia súdu predkladajú veľké množstvo listín a každé pojednávanie trvá cez 3 hodiny. Najbližšie je termín pojednávania nariadený na 29. 1. 2014.   Z   opísaných skutočností vyplýva,   že k prieťahom v konaní došlo aj pre správanie   sa   oboch   rodičov   sťažovateľky,   ktorí   buď   na   pojednávanie   neprišli   alebo   sa z neho opakovane ospravedlňovali a ani nedoložili požadované doklady, aby súd mohol rozhodnúť bez ich prítomnosti. V tomto smere si dovoľujem podotknúť, že pokiaľ rodičia neprídu na pojednávanie o zvýšení   výživného   a   súčasne nepredložia   potrebné doklady, na ktoré ich súd vyzval, a tieto si súd nevie zabezpečiť dopytom na príslušné inštitúcie, nebolo   možné   bez   prítomnosti   rodičov   na   pojednávaniach   vo   veci   skôr   rozhodnúť. V súčasnom štádiu konania je potrebné dokazovať príjmy a výdavky oboch rodičov za veľmi dlhé obdobie, ako aj výdavky na odôvodnené potreby sťažovateľky, čo vyžaduje viacero pojednávaní,   ktoré   sú   aj   pomerne   dlhé,   nakoľko   obaja   rodičia   predkladajú   súdu   veľké množstvo listín.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným ústavnému súdu 20. februára 2014), v ktorom okrem iného uviedla:

«Vo vyjadrení pani predsedníčka súdu uviedla, že nejde o spor, ktorý by bol sám osebe skutkovo a právne zložitý, avšak vzhľadom na dĺžku konania je potrebné dokazovať vo vzťahu k obom rodičom ich príjmy a výdavky ako aj odôvodnené potreby oprávnenej, toho času plnoletej sťažovateľky. Podľa môjho názoru skutočnosť, že je potrebné dokazovať príjmy a výdavky rodičov a odôvodnené potreby sťažovateľky za dlhé obdobie, je dôsledkom dĺžky   konania   v   predmetnej   veci,   nie   príčinou   trvania   konania   13   rokov.   Okrem   toho, doklady o príjmoch   a   výdavkoch   účastníci   predkladali   súdu   aj   priebežne počas celého konania.

Pani predsedníčka súdu ďalej vo vyjadrení uviedla, že Okresný súd Ružomberok mohol postupovať tak,   že návrh matky na zvýšenie výživného by vylúčil na samostatné konanie.

Z uvedeného je zrejmé, že procesný postup Okresného súdu Ružomberok, keď návrh matky zapísal ako ďalšie podanie do konania, kde naposledy súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletou, ktoré konanie v tom čase nebolo ešte právoplatne skončené (otec podal odvolanie), spôsobil, že o návrhu matky na zvýšenie výživného na sťažovateľku podanom dňa 22. 11. 2000 súd nariadil prvé pojednávanie až v júni 2002 na deň 14. 08. 2002. V tejto súvislosti   konštatujem,   že   vo   vyjadrení   pani   predsedníčky   súdu   je   nesprávne   uvedené (str. 6),   že   „až   v   júni   2001   bol   nariadený   termín   ohľadom   návrhu   matky   na   zvýšenie výživného,   pričom   do   termínu   pojednávania   v   auguste   2001   matka   podala   návrh na prenesenie príslušnosti“, pretože toto bolo až v roku 2002.

Hoci   je   pravdou,   že   matka   sťažovateľky   sa   viackrát   ospravedlnila   z   neúčasti na pojednávaní,   treba   uviesť,   že   v   priebehu   rokov   sa   môžu   vyskytnúť   situácie,   kedy zdravotný   stav   alebo   pracovné   povinnosti   zabránia   splneniu   povinnosti   a   účasti na pojednávaní, matka sťažovateľky sa starala aj o chorú matku a tiež sťažovateľka v tom čase maloletá mala zdravotné problémy. Viaceré pojednávania boli zrušené, resp. odročené aj z dôvodov na strane zákonného sudcu v tom čase konajúceho. Na druhej strane matka sťažovateľky sa domáhala, aby súdy vo veci konali a podávala žiadosti o konanie súdu a nariadenie pojednávania (podrobne uvedené v sťažnosti). Som toho názoru, že z popisu priebehu   konania   uvedeného   v   sťažnosti   sťažovateľky,   z   rozpisu   procesných   úkonov vo vyjadrení   pani   predsedníčky   Okresného   súdu   Piešťany,   ako   aj   z   obsahu   samotného súdneho spisu vyplýva, že dĺžku konania 13 rokov nemožno pričítať výlučne na vrub rodičov sťažovateľky a zapríčinili ju aj konajúce súdy, podľa môjho názoru prevažnou mierou... Zastávam   názor,   že   na   dĺžku   konania   mal   vplyv   už   prvotný   procesný   postup Okresného   súdu   Ružomberok,   ktorý   návrh   matky   na   zvýšenie   výživného   na   maloletú sťažovateľku zapísal ako ďalšie podanie do konania, kde súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletou, ktoré nebolo právoplatne skončené a v ktorom už bolo podané odvolanie otca, teda súd začal konať o návrhu matky na zvýšenie výživného až po právoplatnosti rozhodnutia   odvolacieho   súdu   o odvolaní   otca   vo veci   úpravy styku   (po 19   mesiacoch od podania návrhu na zvýšenie výživného).

Ďalej poukazujem, že spis postúpený Okresným súdom Piešťany na Najvyšší súd Slovenskej   republiky   za   účelom   rozhodnutia   o   žiadostiach   rodičov   sťažovateľky   o prikázanie   veci   vrátil   Najvyšší   súd   SR   dňa   31. 07. 2008   späť   pre   nevysporiadanie poplatkovej povinnosti otca sťažovateľky (teda procesné pochybenie na strane súdu) a spis bol opätovne predložený na Najvyšší súd SR až v marci 2009.

Tiež dĺžka znaleckého dokazovania na Okresnom súde Piešťany je neprimeraná – o potrebe znaleckého dokazovania súd rozhodol dňa 23. 11. 2009, kedy za účelom pribratia znalca   pojednávanie   odročil   na   neurčilo,   znalca   ustanovil   uznesením   až   v   máji   2010 a znalecký posudok znalec podal až v marci 2012. Po zostávajúce obdobie roka 2012 mal súd prešetrovať pobyt otca, teda prešetrovanie pobytu otca malo trvať súdu 9 mesiacov, čo sa javí neprimeranou dobou...

Pre úplnosť informácií dodávam, že na pojednávaní konanom na Okresnom súde Piešťany dňa 29. 01. 2014 sa účastníci dohodli na úprave výživného na sťažovateľku. Súd vyniesol rozsudok a účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Písomné vyhotovenie rozsudku zatiaľ účastníkom nebolo doručené.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a z   predloženého   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp. zn. 7 P 17/2008 ústavný súd zistil, že v rámci konania vedeného Okresným súdom Ružomberok pod   sp. zn.   P 180/99,   týkajúceho   sa   úpravy   výkonu   práv   a povinností   rodičov k sťažovateľke, matka v tom čase maloletej sťažovateľky 22. novembra 2000 podala návrh na zvýšenie výživného. Výživné na maloletú sťažovateľku bolo predtým určené rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 637/00 z 31. marca 2000, ktorý rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2 Nc 6/99 z 24. februára 1999. Predmetný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. júna 2000. Okresný súd Ružomberok v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. P 180/99 z 2.   augusta   2000   rozhodol   o úprave   styku   otca   s maloletou   sťažovateľkou   a po   podaní odvolania jej matkou bolo o úprave styku rozhodnuté rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Co 521/01 zo 4. septembra 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2002, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 19. apríla 2002.

Prvým   procesným   úkonom,   ktorý   Okresný   súd   Ružomberok   vo   veci   zvýšenia výživného vykonal 20. júna 2002, bolo nariadenie pojednávania na 14. august 2002.

Okresný   súd   Piešťany   predložil   ústavnému   súdu   na   jeho   výzvu   vo vyjadrení k sťažnosti   sp. zn.   Spr. 737/13   zo   14.   novembra   2013   nasledujúci   prehľad   procesných úkonov vykonaných po uvedenom dátume:

-   pojednávanie   1. 8. 2002   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   prenesenia príslušnosti, o čom súd rozhodol uznesením z 3. 10. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 10. 2002,

-dňa 22. 10. 2002 otec súdu doručil návrh na opravu dôvodov uznesenia,

-dňa 31. 10. 2002 bola vec predložená KS v Žiline na opravu dôvodov uznesenia, o čom   súd   rozhodol   29. 11. 2002,   a   ktoré   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 19. 12. 2002,

-dňa 7. 1. 2003 bol spis doručený OS Trnava,

-dňa 10. 2. 2003 sudca vyzval matku na doplnenie návrhu na zvýšenie výživného, čo matka doplnila 27. 2. 2003,

-28. 3. 2003 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. 5. 2003, kde bola vypočutá matka a termín bol odročený na 19. 6. 2003 na predloženie dokladov matkou s tým, že otec sa nemusí dostaviť, pretože bude vypočutý dožiadaným súdom,

-matka sa na pojednávaní 19. 6. 2003 ospravedlnila z dôvodu, že je krátko v novom zamestnaní, na pojednávaní bol vypočutý otec a pojednávanie bolo odročené na 9. 9. 2003, kde sa nedostavil žiadny účastník, pričom matka sa ospravedlnila pre PN po operácii, a pojednávanie bolo odročené na 14. 10. 2003,

-pojednávanie 14. 10. 2003 bolo odročené na neurčito s tým, aby matka oznámila, dokedy je bude trvať PN (práceneschopnosť, pozn.),

-dňa 26. 4. 2004 bol nariadený termín na 1. 6. 2004,

-dňa 31. 5. 2004 sa dostavila na súd matka, ktorá žiadala termín odročiť, lebo sa ho pre chorobu maloletej nemôže zúčastniť,

-pojednávanie 1. 6. 2004 bolo odročené na neurčito,

-opatrením   predsedníčky   súdu   s poukazom   na   dodatok   k   rozvrhu   práce zo 4. 11. 2004 bola na ďalšie konanie určená sudkyňa JUDr. Kormuthová,

-dňa 6. 12. 2004 bol nariadený termín pojednávania na 11. 2. 2005,

-otec dňa 10. 2. 2005 ospravedlnil   neúčasť   a požiadal o vypočutie dožiadaným súdom,

-matka sa 10. 2. 2005 telefonicky ospravedlnila z pojednávania pre chorobu,

-pojednávanie 11. 2. 2005 bolo odročené na neurčito s tým, aby matka doložila doklad o trvaní PN a vyjadrenie sa k zvýšeniu výživného,

-9. 3. 2005   sudkyňa   predložila   spis   vsú (vyšší   súdny   úradník,   pozn.) na vypracovanie   dožiadania   na   vypočutie   otca   k   vyjadreniu   matky,   čo vsú realizoval 17. 3. 2005,

-dňa 15. 4. 2005 prišlo vybavené dožiadanie z OS Ružomberok,

-19. 4. 2005   bol   vytýčený   termín   na   22. 6. 2005,   kde   bola   vypočutá   matka a pojednávanie bolo odročené na 30. 9. 2005 s tým, aby otec doložil peňažné denníky,

-15. 8. 2005 otec súdu doložil kópie peňažných denníkov a ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, nakoľko nemá vlakové spojenie na súd,

-na pojednávaní 30. 9. 2005 sa telefonicky ospravedlnila matka zo zdravotných dôvodov a pojednávanie bolo odročené na 4. 11. 2005,

-na   pojednávaní   4. 11. 2005   sa   ospravedlnila   matka   z   dôvodu   jej   ochorenia, dostavil sa otec, pojednávanie bolo odročené na 27. 1. 2006,

-dňa   16. 1. 2006   OS   Ružomberok   doručil   súdu   rozsudky   o   vyporiadaní   BSM rodičov a o zrušení práva spoločného nájmu bytu,

-dňa 25. 1. 2006 sa matka z pojednávania ospravedlnila, lebo sa toho dňa zúčastní pojednávania na OS Ružomberok,

-na pojednávaní 27. 1. 2006 súd konštatoval, že matka nedoložila doklady, na ktoré bola vyzvaná, pojednávanie bolo odročené na 31. 3. 2006 s tým, aby matka doložila žiadané doklady   a   pre   nesplnenie   predchádzajúcej   povinnosti   bol   spis   predložený vsú na rozhodnutie o poriadkovej pokute matke vo výške 1.000,- Sk,

-vsú dňa 8. 2. 2006 vypracoval uznesenie o uložení poriadkovej pokuty matke,

-29. 3. 2006 matka podaním doručeným súdu osobne požiadala o ospravedlnenie na pojednávaní 31. 3. 2006 z dôvodu chrípkového ochorenia,

-dňa   30. 3. 2006   otec   súdu   doručil   návrh   na   zníženie   výživného,   nakoľko   je v hmotnej núdzi,

-pojednávanie   31. 3. 2006   bolo   odročené   na   10. 5. 2006,   kde   sa   rodičia nedostavili, matka sa ospravedlnila, lebo sa mala zúčastniť lekárskeho vyšetrenia, ale súdu nedoložila doklady, na ktoré bola vyzvaná, pojednávanie bolo odročené na 22. 9. 2006 s výzvou pre oboch rodičov na doloženie dokladov,

-19. 7. 2006   bol   zrušený   termín   na   22. 9. 2006   z   dôvodu   dočasného   pridelenia sudcu na KS v Trnave,

-24. 5. 2006 bol vytýčený termín na 27. 6. 2007, pričom už plnoletá sťažovateľka splnomocnila na zastupovanie svoju matku,

-na   pojednávaní   27. 6. 2007   sa   nedostavil   otec   a   pojednávanie   bolo   odročené na 25. 10. 2007 i za účelom doloženia dokladov od matky v lehote 30 dní,

-dňa 24. 10. 2007 otec požiadal o predloženie veci na OS Ružomberok a neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,

-dňa   25. 10. 2007   sa   telefonicky   ospravedlnila   matka   i   sťažovateľka   s   tým,   že ospravedlnenie pošlú poštou a žiadali pojednávanie odročiť,

-pojednávanie 25. 10. 2007 bolo odročené na neurčito s výzvou otcovi, či podal návrh na prikázanie veci inému súdu,

-súd   uznesením   z   20. 11. 2007   vyzval   otca   na   doplnenie   jeho   podania z 23. 10. 2007, čo si otec prevzal 22. 12. 2007,

-dňa 3. 1. 2008 otec doručil námietku miestnej príslušnosti súdu,

-v   rámci   prechodu   výkonu   súdnictva   bola   daná   právna   vec   dňom   1. 1. 2008 postúpená na Okresný súd Piešťany, kde bola dňa 7. 1. 2008 pridelená sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej, ktorej bol spis predložený 25. 1. 2008,

-29. 1. 2008 sudkyňa nariadila pojednávame na 26. 2. 2008,

-dňa 22. 2. 2008 matka doručila ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu školenia v   zamestnaní   a   žiadala   predložiť   spis   pôvodnému   OS   Trnava,   nakoľko   to   má   bližšie k bydlisku,

-pojednávanie 26. 2. 2008 bolo odročené na 13. 5. 2008,

-dňa 5. 5. 2008 sudkyňa zrušila   termíny na 13. 5. 2008 pre čerpanie dovolenky a určila nový termín na 9. 6. 2008,

-na pojednávaní 9. 6. 2008 sa matka ani otec bez ospravedlnenia nedostavili, a súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu predloženia spisu NS SR, ktorý mu bol doručený 9. 7. 2008,

-dňa 31. 7. 2008 NS SR spis bez rozhodnutia vrátil na výzvu otcovi na zaplatenie súdneho poplatku za prikázanie veci inému súdu,

-5. 8. 2008 sudkyňa zadala úpravu na výzvu otcovi na zaplatenie súdneho poplatku, pričom   otec   si   zásielku   neprevzal   v   odbernej   lehote   a   súdu   sa   vrátila   nedoručená 26. 9. 2008,

-dňa 5. 11. 2008 dala sudkyňa zásielku doručiť prostredníctvom polície, ktorá mu ju doručila 16. 11. 2008,

-dňa   21. 1. 2009   tajomníčka   zisťovala   v   učtárni   súdu,   či   otec   súdny   poplatok zaplatil, pričom z 16. 3. 2009 je záznam, že súdny poplatok uhradený nebol,

-dňa 27. 3. 2009 tajomníčka dala predložiť spis sudkyni, ktorá dňa 31. 3. 2009 dala opätovne predložiť spis NS SR, ktorý mu bol doručený 7. 4. 2009,

-dňa   21. 4. 2009   NS   SR   uznesením   návrhu   na   prikázanie   veci   OS   Trnava nevyhovel, toto nadobudlo právoplatnosť 12. 5. 2009,

-z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami bola daná právna vec dňa 13. 7. 2009 pridelená na konanie JUDr. Natálii Kollárikovej,

-dňa 27. 8. 2009 sudkyňa nariadila pojednávanie na 28. 9. 2009,

-dňa 28. 9. 2009 sa telefonicky ospravedlnil otec pre PN a požiadal o odročenie pojednávania,

-pojednávanie 28. 9. 2009 bolo odročené na 23. 11. 2009,

-na   pojednávaní   23. 11. 2009   bola   vypočutá   matka,   otec   a   pojednávanie   bolo odročené na neurčito za účelom pribratia znalca z odboru ekonómia,

-17. 5. 2010   bola   do   konania   pribratá   znalkyňa   Ing.   K.   za   účelom   posúdenia príjmov otca z podnikania, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2010, nakoľko   otcovi   sa   opakovane   uznesenie   nepodarilo   doručiť   a   súd   musel   rozhodovať o vylúčení znalkyne,

-7. 6. 2010 matka namietla zaujatosť znalkyne,

-dňa 29. 7. 2010 súd vyzval znalkyňu, aby sa k zaujatosti vyjadrila, čo urobila podaním doručeným súdu 10. 8. 2010,

-15. 10. 2010 súd uznesením rozhodol, že znalkyňa nie je vylúčená, čo nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2010,

-16. 11. 2010   tajomníčka   dala   predložiť   spis   sudkyni   pre   odvolanie   otca   voči preddavku na znalečné,

-3. 2. 2011   bola   telefonicky   kontaktovaná   znalkyňa   za   účelom   zistenia predpokladaného   termínu   vypracovania   posudku,   na   čo   4. 2. 2011   oznámila,   že   je do 14. 2. 2011   hospitalizovaná   a   dňa   22. 2. 2011   oznámila,   že   k   vypracovaniu   posudku potrebuje spis, ktorý jej bol prostredníctvom OS Ružomberok doručovaný 14. 3. 2011,

-6. 5. 2011   znalkyňa požiadala o preddavok 350 eur a na základe telefonického rozhovoru   predložila   30. 6. 2011   OS   Piešťany   prostredníctvom   OS   Ružomberok   spis na rozhodnutie o preddavku,

-17. 8. 2011 bol uznesením znalkyni priznaný preddavok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. 9. 2011,

-24. 10. 2011 bolo   telefonicky   zisťované   u   znalkyne,   či   potrebuje   spis,   na   čo reagovala 27. 10. 2011, aby jej bol spis doručený na jej adresu,

-dňa 1. 11. 2011 bola sudkyňa JUDr. Natália Kolláriková preložená na iný súd a vec bola 8. 11. 2011 náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. Jane Tvrdej (v tom čase Jarošovej),

-25. 1. 2011   znalkyňa   požiadala   o   predĺženie   termínu   vypracovania   znaleckého posudku do 31. 3. 2012 z dôvodu, že bola hospitalizovaná a práceneschopná,

-dňa 26. 3. 2012 znalkyňa vrátila spis s vypracovaným znaleckým posudkom,

-12. 4. 2012 bolo znalkyni priznané znalečné, pričom pri doručovaní uznesenia sa zásielka od otca vrátila s uvedením, že adresát je neznámy,

-30. 4. 2012 dal súd prešetriť pobyt otca cez register obyvateľov, mestský úrad a políciu,

-zákonná sudkyňa bola od 10. 4. 2012 práceneschopná a po uplynutí 6 týždňov jej neprítomnosti na súde bola vec náhodným výberom pridelená do senátu JUDr.   Andrei Kondllovej   od   30. 5. 2013 (správne   má   byť   30. 5. 2012,   pozn.) spolu   s   ďalšími   asi 70 vecami,

-dňa 23. 8. 2013 zákonná sudkyňa JUDr. Jana Tvrdá ukončila práceneschopnosť a vec jej bola dňa 10. 9. 2012 opätovne vrátená na konanie,

-dňa   19. 9. 2012   súd   urobil   dopyt   na   matku,   Sociálnu   poisťovňu   a   ÚPSVaR Ružomberok za účelom zistenia pobytu otca, pričom od žiadaných subjektov sa adresu otca nepodarilo zistiť,

-dňa 28. 11. 2012 dal súd zásielku doručiť otcovi prostredníctvom polície,

-21. 12. 2012   sudkyňa   vytýčila   termín   pojednávania   na   6. 2. 2013,   ktoré pojednávanie   bolo   odročené   pre   práceneschopnosť   sudkyne,   ktorá   trvala   od   4. 2. 2013 do 5. 3. 2013,

-podaním doručeným dňa 13. 2. 2013 matka žiadala určiť termín pojednávania,

-16. 5. 2013 sudkyňa vytýčila termín na 21. 6. 2013, kde súd vykonal dokazovanie výpoveďami matky, otca, plnoletej sťažovateľky (pojednávanie trvalo 3 hod. a 45 min.), a pojednávanie odročil na 11. 9. 2013 za účelom doplnenia dokazovania o doklady otca a plnoletej sťažovateľky,

-na pojednávaní 11. 9. 2013 súd doplnil dokazovanie, k veci dopočul matku, otca i plnoletú   sťažovateľku   (pojednávanie   trvalo   3   hod.   a   15   min.)   a   pojednávanie   bolo odročené na 8. 11. 2013 s tým, že otec predloží doklady o nákladoch na bývame a dedičské rozhodnutie po jeho nebohom otcovi,

-na pojednávaní 8. 11. 2013 súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie otca aké sumy výživného v období od januára 2001 do júna 2013 uhradil a k veci sa vyjadrila plnoletá sťažovateľka   (pojednávanie   trvalo   3   hod.   a   10   min.)   a   bolo   odročené   na   29. 1. 2014 na doplnenie dokazovania ohľadom nehnuteľností, ktoré vlastní otec a matka, a otcovi bolo uložené, aby doručil súdu doklady o nákladoch na bývanie za 2 mesiace roku 2000 a za rok 2001.“

Zo   zistenia   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   na   pojednávaní   uskutočnenom 29. januára   2014   došlo   k dohode   účastníkov   o výške   výživného,   pričom   následne   bol okresným   súdom   vyhlásený   rozsudok   a účastníci   sa   vzdali   práva   podať   proti   nemu odvolanie. Rozsudok bol expedovaný 6. februára 2014, resp. 20. februára 2014.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   zároveň   namieta   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu   (povaha   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného, teda po právnej stránke štandardná rodinnoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto z tohto hľadiska nebol dôvod na predĺženie napadnutého konania.

Pri   posudzovaní   doterajšieho   priebehu   napadnutého   konania   podľa   tohto   kritéria ústavný súd bral do úvahy aj skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97)   relevantnú   na   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie nehodnotí ako právne zložité a nezistil tiež, že by vykazovalo znaky mimoriadnej faktickej zložitosti, ktoré by boli dôvodom na jeho predĺženie.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide i povahu konania, ide o vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou rýchlosťou, avšak v danej veci   to   tak   nebolo.   Rovnako   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   vo   svojej   judikatúre zdôraznil, že ak je predmetom konania výživné, ktoré je zdrojom príjmov, majú mu súdy venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de   facto rozhodnutie   o otázke   predloženej   súdu“   (pozri   H   v.   Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. 7. 1987, bod 85).

Napokon   ústavný   súd   dodáva,   že   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti nepoukázal   na   zložitosť   veci,   keď   uviedol,   že „Nejde   o spor,   ktorý   by   bol   sám   osebe skutkovo a právne zložitý...“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľku do nadobudnutia plnoletosti zastupovala jej matka ako zákonná   zástupkyňa   a po   nadobudnutí   plnoletosti   ju   matka   zastupovala   na   základe písomného splnomocnenia z 26. júna 2007, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava predložené 27. júna 2007.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka,   resp.   jej   matka   z rôznych   dôvodov (práceneschopnosť,   choroba   maloletej   sťažovateľky,   zdravotné   a procesné   dôvody) ospravedlnila svoju neúčasť na 12 pojednávaniach.

Na ťarchu sťažovateľky je potrebné pripísať aj skutočnosť, že matka sťažovateľky neúspešne   namietala   zaujatosť   ustanovenej   súdnej   znalkyne   (okresný   súd   uznesením z 15. októbra   2010   rozhodol,   že   ustanovená   znalkyňa   nie   je   vylúčená),   čo   malo za následok oddialenie konečného rozhodnutia vo veci.

Ústavný   súd   napokon   poukazuje   aj   na   to,   že   okresný   súd   za   nepredloženie požadovaných   dokladov   matke   sťažovateľky   uznesením   z 8.   februára   2006   uložil aj poriadkovú   pokutu.   Je   teda   nesporné,   že   aj   sťažovateľka   v štádiu   konania,   keď   bola zastúpená   matkou   ako   zákonnou   zástupkyňou,   určitou   mierou   prispela   k spomaleniu priebehu   napadnutého   konania,   čo   ústavný   súd   zohľadnil   pri   rozhodovaní   o priznaní finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup vo veci konajúcich súdov v napadnutom konaní.

Sťažovateľka okrem iného namieta prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. P 180/99, na ktorom ako miestne príslušnom napadnuté konanie podaním   návrhu   jej   matky   na   zvýšenie   výživného   22.   novembra   2000   na   v tom   čase maloletú sťažovateľku začalo. V čase podania návrhu prebiehalo pod uvedenou spisovou značkou   na Okresnom   súde   Ružomberok   konanie týkajúce sa   úpravy práv a povinností rodičov   k sťažovateľke,   pričom návrh   matky   sťažovateľky   na zvýšenie   výživného   bol uplatnený v rámci uvedeného konania. Z predloženého súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 2. augusta 2000 rozhodol o úprave styku   otca   s maloletou   sťažovateľkou   a po podaní   odvolania   otcom   proti   uvedenému rozsudku   bol   súdny   spis   19. februára   2001   predložený   krajskému   súdu   na rozhodnutie. Krajský   súd   rozhodol   o odvolaní   rozsudkom   z 3.   septembra   2001,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2002. Okresný súd Ružomberok po vrátení spisu 20. júna 2002 nariadil prvýkrát termín pojednávania o návrhu matky sťažovateľky na zvýšenie výživného na 14. august 2002. Dňa 1. augusta 2002 bol Okresnému súdu Ružomberok doručený návrh matky sťažovateľky na prenesenie príslušnosti z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Trnava, a to   z dôvodu   presťahovania   sa   maloletej   sťažovateľky   z R.   do   L.   O podanom   návrhu rozhodol Okresný súd Ružomberok uznesením z 3. októbra 2002 tak, že preniesol svoju príslušnosť vo veci starostlivosti o maloletú sťažovateľku na Okresný súd Trnava. Označené uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   23.   októbra   2002   a súdny   spis   bol Okresnému súdu Trnava doručený 7. januára 2003.

Z uvedeného   vyplýva,   že   konanie   o návrhu   na   zvýšenie   výživného   prebiehalo na Okresnom   súde   Ružomberok   dva   roky,   pričom   z uvedenej   doby   je   potrebné   odrátať časové   obdobie,   keď   bol   súdny   spis   okresného   súdu   predložený   krajskému   súdu na rozhodnutie o odvolaní proti   rozsudku   okresného súdu   z 2. augusta 2000 (súdny spis okresného súdu sa na krajskom súde nachádzal 16 mesiacov).

V nadväznosti   na   to   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   postup   Okresného   súdu Ružomberok v napadnutom konaní nevykazuje také obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, že by prichádzalo do úvahy kvalifikovať ich ako zbytočné prieťahy.

Ústavný   súd   poukazuje   ďalej   na   to,   že   podľa   príslušných   ustanovení   zákona č. 511/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v danej veci z Okresného   súdu   Trnava   (odovzdávajúci   súd)   na   Okresný   súd   Piešťany   (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v   danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti   za prieťahy v   konaní,   a preto   treba v tomto zmysle hodnotiť   napadnuté konanie ako celok.

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie bolo v ďalšom období okrem niekoľkých štádií krátkodobej nečinnosti [napr. od 14. októbra 2003 (nariadenie pojednávania a jeho následné odročenie) do 26. apríla 2004 (nariadenie termínu pojednávania), od 22. septembra 2006 (pojednávanie sa v nariadenom termíne neuskutočnilo) do 24. mája 2007 (nariadenie termínu   pojednávania)   a   od   10. apríla 2012   (práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne) do 21. decembra   2012   (nariadenie   termínu   pojednávania)]   poznačené   predovšetkým neefektívnou činnosťou.

Za neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní považuje ústavný súd napr. to, že pojednávanie uskutočnené 23. novembra 2009 bolo odročené na neurčito na účel nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením zo 17. mája 2010, teda po viac ako 6 mesiacoch. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu predložený až 26. marca 2012, teda takmer po 2 rokoch od ustanovenia znalkyne na jeho vypracovanie.

Ústavný   súd   napokon   na   neefektívnosť   postupu   okresného   súdu   v napadnutom konaní   poukazuje   aj   v súvislosti   s tým,   že   okresný   súd   po   viac   ako   6-týždňovej neprítomnosti zákonnej sudkyne v dôsledku jej práceneschopnosti vec pridelil náhodným výberom inej zákonnej sudkyni, avšak napokon uvedený súdny spis bol vrátený pôvodnej zákonnej sudkyni bez vykonania čo aj len jediného procesného úkonu vo veci, čo svedčí o formalistickom postupe okresného súdu v konaní v uvedenej súvislosti, ktorý nemohol viesť k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzala sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia o jej návrhu.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen nečinnosť,   ale   aj   neefektívna   (nesprávna)   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu), môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Vychádzajúc   z uvedeného,   ale   predovšetkým   z ústavného   hľadiska neakceptovateľnej   dĺžky   trvania   napadnutého   konania (viac ako   13   rokov)   ústavný   súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 17/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 15 P 2/03, predtým vedenom   Okresným   súdom   Ružomberok   pod   sp. zn.   P 180/99)   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu,   aby vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov,   vzhľadom   na   to,   že   okresný   súd   rozsudkom   z 29.   januára   2014 rozhodol   v   merite   veci,   pričom   účastníci   konania   sa   vzdali   práva   podať   proti prvostupňovému rozsudku odvolanie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   8 000   € z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Poukázala   najmä   na   to,   že „konajúce   súdy o návrhu na zvýšenie výživného na sťažovateľku nerozhodli za 12 rokov...“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 P 17/2008 (pôvodne vedeného Okresným súdom   Trnava pod sp. zn. 15 P 2/03),   berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä to, čo je pre sťažovateľku „v stávke“, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá je 804 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti   a stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu)   v   súlade   s   § 1   ods. 3,   § 11   ods. 3 a § 13a   ods. 1   písm. a)   a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 7,81 € a 1 x 8,04 €) sumu 417,98 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014