znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 16/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   H.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10 C/28/2009-32 z 24. apríla 2009 a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/205/2009-72 z 9. marca 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. júla 2010 doručené podanie Ing.   A. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“, v ktorom   namietal porušenie   označených   práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C/28/2009-32 z 24. apríla 2009, ktorým okresný súd odmietol žalobu sťažovateľa zo 16. februára 2009 v časti o zaplatenie 16 % ročného úroku z omeškania, a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 Co/205/2009-72 z 9. marca 2010, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ v podaní okrem iného uviedol: „Uvedeným postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu, a uvedenými uzneseniami, boli porušené moje základné práva a slobody, vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky...“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Dohovoru, bolo postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/205/2009-72 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10 C/28/2009-32 a oznamom súdu z 21. apríla 2010 porušené.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/205/2009-72 a uznesenie   Okresného   súdu   Trnava   č.   k.   10   C/28/2009-32   v   spojení   s   oznamom   súdu z 21. apríla 2010 a vracia vec Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Žiadam   o   anonymizáciu   všetkých   údajov   tak,   aby   moje   meno   a   priezvisko   bolo nahradené iniciálkami a aby bol vykrátený názov obce môjho bydliska.“

Sťažovateľ   žiada   vysloviť   porušenie   svojich   práv   napadnutými   uzneseniami okresného   súdu   a krajského   súdu   v spojení   s „oznamom   súdu   z 21.   apríla   2010“. Z vyjadrenia aj zo spisu okresného súdu však vyplýva, že v spise sú len dva oznamy, a to oznam okresného súdu z 15. apríla 2009 doručený zástupcovi sťažovateľa (v konaní má postavenie žalobcu) 24. apríla 2009 a oznam okresného súdu z 24. apríla 2009 doručený sťažovateľovi 6. mája 2009 a jeho zástupcovi 25. mája 2009.

Sťažnosť   sťažovateľa   v   predloženej   podobe   nespĺňala náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   predovšetkým   chýbalo   náležité odôvodnenie návrhu, navrhované dôkazy, kópie právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo dôkaz   o   inom   zásahu,   ktorými   boli   porušené   jeho   základné   práva   a slobody, a splnomocnenie pre advokáta.

Ústavný súd výzvou z 11. augusta 2010 (doručenou sťažovateľovi 16. augusta 2010) vyzval sťažovateľa, aby v lehote 20 dní doplnil podanie v zmysle ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde o potrebné náležitosti. Súčasne ústavný súd upozornil sťažovateľa, že ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.   Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   zareagoval   10.   septembra   2010,   keď požiadal ústavný súd o predĺženie lehoty na doplnenie sťažnosti, a to „... o 2 mesiace odo dnes...“. Podaním z 15. novembra 2010 sťažovateľ opakovane požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie sťažnosti, a to „... znova o 2 mesiace odo dnes...“. Ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa   nevyhovel   a   výzvou   z   22.   novembra   2010   (doručenou   sťažovateľovi 29. novembra 2011) opakovane vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil podanie v zmysle ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde o potrebné náležitosti. Na túto výzvu sťažovateľ do času rozhodovania ústavného súdu nereagoval.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o   jeho   procesných   právach   a   povinnostiach v konaní   o   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s   cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho, ako treba opravu alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a   tiež   v   jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť sťažovateľa   pri   predbežnom   prorokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03). Sťažovateľ napriek opakovanej výzve ústavného súdu v určenej lehote a ani v ďalšom období   neodstránil   nedostatky   svojho   podania   a   neurobil   tak   ani   do   predbežného prerokovania jeho návrhu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2011