znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 16/2010-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť B. R., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri 2006), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009 doručená   sťažnosť   B. R.,   T.   (ďalej len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94.

Prílohou   sťažnosti   bola   aj   žiadosť   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom doložená potvrdením o jeho osobných, majetkových   a   zárobkových   pomeroch.   Podaním   z   15.   júla   2009,   ústavnému   súdu doručenému 20. júla 2009, a podaním zo 14. októbra 2009, ústavnému súdu doručenému 19. októbra   2009,   sťažovateľ   doplnil   sťažnosť   o   ďalšie   skutkové   a   právne   skutočnosti týkajúce sa konania vedeného pod sp. zn. 6 C 1449/94.

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ si od 17. mája 1994 na   okresnom   súde   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   1449/94   uplatňuje   zaplatenie „545.713,- Sk na istine, 2,355.931,- Sk prísl., spolu 2,901.644,- Sk, ktoré pohľadávky vznikli neuhradením faktúr za prevedené stavebné práce na bytoch pre jednotlivých žalovaných“.

Sťažovateľ uviedol, že „návrh na začatie konania pred ústavným súdom podávam ako   bývalý   dodávateľ   stavebných   prác   na   stavbe   10   bytových   jednotiek   (10   BJ)   pre 9 jednotlivých majiteľov – žalovaných, na ktoré stavebné práce bola uzatvorená zmluva č. 5 /IV. 92 zo dňa 22. IV. 1992“.

Sťažovateľ tvrdí, že:„- Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn. 6 C 1449/1994 od 17. V. 1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť,

- Ústavný súd SR vo veci 6 C 1449/94 už v minulosti vydal dňa 14. septembra 2006 čiastočný nález sp. zn. I. ÚS 176/06, v ktorom rozhodol, že v konaní pod sp. zn. 6 C 1449/94 OS Trenčín   porušil základné právo,   aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadne iné právoplatné rozhodnutia vydané neboli nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá.

- sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Trenčín a jeho sudkyniam, ktoré za cca 14 rokov neboli schopné právnu vec 6 C 1449/94 v primeranej lehote a bez prieťahov prejednať a rozhodnúť.“

Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   podrobne   opisuje   priebeh   konania   v   období   po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 a uvádza úkony súdu a obdobia, keď podľa jeho názoru došlo v konaní ku zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti konštatoval, že „na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. septembra 2006 som sa snažil podaniami na Okresný súd Trenčín docieliť, aby 12 ročné prieťahy v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 boli odstránené a konanie bolo konečne ukončené. Okresnému súdu už nič v tom nebráni. Boli vypracované dva znalecké posudky /ZP/, jeden dokonca predložil najpovolanejší znalecký ústav Ústav súdneho inžinierstva, ktorého zistenia uvádzané v ZP sa nezvyknú spochybňovať.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa zo strany okresného súdu v namietanom konaní naďalej dochádza   k   porušovaniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pričom poukazuje na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u neho psychický stav neistoty a značnú finančnú ujmu.

Na základe skutočností   uvedených   v sťažnosti   sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom v právnej veci sp. zn. 6 C 1449/1994 porušil základné právo B. R., aby sa uvedená vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. R. priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1,370.000,- Sk v prepočte na Euro 45.475,70 /slovom štyridsaťpäťtisícštyristosedemdesiatpäť,70/€, ktorú je Okresný súd Trenčín povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. B. R. priznať náhradu súdnych trov konania /súdne poplatky, poštové/ v sume 61.350,45 Sk v prepočte na Euro 2.036,46 /slovom dvetisíctridsaťšesť,45 €/ ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť B. R. do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takéto   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí odôvodniť.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená procesná situácia alebo stav   takúto   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94, pričom z obsahu sťažnosti vyplýva, že porušenie označeného základného práva namieta v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri 2006). V tejto súvislosti ústavný súd vzal na vedomie, že označeným nálezom už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal mu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi   priznal   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   00   Sk,   ako   aj náhradu   trov právneho   zastúpenia.   Z odôvodnenia   tohto   nálezu   vyplýva,   že   ústavný   súd   hodnotil namietané   konanie   z faktického   hľadiska   ako   zložité   a konštatoval   tiež   skutočnosť,   že k predĺženiu   dovtedajšieho   priebehu   konania   prispeli   aj   neúspešné   procesné   návrhy sťažovateľa, ktoré nemožno pripočítať na vrub okresnému súdu.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn. 6 C 1449/94 od 17. V. 1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť“. Po náleze ústavného súdu zo 14. septembra 2006 „žiadne iné právoplatné rozhodnutia vydané neboli, nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá“.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   právneho názoru, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 61/03).

V okolnostiach prípadu ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006, vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto súdneho konania (viac než pätnásť rokov), ako aj príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov vyslovený v označenom náleze treba postup okresného súdu hodnotiť prísnejšie. Zároveň ústavný súd v zhode so svojou ustálenou judikatúrou (napr. II. ÚS 418/06, II. ÚS 252/05) poukázal na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posudzovania nemôže byť obdobie pred vydaním jeho nálezu zo 14. septembra 2006.

Ústavný súd si pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 6 C 1449/94.

Z rozboru veci vyplýva, že sťažovateľ 17. mája 1994 podal okresnému súdu žalobu proti Ing. K. Ď. a jeho manželke RNDr. J. Ď., obaja bytom T. (spolu ďalej len „žalovaní“), o zaplatenie 57 845 Sk s príslušenstvom. Voči žalovaným sa sťažovateľ domáhal zaplatenia faktúr, ktoré vystavil za stavebné práce vykonané pre žalovaných na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 1449/94.

Sťažovateľ pôvodne podal okresnému súdu proti viacerým žalovaným samostatné žaloby. Keďže všetky veci skutkovo súviseli (všetci žalovaní boli stavebníkmi desiatich terasovitých   domov,   na   ktorých   vykonal   sťažovateľ   práce,   ktorých   zaplatenia   ceny   sa domáha), došlo postupne rozhodnutiami okresného súdu k spojeniu vecí do spoločného konania,   ktoré   je   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.   6   C   1449/94.   V   súčasnom   období   tak v namietanom konaní vystupuje 16 žalovaných.

Vo veci boli uskutočnené viaceré pojednávania (23. septembra 1994, 31. januára 1995, 19. apríla 1996, 10. septembra 1996, 28. októbra 1999, 9. novembra 1999, 10. januára 2005 a 7. marca 2005), pričom okresný súd pre účely stanovenia ceny stavebných prác ustanovil viacerých znalcov (štyria znalci). Medzi účastníkmi konania je najmä sporné, aké práce sťažovateľ na stavbe vykonal, ako aj to, či práce, ktoré mal vykonať navyše, boli stavebníkmi odsúhlasené. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok (doručený okresnému súdu 2. februára 1999), v poradí druhému ustanovenému znalcovi Ing. M. B. okresný súd uložil povinnosť doplniť znalecký posudok (uznesením z 15. decembra 1999), ten však nebol okresnému súdu predložený do 14. septembra 2006, keď ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 176/06 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu zo 14. septembra 2006, t. j. od 27. októbra 2006, bol ďalší priebeh namietaného konania takýto:

Dňa   12.   decembra   2006   okresný   súd   urgoval   znalca   Ing.   M.   B.   o predloženie písomného   stanoviska   k   možnosti   vypracovať   znalecký   posudok   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej   pokuty   (urgencia   súvisela   s predchádzajúcou   výzvou   okresného   súdu   z 13. septembra 2006, na základe ktorej sa znalec mal vyjadriť k možnosti vypracovať znalecký posudok po predložení dokladov sťažovateľom a s použitím už vypracovaných znaleckých posudkov, pozn.). O tomto postupe okresný súd zároveň písomne informoval sťažovateľa, a to prípisom zo 14. decembra 2006.

Dňa 5. januára 2007 znalec doručil okresnému súdu stanovisko, podľa ktorého „pre posúdenie vykonaných stavebných prác firmou R. mala firma predložiť zápisy o prevzatí stavby,   dokladovať   práce   pri   realizácii   stavby   predložením   stavebného   denníka a dokladovať   postup   prác   na   stavbe,   termíny   a   postup   výstavby.   Z   týchto   dokladov   do dnešného dňa nebolo nič predložené... Stavba 10 rodinných domov je ukončená a užívaná. Stavebné   práce   boli   ukončené,   niektoré   domy   zmenili   majiteľov   a   boli   dodatočne upravované.   Na   stavbe   postupne   pracovalo   niekoľko   dodávateľov   stavebných   prác... Zasahovali do realizovaných konštrukcií, údajne časti, ktoré boli zle urobené, aj odstránili. Tieto stavebné práce nie sú nikde dokumentované a po 10 rokoch užívania sa rozsah prác nedá   ani   zistiť...“. Podľa   znalca   je   vypracovanie   znaleckého   posudku   a   zodpovedanie otázok   z   uznesenia   okresného   súdu   nemožné.   Na   podanie   znaleckého   posudku   neboli predložené dostatočné podklady.

Pre   účely   posúdenia   ceny   stavebných   prác   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 6 C 1449/94 z 15.   januára 2007 vo veci   ustanovil   ako znalca znalecký   ústav   v   odbore stavebníctvo   –   Ústav súdneho   inžinierstva   (ďalej len „znalecký   ústav“),   ktorému   uložil vypracovať a podať znalecký posudok v lehote 60 dní. Prípisom z toho istého dňa okresný súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaných   o doručenie   prehľadu   zaplatených   súm žalovanými sťažovateľovi a o preukázanie týchto platieb.

Dňa 1. februára 2007 znalecký ústav požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku, pretože podľa jeho názoru objektívna lehota na jeho vypracovanie v takýchto zložitých prípadoch predstavuje 9 mesiacov od prevzatia spisu. V prípise   z   1.   februára   2007   okresný   súd   vyslovil   súhlas   s predĺžením   lehoty   na vypracovanie znaleckého posudku na 9 mesiacov. O tomto postupe okresný súd písomne informoval účastníkov konania.

Dňa   12.   februára   2007   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   žalovaných o doručenie prehľadu zaplatených súm sťažovateľovi; túto povinnosť si právny zástupca splnil 20. februára 2007.

Prípisom z 21. februára 2007 okresný súd dožiadal Okresný súd Žilina o doručenie spisu sp. zn. 6 C 1449/94 znaleckému ústavu pre účely vypracovania znaleckého posudku (spis bol znaleckému ústavu doručený 28. marca 2007).

Dňa 19. marca 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby vo veci konajúca sudkyňa Mgr. K. bola vylúčená z ďalšieho konania vo veci „z dôvodu opakovaných hrubých chýb a vád v uvedenom konaní“. Prípisom z 2. apríla 2007 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že na jeho námietku nebude prihliadať v súlade s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 24. apríla 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd o vyznačenie právoplatnosti všetkých   uznesení okresného súdu   o spojení vecí   na spoločné konanie s vecou   sp.   zn. 6 C 1449/94   (išlo   o   uznesenia   sp.   zn.   13   C   1246/94   z   11.   januára   1999,   sp.   zn. 16 Cb 1298/94   z 15. januára   1999,   sp.   zn.   16   Cb   1296/94   z   15.   januára   1999,   sp.   zn. 17 Cb 1309/94   z 20. januára   1999,   sp.   zn.   17   Cb   1297/94   z   15.   januára   1999,   sp.   zn. 10 C 796/94   z 2. augusta   1999   a   sp.   zn.   10 C   790/94   z   2.   augusta   1999).   Následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. mája 2007 sťažovateľ opäť vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 4. mája 2007 okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch na 11. jún 2007, na ktorom sťažovateľ zotrval na námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú rozšíril   aj   na   všetkých   sudcov   okresného   súdu   s   tým,   že   konkrétne   dôvody   námietky zaujatosti oznámi do konca júna 2007.

Uznesením zo 14. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Prípisom z toho istého dňa okresný súd požiadal znalecký ústav o zaslanie spisu z dôvodu jeho odstúpenia Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu   rozhodovania o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom. Predmetný spis bol okresnému súdu doručený 20. júna 2007.

Potom, ako sa v priebehu júla 2007 sudcovia okresného súdu vyjadrovali k námietke zaujatosti   vo   veci   sp.   zn.   6   C   1449/94,   sťažovateľ   17.   augusta   2007   okresnému   súdu oznámil, že berie späť svoju požiadavku na vylúčenie sudkyne Mgr. K., ako aj žiadosť prideliť uvedenú právnu vec inému okresnému súdu.

Na základe pokynu č. 100/2007 z 21. augusta 2007 predsedníčka okresného súdu prerozdelila nerozhodnuté veci Mgr. K. Vec vedená pod sp. zn. 6 C 1449/94 bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľ. B.

Prípisom z 13. septembra 2007 okresný súd opätovne dožiadal Okresný súd Žilina o doručenie spisu sp. zn. 6 C 1449/94 znaleckému ústavu na účely vypracovania znaleckého posudku (spis bol znaleckému ústavu doručený 28. septembra 2007).

Dňa   12.   decembra   2007   okresný   súd   urgoval   znalecký   ústav   na   predloženie znaleckého posudku.

Podaním   zo   14.   januára 2008   znalecký   ústav   požiadal   okresný   súd   o   predĺženie termínu   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   z   dôvodu,   že   na   29.   január   2008   zvolal miestne šetrenie z dôvodu obhliadky nehnuteľností. Okresný súd uznesením z 24. januára 2008 predĺžil lehotu znaleckému ústavu na predloženie znaleckého posudku do 28. februára 2008.

Napriek urgencii okresného súdu z 26. marca 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty znalecký ústav nakoniec znalecký posudok doručil okresnému súdu až 30. mája 2008.   Uznesením   zo   4.   júla   2008   okresný   súd   znaleckému   ústavu   priznal   odmenu   za vypracovanie znaleckého posudku a doručoval ho znalcovi, ako aj účastníkom konania.

Dňa 12. augusta 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Napriek výzve okresného súdu zo 7. júla 2008 sa žalovaní k znaleckému posudku nevyjadrili.

Dňa   16.   decembra   2008   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia v právnej veci sp. zn. 6 C 1449/94.

Uznesením z 9. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu svojho   podania   zo   16.   decembra   2008   v   súlade   s   Občianskym   súdnym   poriadkom. Sťažovateľ tak urobil 23. januára 2009.

Uznesením   z   9.   februára   2009   okresný   súd   návrh   sťažovateľa   na   nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti predmetnému uzneseniu sťažovateľ podal 2. marca 2009 odvolanie.

Uzneseniami č.   k.   6   C   1449/1994-751   z 3.   marca   2009,   č.   k.   6   C   1449/94-753 z 3. apríla 2009 a č. k. 6 C 1449/94-754 z 8. apríla 2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 6 C 1449/94-767 z 13. mája 2009 okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti sťažovateľa (za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a za odvolanie proti uzneseniu súdu   prvého   stupňa   o   zamietnutí   jeho   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia) a následne vec predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením z 24. júna 2009 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil (o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a určení poplatkovej povinnosti).   Predmetné   uznesenie   bolo   okresnému   súdu   doručené   2.   júla   2009 a právoplatnosť nadobudlo 15. júla 2009.

Dňa 18. augusta 2009 sťažovateľ požiadal krajský súd o odstránenie nesprávnosti v jeho   uznesení   z   24.   júna   2009.   Krajský   súd   uznesením   z   25.   augusta   2009   návrh sťažovateľa   na   vydanie   opravného   uznesenia   zamietol.   Predmetné   uznesenie   bolo okresnému súdu doručené 7. septembra 2009.

Dňa 25. augusta 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 102 043 Sk s prísl. proti žalovaným.

Vo veci konajúca sudkyňa JUDr. B. 31. augusta 2009 oznámila, že sú u nej dané dôvody,   pre   ktoré   je   ako   sudkyňa   vylúčená   z prerokovávania   a   rozhodovania   veci. Z uvedeného dôvodu bol spis 7. septembra 2009 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o oznámení zákonnej sudkyne, pre ktoré má byť vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.

Vzhľadom na to, že aj predsedníčka odvolacieho senátu krajského súdu JUDr. Č. oznámila, že sú u nej dôvody, pre ktoré je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci, krajský   súd   predložil   spis   17.   septembra   2009   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Nc 22/2009 z 18. septembra 2009 vylúčil sudkyňu krajského súdu JUDr. Č. z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod   sp.   zn.   19   NcC   19/2009.   Predmetné   uznesenie   bolo   krajskému   súdu   doručené 28. septembra   2009.   V   nadväznosti   na   to   krajský   súd   uznesením   zo   6.   októbra   2009 rozhodol,   že   sudkyňa   okresného   súdu   JUDr.   B.   nie   je   vylúčená   z prerokovávania a rozhodovania   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   6   C   1449/94.   Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 13. októbra 2009.

Dňa   29.   októbra   2009   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   vo   veci   na 25. november 2009.

Dňa   12.   novembra   2009   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na   pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaných. Vzhľadom na podanie sťažovateľa okresný súd 19. novembra   2009   zrušil   termín   pojednávania   nariadený   na   25.   november   2009.   Dňa 23. novembra   2009   okresný   súd   zaslal   spis   ústavnému   súdu,   ktorému   bol   doručený 27. novembra 2009.

Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd konštatoval, že v období po nadobudnutí právoplatnosti   nálezu   č.   k.   I.   ÚS   176/06-83   zo   14.   septembra   2006   okresný   súd v namietanom konaní plynulo koná a zároveň primerane využíva právne prostriedky dané mu   Občianskym   súdnym   poriadkom   k poskytnutiu   potrebnej   súčinnosti   zo   strany účastníkov   konania,   resp.   pribratých   znalcov   (urgencie,   hrozby   uložením   poriadkovej pokuty). Zo spisu vyplýva, že na skutočnosť, že vec (napriek príkazu konať vo veci bez zbytočných prieťahov vyslovenému v označenom náleze) ani po uplynutí ďalších viac ako troch rokov nebola právoplatne skončená, objektívne vplývala naďalej faktická zložitosť veci   (potreba   vypracovať   relevantný   znalecký   posudok   pri   absencii   hodnoverných podkladov), ako aj viacero procesných úkonov sťažovateľa (námietka zaujatosti uplatená voči zákonnej sudkyni, ako aj ďalším sudcom okresného súdu, resp. žiadosť o pridelenie veci   inému   okresnému   súdu   a ich   späťvzatie   po   uplynutí   piatich   mesiacov,   návrh   na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol okresným súdom zamietnutý, pričom po podaní odvolania predmetné uznesenie okresného súdu potvrdil aj krajský súd, návrh na vydanie platobného   rozkazu).   Ide   o   procesné   úkony,   ktoré   sťažovateľovi   umožňujú   príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale zároveň aj o úkony, s ktorými sa musel okresný súd vysporiadať, čo si objektívne vyžiadalo predĺženie konania, a preto obdobie, v ktorom o týchto návrhoch sťažovateľa rozhodoval okresný súd, ako aj krajský súd ako odvolací súd, nemôže byť hodnotené ako prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom, t. j. nemôže byť pripísané na ťarchu okresného súdu. Zo spisu tiež vyplýva, že postup vo veci   konajúcej   sudkyne   je   sledovaný   predsedníčkou   okresného   súdu   v   pravidelných časových intervaloch.

Sumarizujúc svoje zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 176/06, t. j. po 27. októbri 2006, nevykazuje postup okresného súdu nedostatky, na základe ktorých by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo   možné   reálne   dôjsť   k záveru,   že   v tomto   období   okresný   súd   svojím   postupom v namietanom   konaní porušuje   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak by bol okresný   súd   v   ďalšom   období   bez   ospravedlniteľného   dôvodu   v   napadnutom   konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010