znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 16/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť F. S., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia   jeho základného   práva   na obhajobu podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 165/04 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 294/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. S. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 30. decembra 2005   doručená   sťažnosť   F.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ”),   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad   Hronom   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3 T   165/04 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 294/05.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „... v trestnom   konaní   proti   mne vedenej   na   OS   v Žiari   n.   Hronom   pod   č. k.   3 T 165/04   porušili   moje   práva   na   plné uplatnenie obhajoby a to tým spôsobom, že mi neumožnili predvolať a vypočuť na súdne konanie   kľúčových   a významných   svedkov   mojej   obhajoby,   ktorých   svedectvá   by významným   spôsobom   preukázali   moju   nevinu.   Toto   porušenie   mojich   práv   nastalo v konaní na okresnom súde ZN, ale aj pri odvolacom konaní v Ban. Bystrici na KS pod č. k. 3 To 294/05. (...)

Moje právo dané mi ÚS-SR na spravodlivé súdne konanie mi bolo ukrátené. Tak isto mi   bolo   porušené   základné   právo   s   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd. (...)

Žiadam ústavný súd, aby vyslovil nález a vyhovel mojej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 (...)“.

Súčasťou   sťažnosti   bola   žiadosť   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a v § 49 až 56 zákona   o ústavnom   súde,   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu a krajského súdu, pričom   ústavný   súd   zistil,   že   namietané   konanie   okresného   súdu   vedené   pod   sp.   zn. 3 T 165/04 v spojení s konaním krajského súdu vedeným pod sp. zn. 3 To 294/05 bolo právoplatne skončené 10. augusta 2005.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 30. decembra 2005, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom. Pretože ústavný súd nedodržanie lehoty nemôže odpustiť, o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, že ju odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006