znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 159/09-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 34864/08   až sp. zn.   Rvp 35452/08,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených   elektronickou   formou,   podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom a doručených 26. júla 2006, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   o d m i e t a pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra 2008   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08, doplnené na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 2. marca 2009, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“) vo veciach   jej   podaní   z 24.   júla   2006   urobených   elektronickou   formou,   podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym odporcom   (fyzickým   osobám   a právnickým   osobám).   Návrhy   na   vydanie   platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   poukázala   aj   na   nález   ústavného   súdu   sp. zn. I. ÚS 289/08, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu neprijatím jej podaní   z 24.   júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných   zaručeným elektronickým   podpisom   a doručených   26.   júla   2006.   Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 „opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku“ s tým, že ostávajú zachované ich procesnoprávne aj hmotnoprávne účinky. Uvedený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 26. januára 2009.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach uviedla, že ich podáva „ústavnému súdu bez využitia postupu podľa ust. § 62 ods. 1 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov,   pretože   v danom   štádiu   konania   by   prostredníctvom   rozhodnutia o sťažnosti na postup súdu nebolo možné docieliť nápravu porušenia základných práv“. Sťažovateľka považuje nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 289/08 za autoritatívnu náhradu prípadných   riadiacich   zásahov   predsedu   okresného   súdu   smerujúcich   k odstráneniu prieťahov.

Sťažovateľka   ďalej uviedla, že ku   dňu   podania   sťažností   ústavnému súdu   neboli konania v jej právnych veciach, začaté doručením jej podaní okresnému súdu 26. júla 2006 prostredníctvom kuriéra, právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden relevantný   procesný   úkon   (výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konania v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Podľa názoru sťažovateľky predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá   vec   (uplatnenie   peňažnej   pohľadávky   osvedčenej   listinami   prostredníctvom návrhu   na vydanie   platobného   rozkazu).   Správanie   sťažovateľky   podľa   jej   tvrdenia „nemohlo   v   žiadnom   prípade   spôsobiť   prieťahy“, v podanom   návrhu   označila   všetky dôležité   skutočnosti   a podložila   ich   relevantnými   dôkazmi,   pričom   doteraz   nedošlo k rozhodnutiu.

Sťažovateľka   sa   v sťažnostiach   domáha,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €) v každej   z uvedených   vecí (589),   t. j.   spolu   v sume   11 780 000   Sk   (391 024,36 €), ako aj úhradu trov konania.

Na   žiadosť   ústavného   súdu   sp. zn.   Spr 783/08   z   27.   augusta   2008   o poskytnutie súčinnosti pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie ústavného súdu odpovedal predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV/351/2008 zo 17. septembra 2008, v ktorom uviedol:«Je   pravdou,   tak   ako   tvrdí   sťažovateľka   (L.,   a. s.),   že   v priebehu   roku   nám   boli doručené podania právnym zástupcom žalobcu JUDr.   M.   P.,   a to prvé podanie   zo   dňa 30. 3. 2006, doručené dňa 31. 3. 2006, a to kuriérskou poštou označené ako sprievodný list k návrhu a v prílohe elektronické dokumenty uschované na 2 ks DVD nosičoch.

Keďže náš okresný súd nemal k dispozícii v tom čase technické prostriedky, žaloby uvedené na DVD nosičoch nemohli byť na našom súde zaevidované. Z toho dôvodu boli naším prípisom zo dňa 6. 4. 2006 právnemu zástupcovi žalobcu vrátené s oznámením, že tieto nemôžu byť zaevidované z technických dôvodov a zároveň mu boli vrátené 2 ks DVD nosičov.

Právnym zástupcom žalobcu tým istým spôsobom – sprievodným listom k návrhu zo dňa 24. 7. 2006, doručeným nášmu súdu dňa 26. 7. 2008 (správne má byť 2006, pozn.), nám boli žaloby opätovne doručené, ale v prílohe tentokrát 1 ks DVD nosiča.

Naším   prípisom   zo   dňa   2. 8. 2006   sme   opätovne   právnemu   zástupcovi   žalobcu oznámili,   že   jeho   žiadosti   na   zaevidovanie   elektronických   žalôb   nemôžeme   vyhovieť z technických dôvodov a taktiež sme mu vrátili 1 ks DVD nosiča.

Podaním zo dňa 11. 10. 2006 pod názvom sprievodný list k návrhu nám opätovne právnym zástupcom žalobcu ako príloha bol doručený DVD nosič, pri ktorej prílohe bolo uvedené „DVD nosič doručený na Váš súd už dňa 31. 3. 2006“.

Uvedené podanie bolo u nás opätovne zaevidované pod značku „Spr“, lebo náš súd naďalej   nebol   vybavený   technicky   na   to,   aby   uvedené   žaloby   na   DVD   nosiči   mohol zaevidovať.

Prípisom dňa 13. 11. 2006 nám bol doručený prípis S. B., ktorým nám S. oznamuje a navrhuje prerušenie konaní s tým, že dňa 12. 10. 2006 bola doručená na Okresný súd Bratislava I žaloba o určenie neplatnosti zmlúv žalobcu S., B., proti žalovanému B., a. s., B., pričom tejto žalobe bola pridelená spisová značka č. 7C/144/2006.»

Okresný súd doplnil svoju odpoveď na základe výzvy ústavného súdu z 3. marca 2009, a to vyjadrením sp. zn. 1 Spr V/351/2008 z 20. marca 2009, avšak skutočnosti, ktoré v ňom uviedol, sa týkali podaní sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006 v počte 1340 kusov, ktoré už boli predmetom konania pred ústavným súdom vedeného pod sp. zn. IV. ÚS 43/09.

Sťažovateľka   reagovala   na   vyjadrenie   okresného   súdu   podaním   doručeným ústavnému   súdu   8.   apríla   2009,   ktoré   však   taktiež   obsahuje   argumenty   k podaniam sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006.

Zo   spisu   ústavného   súdu   vedeného   pod   sp. zn.   II. ÚS 289/08   vyplýva,   že sťažovateľka predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného ústavnému   súdu   27. októbra 2006   DVD   nosiče,   obsahom   ktorých   boli   podania sťažovateľky, ktoré boli okresnému súdu doručené 31. marca 2006 a 26. júla 2006. Ústavný súd listom z 9. januára 2009 vrátil sťažovateľke tri DVD nosiče, ktoré boli pripojené ako dôkaz k označenému konaniu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn.   Rvp 35452/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo spisov ústavného súdu v predchádzajúcich sťažovateľkiných veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 289/08 a sp. zn. IV. ÚS 43/09 vyplýva, že okresnému súdu boli 31. marca 2006 kuriérom doručené návrhy sťažovateľky   v prílohe sprievodného listu   spolu   s dvomi   DVD nosičmi (na ktorých   boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania). Okresný súd listom zo 6. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že jej vracia sprievodný list spolu s dvomi DVD nosičmi z dôvodu, že nemá technické vybavenie na vytlačenie návrhov podaných takouto formou.

Okresnému   súdu   boli   kuriérom   26.   júla   2006   doručené   nové   (iné)   návrhy sťažovateľky v prílohe sprievodného listu z 24. júla 2006 spolu s jedným DVD nosičom. Podania obsiahnuté na tomto DVD nosiči obsahovali podľa sťažovateľky iné návrhy (týkali sa iných vecí), ako to bolo v prípade jej podania doručeného okresnému súdu 31. marca 2006. Okresný súd v prílohe listu z 2. augusta 2006 vrátil sťažovateľke jeden DVD nosič „z technického dôvodu“ späť.

Napokon podaním z 11. októbra 2006 doručeným okresnému súdu 19. októbra 2006 sťažovateľka opätovne podala návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktoré označila ako tie,   ktoré   podala   okresnému   súdu   už   31.   marca   2006.   Prílohou   sprievodného   listu sťažovateľky boli aj dva DVD nosiče. Okresný súd toto podanie sťažovateľky zaevidoval «pod   značku   „Spr“» z dôvodu,   že   ešte   nebol   vybavený   technickými   prostriedkami umožňujúcimi   prijatie   a spracovanie   návrhov   v elektronickej   podobe.   Uvedené   podania sťažovateľky   z 30.   marca   2006,   resp.   11.   októbra   2006,   t. j.   1340   žalôb,   ktoré   sú na DVD nosičoch,   boli   predmetom   konania   vedeného   ústavným   súdom   pod   sp. zn. IV. ÚS 43/09 (vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Sťažovateľka po vrátení jedného DVD nosiča (doručeného okresnému súdu 26. júla 2006) už okresnému súdu tieto návrhy opätovne nepodala, tak ako to bolo v prípade jej podaní doručených okresnému súdu 31. marca 2006 a opakovane 19. októbra 2006, keď bola   v zásade   úspešná,   keďže   okresný   súd   po   vybavení   technickými   prostriedkami umožňujúcimi prijímanie podaní elektronickou formou začal vo veciach 1340 žalobných návrhov konať.

Namiesto toho, aby tak sťažovateľka urobila (t. j. opätovne podala okresnému súdu DVD nosič, obsahom ktorého bolo 590 žalôb z 24. júla 2006), tak sa z dôvodu neprijatia jej návrhov   z 24.   júla   2006   okresným   súdom   v záujme   ochrany   svojich   práv   obrátila sťažnosťou   z 5. októbra   2006   (vrátane   jej   následných   doplnení)   na   ústavný   súd.   Svoju sťažnosť   doplnila   aj   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006,   súčasťou ktorého boli aj tri DVD nosiče. Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 289/08 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu „konať vo veci podania obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič   zmeniť   prípadná   okolnosť,   že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu   jeho   doručenia.   I tak   bude   povinnosťou   okresného   súdu   vychádzať   z toho,   že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Po   vyhlásení   nálezu   ústavného   súdu   sp. zn.   I. ÚS 289/08,   ktoré   sa   uskutočnilo 27. novembra 2008, sťažovateľka v ten istý deň (t. j. 27. novembra 2008) podala ústavnému súdu sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu, týkajúce sa identických návrhov. Sťažovateľka v nich namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci.   Zachovaná   je   identita   namietaného   zásahu   do   jej   základných   práv   –   namietaná nečinnosť   okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch   urobených   formou   elektronického podania,   ktoré   okresný   súd   odmietol   prijať   s poukazom   na   administratívno-technickú nespôsobilosť.   Sťažovateľka   v tomto   prípade   iba   zvýrazňuje   druhý   –   časový   aspekt namietaného   zásahu   do   jej   základných   práv,   domáhajúc   sa   priznania   primeraného finančného zadosťučinenia.

Vo vzťahu ku skutočnosti, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické podania   s tým,   že   nedisponuje   potrebnými   technickými   prostriedkami,   sťažovateľka v konaní pred   ústavným   súdom   vedenom   pod   sp. zn.   I. ÚS 289/08   už dosiahla   nápravu (nálezom z 27. novembra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom   a v podobe   príkazu   ústavného   súdu   adresovaného   okresnému   súdu,   aby   o jej návrhoch   konal   podľa   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (prirodzene   vrátane § 6 OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá). K uvedenému ústavný súd už iba   dodáva,   že   sťažovateľka   sa   podanými   sťažnosťami   obrátila   na   ústavný   súd   v čase (27. novembra 2008), keď nález vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 289/08 ešte ani nebol doručený účastníkom konania (sťažovateľke a okresnému súdu).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci (v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 289/08, pozn.) možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať   za   primerané   a dostatočné.   Sťažovateľka   však   žiada   v nových   sťažnostiach (ktoré   sú   predmetom   tohto   konania)   kompenzáciu   formou   priznania   primeraného finančného   zadosťučinenia. Poukazuje pritom   na uplynuvšiu   dobu   nečinnosti   okresných súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením. Obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre ňu podľa jej tvrdenia znamená obmedzenie vlastníckych práv a problémy v podnikateľskej činnosti.

Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka mu   nepredložila   DVD   nosiče,   na   ktorých   sú   zapísané   jej   návrhy   pôvodne   doručené okresnému súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka síce okresnému súdu písomne neoznámila, prečo tak neurobila (ako to urobila napr. v konaniach vedených Okresným súdom Košice I, Okresným súdom Vranov nad Topľou a v iných konaniach, keď listami z 20. októbra 2008 okresným súdom oznámila, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva,   ktorému   predloží   tieto   DVD   nosiče   ako   dôkazy,   a   preto   uvedené   DVD   nosiče „do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“), avšak možno dôvodne predpokladať, že DVD nosiče nepredložila z toho istého dôvodu.

Prihliadajúc aj na možnosť sťažovateľky dosiahnuť v prípade uznania jej nárokov všeobecnými   súdmi   primeranú   kompenzáciu   nemajetkovej   ujmy   a aj   prípadnú   náhradu škody   prostredníctvom   právnych   prostriedkov   zakotvených   v zákone   č. 514/2003   Z. z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov,   je   v tejto   fáze   prebiehajúcich   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   požiadavka na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia predčasná a neopodstatnená.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. I. ÚS 289/08 z 27. novembra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a výrok,   ktorým   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu (kompenzáciu) ujmy spôsobenej porušením základných práv   zo   strany   orgánov   verejnej   moci   v prípadoch,   keď   je   to   nevyhnutné   na dovŕšenie ochrany   porušeného   základného   práva,   nie   kompenzáciu   rizík   vyplývajúcich   z povahy „podnikateľského   zámeru“   obchodnej   spoločnosti.   Primerané   finančné   zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 26. júla   2006   je   zrejmé,   že   v dôsledku   nedisponovania   technickými   prostriedkami na prijímanie   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným elektronickým   podpisom   bola   v jednotlivých   konaniach   vzhľadom   na   neumožnenie realizácie   práva   sťažovateľky   podať   návrh   na   začatie   konania   jedným   zo   spôsobov ustanovených   zákonom   okresným   súdom   porušená,   resp.   obmedzená   dispozičná   zásada konania.

Okresný súd sa však snažil zabezpečiť realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv oznámením,   že   nemá   materiálno-technické   vybavenie   na   príjem   podaní   v elektronickej forme, z čoho vyplývalo, že ďalší postup okresného súdu bol podmienený aj procesnou aktivitou   sťažovateľky.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom mala možnosť využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv, prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.

Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľka nepristúpila k uplatneniu svojich   práv   aj   niektorým   z ďalších   zákonných   spôsobov,   čím   však   vedome   svojím správaním neumožnila okresnému súdu ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí aj   to,   že   sťažovateľka   bola   uzrozumená   s tým,   že   okresný   súd   nemôže   prijať   podania zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich ďalšom doručení, a napriek tomu spôsob, resp. formu podania návrhov nezmenila. Prípadné zvýšenie   výdavkov   na   vyhotovenie   písomných   návrhov   nemožno   akceptovať   ako dostatočný   dôvod   takéhoto   konania   predovšetkým   s prihliadnutím   na povinnosť   uloženú okresnému súdu v § 42 ods. 3 OSP (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka konania).

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej nečinnosťou okresného súdu poukazujúc na svoj aktívny postoj v konaní. Jej správanie však nesvedčí o skutočnom záujme na odstránení svojej právnej neistoty v konaniach vedených okresným súdom.

Jedným zo základných kritérií, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či   v súdnom   konaní   všeobecného   súdu   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   je   aj   správanie   účastníka   súdneho   konania   (II. ÚS 813/00,   I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02).

Ústavný súd zistil, že aj v období po vydaní nálezu ústavného súdu, ktorým prikázal okresnému súdu, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 konal, sťažovateľka neposkytla okresnému súdu súčinnosť, ktorá sa vyžaduje od účastníka konania v takomto type konaní.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Neposkytnutie   súčinnosti   sťažovateľkou   spočívajúcej   v nepredložení   DVD   nosiča   vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty.

Opísané konanie sťažovateľky viedlo k spochybneniu skutočného záujmu účastníka konania na ochranu svojich práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je odstránenie stavu právnej neistoty.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   existuje   objektívna   prekážka,   pre   ktorú okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená len   súčinnosťou   sťažovateľky,   ktorá   ju   však   okresnému   súdu   bez relevantného   dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009