SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 159/09-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08, doplnené na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 2. marca 2009, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Sťažovateľka v sťažnostiach poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 289/08, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu neprijatím jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006. Sťažovateľka ďalej uvádza, že ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 „opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku“ s tým, že ostávajú zachované ich procesnoprávne aj hmotnoprávne účinky. Uvedený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 26. januára 2009.
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach uviedla, že ich podáva „ústavnému súdu bez využitia postupu podľa ust. § 62 ods. 1 zák. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože v danom štádiu konania by prostredníctvom rozhodnutia o sťažnosti na postup súdu nebolo možné docieliť nápravu porušenia základných práv“. Sťažovateľka považuje nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 289/08 za autoritatívnu náhradu prípadných riadiacich zásahov predsedu okresného súdu smerujúcich k odstráneniu prieťahov.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania v jej právnych veciach, začaté doručením jej podaní okresnému súdu 26. júla 2006 prostredníctvom kuriéra, právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konania v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.
Podľa názoru sťažovateľky predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Správanie sťažovateľky podľa jej tvrdenia „nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy“, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila ich relevantnými dôkazmi, pričom doteraz nedošlo k rozhodnutiu.
Sťažovateľka sa v sťažnostiach domáha, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €) v každej z uvedených vecí (589), t. j. spolu v sume 11 780 000 Sk (391 024,36 €), ako aj úhradu trov konania.
Na žiadosť ústavného súdu sp. zn. Spr 783/08 z 27. augusta 2008 o poskytnutie súčinnosti pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie ústavného súdu odpovedal predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV/351/2008 zo 17. septembra 2008, v ktorom uviedol:«Je pravdou, tak ako tvrdí sťažovateľka (L., a. s.), že v priebehu roku nám boli doručené podania právnym zástupcom žalobcu JUDr. M. P., a to prvé podanie zo dňa 30. 3. 2006, doručené dňa 31. 3. 2006, a to kuriérskou poštou označené ako sprievodný list k návrhu a v prílohe elektronické dokumenty uschované na 2 ks DVD nosičoch.
Keďže náš okresný súd nemal k dispozícii v tom čase technické prostriedky, žaloby uvedené na DVD nosičoch nemohli byť na našom súde zaevidované. Z toho dôvodu boli naším prípisom zo dňa 6. 4. 2006 právnemu zástupcovi žalobcu vrátené s oznámením, že tieto nemôžu byť zaevidované z technických dôvodov a zároveň mu boli vrátené 2 ks DVD nosičov.
Právnym zástupcom žalobcu tým istým spôsobom – sprievodným listom k návrhu zo dňa 24. 7. 2006, doručeným nášmu súdu dňa 26. 7. 2008 (správne má byť 2006, pozn.), nám boli žaloby opätovne doručené, ale v prílohe tentokrát 1 ks DVD nosiča.
Naším prípisom zo dňa 2. 8. 2006 sme opätovne právnemu zástupcovi žalobcu oznámili, že jeho žiadosti na zaevidovanie elektronických žalôb nemôžeme vyhovieť z technických dôvodov a taktiež sme mu vrátili 1 ks DVD nosiča.
Podaním zo dňa 11. 10. 2006 pod názvom sprievodný list k návrhu nám opätovne právnym zástupcom žalobcu ako príloha bol doručený DVD nosič, pri ktorej prílohe bolo uvedené „DVD nosič doručený na Váš súd už dňa 31. 3. 2006“.
Uvedené podanie bolo u nás opätovne zaevidované pod značku „Spr“, lebo náš súd naďalej nebol vybavený technicky na to, aby uvedené žaloby na DVD nosiči mohol zaevidovať.
Prípisom dňa 13. 11. 2006 nám bol doručený prípis S. B., ktorým nám S. oznamuje a navrhuje prerušenie konaní s tým, že dňa 12. 10. 2006 bola doručená na Okresný súd Bratislava I žaloba o určenie neplatnosti zmlúv žalobcu S., B., proti žalovanému B., a. s., B., pričom tejto žalobe bola pridelená spisová značka č. 7C/144/2006.»
Okresný súd doplnil svoju odpoveď na základe výzvy ústavného súdu z 3. marca 2009, a to vyjadrením sp. zn. 1 Spr V/351/2008 z 20. marca 2009, avšak skutočnosti, ktoré v ňom uviedol, sa týkali podaní sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006 v počte 1340 kusov, ktoré už boli predmetom konania pred ústavným súdom vedeného pod sp. zn. IV. ÚS 43/09.
Sťažovateľka reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2009, ktoré však taktiež obsahuje argumenty k podaniam sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006.
Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 289/08 vyplýva, že sťažovateľka predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného ústavnému súdu 27. októbra 2006 DVD nosiče, obsahom ktorých boli podania sťažovateľky, ktoré boli okresnému súdu doručené 31. marca 2006 a 26. júla 2006. Ústavný súd listom z 9. januára 2009 vrátil sťažovateľke tri DVD nosiče, ktoré boli pripojené ako dôkaz k označenému konaniu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 34864/08 až sp. zn. Rvp 35452/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo spisov ústavného súdu v predchádzajúcich sťažovateľkiných veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 289/08 a sp. zn. IV. ÚS 43/09 vyplýva, že okresnému súdu boli 31. marca 2006 kuriérom doručené návrhy sťažovateľky v prílohe sprievodného listu spolu s dvomi DVD nosičmi (na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania). Okresný súd listom zo 6. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že jej vracia sprievodný list spolu s dvomi DVD nosičmi z dôvodu, že nemá technické vybavenie na vytlačenie návrhov podaných takouto formou.
Okresnému súdu boli kuriérom 26. júla 2006 doručené nové (iné) návrhy sťažovateľky v prílohe sprievodného listu z 24. júla 2006 spolu s jedným DVD nosičom. Podania obsiahnuté na tomto DVD nosiči obsahovali podľa sťažovateľky iné návrhy (týkali sa iných vecí), ako to bolo v prípade jej podania doručeného okresnému súdu 31. marca 2006. Okresný súd v prílohe listu z 2. augusta 2006 vrátil sťažovateľke jeden DVD nosič „z technického dôvodu“ späť.
Napokon podaním z 11. októbra 2006 doručeným okresnému súdu 19. októbra 2006 sťažovateľka opätovne podala návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktoré označila ako tie, ktoré podala okresnému súdu už 31. marca 2006. Prílohou sprievodného listu sťažovateľky boli aj dva DVD nosiče. Okresný súd toto podanie sťažovateľky zaevidoval «pod značku „Spr“» z dôvodu, že ešte nebol vybavený technickými prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej podobe. Uvedené podania sťažovateľky z 30. marca 2006, resp. 11. októbra 2006, t. j. 1340 žalôb, ktoré sú na DVD nosičoch, boli predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 43/09 (vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Sťažovateľka po vrátení jedného DVD nosiča (doručeného okresnému súdu 26. júla 2006) už okresnému súdu tieto návrhy opätovne nepodala, tak ako to bolo v prípade jej podaní doručených okresnému súdu 31. marca 2006 a opakovane 19. októbra 2006, keď bola v zásade úspešná, keďže okresný súd po vybavení technickými prostriedkami umožňujúcimi prijímanie podaní elektronickou formou začal vo veciach 1340 žalobných návrhov konať.
Namiesto toho, aby tak sťažovateľka urobila (t. j. opätovne podala okresnému súdu DVD nosič, obsahom ktorého bolo 590 žalôb z 24. júla 2006), tak sa z dôvodu neprijatia jej návrhov z 24. júla 2006 okresným súdom v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 5. októbra 2006 (vrátane jej následných doplnení) na ústavný súd. Svoju sťažnosť doplnila aj podaním doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2006, súčasťou ktorého boli aj tri DVD nosiče. Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 289/08 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu „konať vo veci podania obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku“.
V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).
Po vyhlásení nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 289/08, ktoré sa uskutočnilo 27. novembra 2008, sťažovateľka v ten istý deň (t. j. 27. novembra 2008) podala ústavnému súdu sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu, týkajúce sa identických návrhov. Sťažovateľka v nich namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných práv – namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý – časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.
Vo vzťahu ku skutočnosti, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami, sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. I. ÚS 289/08 už dosiahla nápravu (nálezom z 27. novembra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene vrátane § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá). K uvedenému ústavný súd už iba dodáva, že sťažovateľka sa podanými sťažnosťami obrátila na ústavný súd v čase (27. novembra 2008), keď nález vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 289/08 ešte ani nebol doručený účastníkom konania (sťažovateľke a okresnému súdu).
Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci (v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 289/08, pozn.) možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Sťažovateľka však žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazuje pritom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením. Obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre ňu podľa jej tvrdenia znamená obmedzenie vlastníckych práv a problémy v podnikateľskej činnosti.
Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka mu nepredložila DVD nosiče, na ktorých sú zapísané jej návrhy pôvodne doručené okresnému súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka síce okresnému súdu písomne neoznámila, prečo tak neurobila (ako to urobila napr. v konaniach vedených Okresným súdom Košice I, Okresným súdom Vranov nad Topľou a v iných konaniach, keď listami z 20. októbra 2008 okresným súdom oznámila, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorému predloží tieto DVD nosiče ako dôkazy, a preto uvedené DVD nosiče „do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“), avšak možno dôvodne predpokladať, že DVD nosiče nepredložila z toho istého dôvodu.
Prihliadajúc aj na možnosť sťažovateľky dosiahnuť v prípade uznania jej nárokov všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy a aj prípadnú náhradu škody prostredníctvom právnych prostriedkov zakotvených v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je v tejto fáze prebiehajúcich konaní pred všeobecnými súdmi požiadavka na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia predčasná a neopodstatnená.
Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu sp. zn. I. ÚS 289/08 z 27. novembra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu (kompenzáciu) ujmy spôsobenej porušením základných práv zo strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva, nie kompenzáciu rizík vyplývajúcich z povahy „podnikateľského zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).
Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu 26. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na prijímanie podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom bola v jednotlivých konaniach vzhľadom na neumožnenie realizácie práva sťažovateľky podať návrh na začatie konania jedným zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.
Okresný súd sa však snažil zabezpečiť realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv oznámením, že nemá materiálno-technické vybavenie na príjem podaní v elektronickej forme, z čoho vyplývalo, že ďalší postup okresného súdu bol podmienený aj procesnou aktivitou sťažovateľky. Na základe uvedeného sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom mala možnosť využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv, prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.
Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľka nepristúpila k uplatneniu svojich práv aj niektorým z ďalších zákonných spôsobov, čím však vedome svojím správaním neumožnila okresnému súdu ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí aj to, že sťažovateľka bola uzrozumená s tým, že okresný súd nemôže prijať podania zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich ďalšom doručení, a napriek tomu spôsob, resp. formu podania návrhov nezmenila. Prípadné zvýšenie výdavkov na vyhotovenie písomných návrhov nemožno akceptovať ako dostatočný dôvod takéhoto konania predovšetkým s prihliadnutím na povinnosť uloženú okresnému súdu v § 42 ods. 3 OSP (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka konania).
Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej nečinnosťou okresného súdu poukazujúc na svoj aktívny postoj v konaní. Jej správanie však nesvedčí o skutočnom záujme na odstránení svojej právnej neistoty v konaniach vedených okresným súdom.
Jedným zo základných kritérií, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní všeobecného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj správanie účastníka súdneho konania (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02).
Ústavný súd zistil, že aj v období po vydaní nálezu ústavného súdu, ktorým prikázal okresnému súdu, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 konal, sťažovateľka neposkytla okresnému súdu súčinnosť, ktorá sa vyžaduje od účastníka konania v takomto type konaní.
Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu. Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD nosiča vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty.
Opísané konanie sťažovateľky viedlo k spochybneniu skutočného záujmu účastníka konania na ochranu svojich práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty.
Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009