znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 158/08-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť T. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. I., B., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava V   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 180/1998, za účasti Okresného súdu Bratislava V, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2008 doručená   sťažnosť   T. S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998.

Sťažovateľ v sťažnosti   uviedol, že v náleze ústavného súdu   sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007   doručenom   jeho   právnemu   zástupcovi   13. septembra 2007   bolo rozhodnuté, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   okresnému   súdu   bol   daný   príkaz   konať bez   zbytočných   prieťahov a sťažovateľovi   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000 Sk   a úhrada   trov konania v sume 6 296 Sk.

V sťažnosti bolo ďalej okrem iného uvedené: „Ústavný súd vo svojom odôvodnení okrem iného skonštatoval, že konanie okresného súdu bolo i po deviatich rokoch stále na začiatku, v merite veci ešte nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie a stav právnej neistoty sťažovateľa nebol odstránený.

Predmetom   konania   a   rozhodnutia   súdu   v   posudzovanej   veci   je   vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   podľa   § 149   ods. 3   Občianskeho   zákonníka. Označený predmet súdneho konania nie je právne zložitý, pretože je jednoznačne upravený Občianskym zákonníkom (§ 150 OZ - čo do spôsobu a zásady vyporiadania), resp. inými právnymi predpismi (napr. oceňovanie nehnuteľností).

V prebiehajúcom súdnom konaní mám postavenie odporcu. Napriek tejto skutočnosti aktivita smerujúca k skorému skončeniu súdneho konania vychádza jedine z mojej strany. Ako to vyplýva zo spisového materiálu, niekoľkokrát a v rôznych variantoch som okresnému súdu predložil návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tieto moje návrhy navrhovateľka nereagovala a v konaní nebola zatiaľ vôbec vypočutá. Okresný súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto účely zákonné donucovacie prostriedky.

Okresný súd svojou nečinnosťou značnou mierou prispel k súčasnému stavu súdneho konania, a to, že ani po uplynutí viac ako 9,5 roka od začatia konania súd v merite veci nerozhodol.

Zároveň poukazujem na to, že, ako som uviedol v bode III. tejto sťažnosti, okresný súd   nekoná   bez   zbytočných   prieťahov   napriek   tomu,   že   mu   ústavný   súd   nálezom, od právoplatnosti ktorého uplynulo viac ako šesť mesiacov, prikázal konať v mojej veci bez zbytočných prieťahov.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením prijal na ďalšie konanie môj podnet v celom rozsahu,

2. podľa § 56 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 a ods. 5 zákona o ústavnom súde nálezom rozhodol/ že

a) základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/98 porušené bolo,

b) Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

c) sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   200.000,- Sk   (slovom dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   mu   Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

d) Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohoto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe   žalobca   a žalovaný,   a kde   sa   v celom   rozsahu   uplatňuje   kontradiktórnosť   konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (napr. IV. ÚS 147/04)].

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na   ochranu pred postupom   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   jeho   názoru   spôsobené   zbytočné prieťahy   a malo dôjsť   aj   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ je v tomto konaní v procesnom postavení odporcu.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   sp. zn.   15 C 180/1998   v období do 13. septembra 2007

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu   ústavného súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním   na   citovaný   článok   ústavy   a   ustanovenie   zákona   o ústavnom   súde ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 13. septembra 2007 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci - nález sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007. Predmetný nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2007.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   sp. zn.   15 C 180/1998   v období po 13. septembri 2007

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a so súvisiacim spisom okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti proti postupu okresného súd v konaní sp. zn. 15 C 180/1998 v období po 13. septembri 2007 vychádza z doterajšieho   priebehu   konania   pred   okresným   súdom   v období   po doručení   nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007, ktorým bol vyhodnotený postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 v súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi v označenom konaní od jeho začatia (16. júna 1998) do doručenia predchádzajúcej sťažnosti ústavnému súdu (1. marca 2007). Uvedený nález ústavného súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa jeho vyjadrenia doručený 13. septembra 2007. Od tohto dátumu bol ďalší priebeh preskúmavaného konania takýto:

- termín pojednávania nariadeného na 3. október 2007 bol z dôvodu účasti zákonnej sudkyne   na   školiacom   seminári   zrušený   a bol   nariadený   nový   termín   pojednávania na 8. október 2007,

-   podaním   doručeným   okresnému   súdu   19.   septembra   2007   právny   zástupca navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľky na pojednávaní nariadenom na 8. október 2007,

- pojednávanie uskutočnené 8. októbra 2007 bez účasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu bolo po prednese sťažovateľa odročené za účelom ustanovenia znalca,

- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. októbra 2007 okresný súd požiadal prípismi   z 15.   októbra   2007   o zaslanie podkladov   Daňový   úrad   B.,   Správu   katastra   B., Správu   katastra   M.   a súčasne   zaslal   žiadosť   (dátum   uvedený   na žiadosti „10/10/2007“) o vykonanie dôkazu dožiadanému Okresnému súdu Břeclav v Českej republike (ďalej len „Okresný súd Břeclav“),

-   5. novembra 2007   bola   okresnému   súdu   od   Okresného   súdu   Břeclav   doručená žiadosť o doplnenie náležitostí pre vykonanie dôkazu,

- na základe pokynu zákonnej sudkyne z 8. novembra 2007 okresný súd požiadal prípismi zo 14. novembra 2007 o zaslanie podkladov Daňový úrad B. a Daňový úrad B.,

-   1. februára 2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   dožiadaného Okresného   súdu   Břeclav,   že   z dôvodu   nedoplnenia   požadovaných   informácií   nemohol žiadosti vyhovieť,

- 18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa na riešenie sporu mimosúdnou cestou,

- uznesením zo 6. apríla 2008 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru   odhadu   hodnoty   nehnuteľností   a ustanovil   súdneho   znalca,   aby   požadovaný znalecký posudok vypracoval do 2 mesiacov odo dňa doručenia tohto uznesenia,

- 8. apríla 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 3. jún 2008.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že od doručenia nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 112/07 zo 17. júla 2007 právnemu zástupcovi sťažovateľa (13. septembra 2007) do podania   tejto   novej   sťažnosti   ústavnému   súdu   (31.   marca   2008)   namietajúcej pokračujúce   prieťahy   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn.   15 C 180/1998 uplynulo   iba   necelých   sedem   mesiacov.   Dĺžka   tohto   obdobia   objektívne   sama   osebe vyvoláva   pochybnosť   o možnosti   relevantného   vyslovenia   existencie   pokračujúcich zbytočných prieťahov v konaní.

Je   pravdou,   že   okresný   súd   nepostupoval   dostatočne   efektívne   pri   vybavovaní dožiadania prostredníctvom Okresného súdu Břeclav a tiež s väčším časovým odstupom ako je obvyklé ustanovil znalca na ocenenie hodnoty   nehnuteľností, avšak tieto pochybenia podľa názoru ústavného súdu nedosahujú takú intenzitu, že by na ich základe bolo možné vysloviť, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   sa   nemohol   stotožniť   ani   s tvrdením   uvedeným   v sťažnosti,   podľa ktorého „Okresný súd nezabezpečil účasť navrhovateľky na pojednávaní a nevyužil na tieto účely zákonné donucovacie prostriedky“. V tejto časti sťažnosťou napadnutého konania sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie (8. októbra 2007), ktorého sa navrhovateľka ani jej právny zástupca nezúčastnili, avšak svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili a okresný súd ju zobral na vedomie.

Ústavný súd taktiež nemohol akceptovať ani tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd je od 14. novembra 2007 až do podania sťažnosti ústavnému súdu úplne nečinný, pretože 18. februára 2008 bol okresnému súdu doručený na vedomie návrh sťažovateľa na riešenie sporu mimosúdnou cestou, a preto okresný súd poskytol účastníkom konania na tento účel potrebný časový priestor. Následne okresný súd 6. apríla 2008 ustanovil znalca a 8. apríla 2008 nariadil pojednávanie na 3. jún 2008.

Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu treba poukázať na to, že   v prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd už rovnako judikoval, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval ani postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 180/1998 v období po doručení nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 112/07   zo   17. júla 2007   za   taký, ktorý   by signalizoval možnosť   kvalifikovať ho po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ako   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti,   ktorý nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008