znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 158/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Ľ. Č., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. P. S., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu justičnej   polície   Policajného   zboru   v Košiciach   II   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: OÚV-1185/20-K4-2000   a uznesením   Okresnej   prokuratúry   v Košiciach   II   č.   k.   1   Pv 1280/2000-110 z 11. novembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Ľ. Č.   o d m i e t a.

O d ô vo d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2003 doručená   sťažnosť   MUDr.   Ľ.   Č.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. P. S., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Košiciach II (ďalej len „OÚJP   PZ   Košice   II“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-1185/20-K4-2000 a uznesením Okresnej prokuratúry v Košiciach II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 1280/2000-110 z 11. novembra 2002.

Sťažovateľka   uviedla,   že   podľa   jej   názoru   došlo   k porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom uvedených   orgánov   takým   spôsobom,   že   aj   napriek   rozhodnutiu   Krajského   súdu v Košiciach sp. zn. 5 To 38/02 zo 17. júna 2002, ktorý doporučil do konania pribrať ústav za účelom posúdenia konania obvinenej sťažovateľky z lekárskeho hľadiska, orgány činné v trestnom konaní až po takmer 4 a pol mesiaci od rozhodnutia o pribratí ďalšieho znalca do konania pribrali ústav.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáha   vydania   nasledovného   nálezu ústavného súdu :

„Okresný   úrad justičnej   polície   Policajného zboru   v Košiciach   II.   v konaní ČVS: OÚV-1185/20-K4-2000   a Okresná   prokuratúra   Košice   II   svojim   uznesením 1 Pv 1280/2000-110 porušili základné právo sťažovateľa MUDr. Ľ. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi   MUDr.   Ľ.   Č.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré sú Okresný úrad justičnej polície Policajného   zboru   v   Košiciach   II.   a   Okresná   prokuratúra   Košice   II.   povinné   zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   úrad   justičnej   polície   Policajného   zboru   v   Košiciach   II.   a   Okresná prokuratúra   Košice   II.   sú   povinné   zaplatiť   spoločne   a   nerozdielne   sťažovateľovi   trovy právneho zastúpenia v sume 4.370,- (slovom Štyritisíctristosedemdesiat) vyčíslené podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. (za jeden úkon právnej pomoc á 4.270,- Sk a hotové výdavky á 100,- Sk) na účet jeho právneho zástupcu   advokáta JUDr. P.   S., do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Vzhľadom na to, že zo sťažnosti v podobe, v akej bola doručená ústavnému súdu, nevyplývalo,   či   sťažovateľka vyčerpala pred   podaním   sťažnosti   ústavnému súdu   všetky právne prostriedky, na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov, vyzval ústavný súd sťažovateľku na doplnenie sťažnosti.

Na základe výzvy sťažovateľka podaním z 21. mája 2003 ústavnému súdu oznámila, že podanie sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa je podľa obsahu aj sťažnosťou proti prieťahom   v konaní,   pričom   o sťažnosti   rozhodoval   okresný   prokurátor   uznesením, v ktorom sťažnosť zamietol s poučením, že proti uzneseniu nie je sťažnosť prípustná. Podľa sťažovateľky   na   základe   uvedeného   nebolo   možné   podať   proti   rozhodnutiu   okresného prokurátora opravný prostriedok, a tým vyčerpala všetky opravné prostriedky, a preto trvá na svojej sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde omeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

Preskúmaním sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5 To 38/02-423 zo 17. júna 2002 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 3 T 173/01 z 15. novembra 2001 a vec vrátil prokurátorovi okresnej prokuratúry na došetrenie. Po vrátení veci do prípravného konania 11. októbra 2002 vyšetrovateľ OÚJP PZ   Košice   II vypočul   znalca a neskôr uznesením sp.   zn. ČVS: OÚV–1185/20-K4-2000 z 23.   októbra   2002   pribral   do   konania   znalca   z odboru   zdravotníctvo.   Voči   tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej prokurátor okresnej prokuratúry rozhodol uznesením č. k. l Pv 1280/2000–110 z 11. novembra 2002 tak, že sťažnosť sťažovateľky ako neodôvodnenú zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2002.

Vzhľadom   na to,   že sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   l   ústavy je časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresnej prokuratúry, ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľky, t. j. 14. november 2002, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 23. apríl 2003, ústavný   súd   zistil,   že   lehota   ustanovená   pre   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť, a preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala porušenie základného práva uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 1280/2000-110, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

III.

Podľa   §   53   ods.   l   zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   §   127   ústavy   nie   je prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov.

Riadnym opravným prostriedkom podľa § 141 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.   por.“)   voči   uzneseniu   prokurátora,   vyšetrovateľa   a policajného   orgánu   je   sťažnosť, ktorú je možné podať za podmienok uvedených v ustanovení § 141 ods. 2 Tr. por. (sťažnosť je prípustná voči každému uzneseniu vyšetrovateľa s výnimkou uznesenia o začatí trestného stíhania, voči uzneseniu prokurátora je sťažnosť prípustná len v prípadoch expresis verbis v zákone uvedených). Podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) s poukazom na § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre a § 174 Tr. por.   prokurátor   preskúma   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov  ...   aj   na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalším opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa   §   167   Tr.   por.   kedykoľvek   v priebehu   vyšetrovania   môže   obvinený   a poškodený žiadať prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.

Sťažovateľka   v danom   prípade   využila   jedine   možnosť   podania   sťažnosti   ako procesného prostriedku ochrany voči uzneseniu vyšetrovateľa podľa § 141 ods. 1 a 2 Tr. por., o ktorej rozhodoval prokurátor. Zo sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľka podala podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátora podľa § 31 zákona o prokuratúre ani či podala opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia jej podnetu, ktorý vybaví nadriadený prokurátor podľa § 18 ods. 1, resp. § 34 ods. l zákona o prokuratúre, resp. ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre. Taktiež zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľka v postavení obvinenej využila možnosť preskúmania postupu vyšetrovateľa alebo   policajného   orgánu   prokurátorom   podľa   §   167   Tr.   por.   z   dôvodu   odstránenia prieťahov vo vyšetrovaní alebo závad v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Sťažovateľka   neuviedla   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej práv poskytuje. Ústavný súd preto konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že postupom OÚJP PZ Košice   II,   resp.   okresnej   prokuratúry   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyužila tie právne prostriedky, ktoré jej zákon poskytuje na ochranu jej práv voči postupu OÚJP PZ Košice II, resp. okresnej prokuratúry.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   postupom   OÚJP   PZ   Košice   II   a   okresnej   prokuratúry,   nie   je   prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto ju v tejto časti odmietol pre neprípustnosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2003