znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 157/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. S., V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou..., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. M. D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž., v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012 a prípisom   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2012 doručená sťažnosť Ing. K. S., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou..., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. M. D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. (ďalej len „vyšetrovateľ“), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012 a prípisom prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „prokurátor špeciálnej prokuratúry“) č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:«Vyšetrovateľ... dňa 14. 12. 2011 voči sťažovateľovi a ďalším osobám začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie pre spolupáchateľstvo na zločine poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k § 261 ods. 1, 3 Trestného zákona a § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Vyšetrovateľ svojím opatrením zo dňa 14.   02.   2012,   ČVS:   PPZ-104/BPK-S-2011 podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného poriadku nepovolil sťažovateľovi ako obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov.

Vyšetrovateľ   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   predvolávaní   svedkovia   majú k sťažovateľovi vzťah ako obvinenej osobe - ako k bývalému starostovi obce V., ktorý začal realizovať projekt „Stavebné úpravy objektov ZŠ + MŠ V.“. Uviedol, že ide o osoby priamo podieľajúce sa na realizácii vyššie uvedeného projektu, a teda osoby vtedy podriadené dnes už bývalému starostovi, pričom tieto osoby prijímali od sťažovateľa príkazy súvisiace s projektom,   mali   prehľad   o   realizácii   projektu,   ktorý   zmluvne   uzatváral   sťažovateľ   a dohliadal   na   priebeh   prác.   Z   takýchto   dôvodov   by   sťažovateľova   prítomnosť   na vyšetrovacích   úkonoch   mohla   vyvolať   obavy   u   svedkov   vypovedať   pravdivo   a   uvádzať všetky skutočnosti ktoré sú im v súvislosti s prejednávanou záležitosťou známe, a tak ohroziť alebo zmariť vykonanie vyšetrovacích úkonov, príp. získanie dôkazov významných pre účely vedeného konania....

V predmetnej veci si sťažovateľ nezvolil obhajcu, pretože má za to, že sa dokáže obhajovať samostatne....

Sťažovateľ   má za to,   že opatrenie   vyšetrovateľa   prijaté podľa   ust.   § 213   ods.   1 Trestného poriadku sa nezakladá na pravdivých a dôvodných skutočnostiach.

Žiadne osoby, ktoré majú byť v trestnej vecí vypočúvané nie sú vo vzťahu k bývalej či súčasnej podriadenosti tak, ako to vyšetrovateľ popisuje. Sťažovateľ ako starosta obce V. podpísal   s   Ministerstvom   výstavby   a   regionálneho   rozvoja   SR   Zmluvu   o   poskytnutí nenávratného   finančného   príspevku.   Následne   obec   V.   uzatvorila   Zmluvu   o   dielo č. 25/2009,   a to   so zhotoviteľom   diela,   spoločnosťou S.   a.   s.,   Ž.   Ďalej   obec   uzatvorila zmluvu s Ing. J. M. na výkon autorského a stavebného dozoru na predmetnej stavbe. Ďalej obec   uzatvorila   Zmluvu   o   poskytovaní   služby   na   zabezpečenie   externého   projektového manažmentu so spoločnosťou E., a. s., Ž.

Z vymenovaných zmlúv vyplýva, že tieto riešili po obchodnej stránke nevyhnutné zmluvné záležitosti spojené s poskytovaním finančných prostriedkov, realizáciou projektu a zhotovením diela. Žiadna zo zmluvných strán teda nebola vo vzťahu k sťažovateľovi ako osobe   starostu   vo   vzťahu   podriadenosti,   či   závislosti,   vzájomné   vzťahy   medzi   týmito právnymi subjektmi podliehali príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Naopak podotýkame, že samotný autorský a stavebný dozor, ako i štatutárny zástupca zhotoviteľa diela sú osobami rovnako trestne stíhanými ako sťažovateľ. Z týchto dôvodov neexistuje a nikdy ani neexistoval žiaden iný vzťah ako vzťah v zmysle obchodného zákonníka, navyše upravený zmluvnými ustanoveniami.

Z trestného spisu vyplýva, že vo veci by mali byť vypočuté osoby, ktorých úradné záznamy   sa   nachádzajú   v   spise.   Ide   napr.   o M.   P.,   ktorý   bol   v   pracovnom   pomere   ku zhotoviteľovi diela vo funkcii stavbyvedúceho.

Ďalej ide o Ing. M. P., ktorý bol dodávateľom gastrozariadenia, pričom tento subjekt bol výlučne subdodávateľom zhotoviteľa diela.

Ďalšou osobou je Mgr. J. K., bývalý riaditeľ ZŠ + MŠ V., ktorý na sťažovateľa podal trestné oznámenie, podľa názoru sťažovateľa z pomsty, že ho mal údajne odvolať z funkcie riaditeľa ZŠ + MŠ V...

Pokiaľ sa týka výpovedí členov stavebnej komisie, tieto osoby sťažovateľ pozná, ale nikdy ich nijakým spôsobom neovplyvňoval a okrem toho, že ich pozná, s nimi nemá žiaden iný bližší vzťah. Preto sťažovateľ nevidí dôvod, prečo by mal byť z účasti na vyšetrovacích úkonoch vylúčený.

Vyšetrovateľ   svojím   postupom   porušuje   tzv.   zásadu   „rovnosti   zbraní“,   ktorou   je riadený kontradiktórny postup v novele trestného zákona a trestného poriadku. Takýmto postupom   sú   porušované   práva   obhajoby.   Odňatím   tohto   práva   vyšetrovateľ   vážnym spôsobom zasahuje do sťažovateľových ľudských práv a znemožňuje mu tak sa primeraným spôsobom obhajovať.   Máme za to, že neexistuje žiaden dôvod,   pre ktorý by sťažovateľ nemohol byť prítomný pri výpovedi svedkov, klásť im otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Ďalej   uvádzame,   že   vyšetrovateľ   v   rozpore   so   zákonom   sťažovateľa   ani neupovedomil o konaní výsluchov v trestnej veci sťažovateľa dňa 09. 02. 2012. O ich konaní sa sťažovateľ dozvedel len náhodou, a preto sa na vyšetrovacie úkony dostavil a požiadal vyšetrovateľa   o umožnenie   účasti   na   týchto   výsluchoch.   Vyšetrovateľ   nechcel   účasť sťažovateľa na týchto výsluchoch dovoliť, avšak následne po argumentácii sťažovateľa mu vyhovel a na úkonoch sa mohol zúčastniť. Aj napriek tomu, že svedkov, ktorí boli vypočutí, sťažovateľ   pozná,   nijako   ich   neovplyvňoval   a   ani   im   nekládol   otázky,   ktorými   by vypočúvaných svedkov zavádzal....

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad   špeciálnej   prokuratúry“)   listom   zo   dňa   13.   03.   2012   č.   k.   VII/1   Gv   233/11-11 vyrozumel sťažovateľa o tom, že opatrenie a postup vyšetrovateľa podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného poriadku sú dôvodné a zákonné, a že žiadosť sťažovateľa zo dňa 27. 02. 2012 je nedôvodná.   Vo   vyrozumení   Úradu   špeciálnej   prokuratúry,   a   teda   vybavení   žiadosti sťažovateľa zo dňa 27. 02. 2012, však nebol braný zreteľ na to, že sťažovateľ využil svoje právo obhajovať sa sám, nakoľko zastúpenie advokátom v trestnom konaní nepovažuje za potrebné a túto skutočnosť nemožno pripisovať na jeho ťarchu a porušovať jeho právo na obhajobu. Taktiež nijakým spôsobom nebolo prihliadané na ostatné ustanovenia Trestného poriadku,   ktoré   umožňujú   čítať   zápisnicu   z   výsluchu   svedka   v   prípravnom   konaní. Nepovolenie účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch bez objektívneho dôvodu, a tým neskôr znemožnenie klásť sťažovateľovi otázky svedkom a vyjadriť sa k ich výpovediam v prípadoch predvídaných Trestným poriadkom, považujeme za zásah do práva sťažovateľa na jeho obhajobu. Poukazujeme na to, že nie je povinnosťou obvineného v trestnom konaní zvoliť   si   obhajcu,   ak   v   danom   prípade   neexistuje   dôvod   pre   povinnú   obhajobu,   právo obvineného   na   obhajobu   však   nezvolením   si   obhajcu   nemôže   byť   dotknuté.   Takto nepochybne   došlo   k   zásahu   do   práv   sťažovateľa   aj   vyrozumením   Úradu   špeciálnej prokuratúry, ktorý nijakým opatrením neodstránil protiprávny stav a nezabránil ďalšiemu zásahu do sťažovateľových práv.»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. K. S... podľa čl. 50 ods. 3... podľa čl. 46 ods. 1... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo... podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru... postupom Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti   korupcii   Stred,   Ž...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 týkajúcom sa nepovolenia účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov,   opatrením vyšetrovateľa   Policajného zboru   Prezídia   Policajného zboru,   úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. o nepovolení účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14. 02. 2012 a vyrozumením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. 03. 2012 porušené boli.

Opatrenie vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. o nepovolení účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14. 02. 2012 a vyrozumenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 233/11 -11 z 13. 03. 2012 zrušuje.

Prezídiu Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Ž. v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 prikazuje, aby obnovil stav pred   porušením   základných   práv   sťažovateľa   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky a Listinou základných práv a slobôd a práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ   si   uplatnil   právo   na   úhradu   trov   konania   podľa   §   36   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktoré   predstavovali   trovy   právneho zastúpenia v sume 323,48 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom vyšetrovateľa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-104/BPK-S-2011   a   jeho opatrením zo 14. februára 2012

Ústavný   súd   z   vlastnej   rozhodovacej   činnosti   zistil,   že   uznesením   č.   k. II. ÚS 169/2012-11 zo 14. júna 2012 bola odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci časť predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Keďže   v   tej   istej   veci   sa   sťažovateľ   už   predtým   obrátil   na   ústavný   súd   a   jeho predchádzajúca sťažnosť už bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu, nemohol ústavný súd rozhodnúť inak, ako sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 a jeho opatrením zo 14. februára 2012, odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) dohovoru prípisom prokurátora špeciálnej prokuratúry č. VII/1 Gv 233/11-11 z 13. marca 2012

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ žiadosťou z 27. februára 2012 žiadal   preskúmať   postup   vyšetrovateľa   v   namietanom   konaní   a   jeho   opatrenie zo 14. februára   2012.   Prokurátor   špeciálnej   prokuratúry   postup   vyšetrovateľa   preskúmal podľa   §   210   Trestného   poriadku,   vysvetlil,   prečo   postup   vyšetrovateľa   považoval   za správny, a na základe toho dospel k záveru, že žiadosť sťažovateľa bola nedôvodná.

Z odôvodnenia uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 169/2012-11 zo 14. júna 2012 vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   oboznámený   s prípisom   prokurátora   špeciálnej   prokuratúry z 13. marca 2012, tento prípis doručil ako prílohu k sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. apríla   2012.   V   petite   uvedenej   sťažnosti   nežiadal   vysloviť   porušenie   označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru týmto prípisom prokurátora špeciálnej prokuratúry.

K splneniu zákonnej podmienky podania sťažnosti v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ argumentuje, že lehota počas konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 169/2012 „spočívala“. Poukazuje tiež na nález ústavného súdu č. k. III.   ÚS   68/2010-61 z 25. augusta 2010.   V tejto súvislosti   sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť rozšírená a odôvodnená tak, ako z jej obsahu v porovnaní so sťažnosťou zo dňa 12.   04.   2012 vyplýva. Máme však za to, že Ústavný súd mal rozhodovať aj o sťažnosti zo dňa 12. 04. 2012. Z uvedeného vyplýva, že lehota spočívala od 16. 04. 2012, kedy bola sťažnosť podaná, do rozhodnutia Ústavného súdu dňa 20. 08. 2012. Lehota na podanie sťažnosti s poukazom na všetky okolnosti a jej rozšírenie na vyrozumenie Úradu špeciálnej prokuratúry uplynie dňa 17. 09. 2012.“

Závery o zachovaní lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, na čo poukazuje sťažovateľ, možno podľa názoru ústavného súdu aplikovať len v prípadoch, ak príslušný orgán verejnej moci napadnuté rozhodnutie vecne nepreskúmaval, ale ho odmietol napr.   ako   neprípustné   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   184/09,   I.   ÚS   237/09,   I.   ÚS   239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 515/2012). V prípade sťažovateľa prípisom prokurátora špeciálnej prokuratúry   z   13.   marca   2012   bola   však   žiadosť   sťažovateľa   vecne   prerokovaná. Relevantným okamihom na určenie začiatku plynutia lehoty podľa   § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde je preto deň oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, teda v   zásade   deň   doručenia   predmetného   prípisu   prokurátora   špeciálnej   prokuratúry sťažovateľovi.   Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   zisťovať   presný   deň   doručenia predmetného prípisu prokurátora špeciálnej prokuratúry sťažovateľovi. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ priložil predmetný prípis prokurátora špeciálnej prokuratúry ako prílohu k svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. apríla 2012. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľovi musel byť doručený predmetný prípis najneskôr 18. apríla 2012, resp.   v   čase,   keď   túto   svoju   sťažnosť   odovzdal   napr.   na   poštovú   prepravu.   Sťažnosť sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania, bola ústavnému súdu doručená 22. augusta 2012, teda zjavne po uplynutí kogentnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene v súlade s § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013