znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 157/05-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou   namietal   porušenie   jeho   základných   práv   podľa   čl. 17   ods. 1,   2   a 5   Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 1105/04, ako   aj   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   zo 14.   októbra   2004   sp. zn. 9 Tpo 174/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2004 doručená   prostredníctvom   telefaxu   sťažnosť   T. M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práv   podľa   čl. 5   ods. 3   a 4   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 1105/04, ako aj postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 14. októbra 2004   sp. zn.   9 Tpo 174/04,   ktorým   v celom   rozsahu   zrušil   uznesenie   okresného   súdu z 21. septembra 2004   sp. zn.   Tp 1105/04   a   zároveň   okrem   iného   predĺžil   lehotu   trvania väzby   sťažovateľa   o   tri   mesiace,   t. j.   do   29. decembra 2004.   Sťažnosť   bola   doplnená predložením originálu doručeným ústavnému súdu 5. januára 2005.

Zo   sťažnosti vyplýva,   že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave sp. zn. ČVS: KRP-52/OEK-BA-2004 podľa § 163 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Tr. por.“) vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 5   zákona   č. 140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „Tr. zák.“) na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa. V nadväznosti na to bol sťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 323/04 z 31. marca 2004 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Tpo 65/04 zo 6. mája 2004 podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý do väzby, ktorá začala plynúť 29. marca 2004.

Uznesením   okresného   súdu   sp. zn.   Tp 1105/04   z 21. septembra 2004   (ďalej   len „uznesenie   okresného   súdu“)   nebola   podľa   § 71   ods. 1   Tr. por.   okrem   iného   predĺžená lehota trvania väzby sťažovateľa. Sťažovateľ požiadal podaním z 29. marca 2004 okresný súd o doručenie prípadnej   sťažnosti   prokurátora proti   uzneseniu okresného súdu s tým, aby sa   k   nej   mohol   vyjadriť.   Hoci   prokurátor   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu 27. septembra 2004 sťažnosť, táto nebola sťažovateľovi napriek písomnej žiadosti doručená. Sťažovateľ   preto založil   12. októbra 2004   do spisu krajského súdu sp. zn.   9 Tpo 174/04 jeho vyjadrenie   podané   v inom   konaní   týkajúcom   sa   jeho   väzby,   keďže   toto   konanie s prerokovávanou vecou súvisí.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2004 sp. zn. 9 Tpo 174/04 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) bolo podľa § 149 ods. 1 Tr. por. uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušené a zároveň podľa § 149 ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 1 Tr. por. okrem iného   predĺžená   lehota   trvania   jeho   väzby   o   tri   mesiace.   Napadnuté   uznesenie   bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 2. novembra 2004.

Sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd „... o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty   trvania   mojej   väzby   a o   sťažnosti   prokurátora   proti   Uzneseniu   OS   rozhodol na neverejnom zasadnutí. Z toho dôvodu som nemal možnosť osobne sa pred súdom vyjadriť a obhajovať   sa   sám   alebo   prostredníctvom   svojho   obhajcu   pred   Krajským   súdom v Bratislave. Garancie primerané povahe pozbavenia osobnej slobody zaručené čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktoré by mi umožnili efektívne kontrolovať zákonnosť mojej väzby, zachované neboli, keď Krajský súd v Bratislave na prejednanie sťažnosti prokurátora proti Uzneseniu OS nenariadil verejné zasadnutie (...)“.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   tvrdí,   že   takýmto   postupom   okresného   súdu a postupom a uznesením krajského súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1,   2 a 5   ústavy   a podľa čl. 8   ods. 1, 2   a 5 listiny,   ako   aj právo   podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Postupom krajského súdu a napadnutým uznesením boli zároveň podľa sťažovateľa porušené   princíp   kontradiktórnosti   konania   a rovnosti   zbraní   (voči   prokurátorovi   bol znevýhodnený,   pretože   mu   nebol   doručený   návrh   na   predĺženie   väzby   ani   sťažnosť prokurátora proti uzneseniu okresného súdu) ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že nebral do úvahy jeho podanie z 12. októbra 2004 založené do spisu krajského súdu sp. zn. 9 Tpo 174/04, ktoré obsahovalo konkrétne v jeho prospech svedčiace fakty, ktoré neboli nepravdepodobné ani neopodstatnené. Na základe toho dospel k záveru o arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

Porušenie jeho práva byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania podľa   čl. 5   ods. 3   dohovoru   vidí   sťažovateľ   najmä   v tom,   že   v jeho   trestnej   veci   došlo zo strany vyšetrovateľa „... k zavineniu prieťahov vo vyšetrovaní zo subjektívnych dôvodov, a to   tým,   že   vyšetrovateľ   nevypočul   niektorých   svedkov   a nezadovážil   príslušné   listinné dôkazy, a to všetko napriek pokynu prokurátora k neodkladnému vykonaniu týchto úkonov, v dôsledku čoho orgány činné v trestnom konaní nielenže nepostupovali od samého začiatku môjho trestného stíhania s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, ale sa v ňom dopustili aj zbytočných prieťahov, ktoré nemožno ospravedlniť ani zložitosťou veci ani mojím konaním“.

Napokon pokiaľ ide o namietané porušenie práv na rozhodnutie o zákonnosti väzby bez zbytočných prieťahov (čl. 5 ods. 4 dohovoru, čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 2 listiny), sťažovateľ   predovšetkým   uviedol,   že „... od   podania   sťažnosti   prokurátorom   proti Uzneseniu OS do doručenia Uznesenia KS uplynulo viac ako 30 dní. Podľa môjho názoru nemožno túto dobu považovať za primeranú a súladnú s ustanovením čl. 5 ods. 4 Dohovoru, keď ani Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave nevykonávali žiadne ďalšie úkony...“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí vydal tento nález:

„1. Krajský   súd   v Bratislave   postupom   a uznesením   zo   dňa   14.   10.   2004   sp. zn. 9 Tpo 174/04, ktorým v celom rozsahu zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 9. 2004   sp. zn.   Tp 1105/04   a zároveň   okrem   iného   predĺžil   lehotu   trvania   väzby sťažovateľa o 3 (tri) mesiace, t. j. do 29. 12. 2004, porušil práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

2. (...)

3.   Krajský   súd   v Bratislave   postupom   a uznesením   zo   dňa   14. 10. 2004   sp. zn. 9 Tpo 174/04, ktorým v celom rozsahu zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 9. 2004   sp. zn.   Tp 1105/04   a zároveň   okrem   iného   predĺžil   lehotu   trvania   väzby sťažovateľa o 3 (tri) mesiace, t. j. do 29. 12. 2004, porušil práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru, čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

4. Okresný   súd   Bratislava I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Tp 1105/04   postupom a Krajský   súd   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   9 Tpo 174/04   postupom a uznesením   zo   dňa   14. 10. 2004   sp. zn.   9 Tpo 174/04,   ktorým   v celom   rozsahu   zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 9. 2004 sp. zn. Tp 1105/04 a zároveň okrem iného predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa o 3 (tri) mesiace, t. j. do 29. 12. 2004 porušili práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 2 Listiny.

5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 10. 2004 sp. zn. 9 Tpo 174/04 sa zrušuje a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu, alebo uznesenie Krajského súdu v Bratislave   zo   dňa   14. 10. 2004   sp. zn.   9 Tpo 174/04   sa zrušuje   a Krajskému   súdu v Bratislave sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol.

6. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú   sumu   vo   výške   10 000 Sk,   ktorú   mu   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd Bratislava I a peňažnú sumu vo výške 500 000 Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný   súd   Bratislava I a Krajský   súd   v Bratislave   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. J. H. so sídlom B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Podľa sťažovateľa je lehota na podanie jeho sťažnosti zachovaná, čo tvrdí vo väzbe na to, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo doručené jeho obhajcovi 2. novembra 2005 a začiatok   plynutia   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   počíta   od   uvedeného dátumu.

Z   obsahu   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   2. januára 2005,   doplnenej predložením originálu doručeným ústavnému súdu 5. januára 2005, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. Tp 1105/04 vyplýva, že napadnutým uznesením bolo podľa § 149 ods. 1   Tr. por.   v celom   rozsahu   zrušené   uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   Tp 1105/04 z 21. septembra 2004   o   nepredĺžení   trvania   väzby   u   sťažovateľa   a   ďalších   troch spoluobvinených. Zároveň bola podľa § 149 ods. 1 písm. a) Tr. por a 71 ods. 1 Tr. por. predĺžená lehota trvania väzby u sťažovateľa a ďalších troch spoluobvinených o tri mesiace, t. j. do 29. decembra 2004.

V zmysle ustanovenia § 140 ods. 1 písm. b), cc) Tr. por. uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   v spojení   s označeným   prvostupňovým uznesením nadobudlo v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku právoplatnosť 14. októbra 2004.

V   kontexte   uvedeného   preto   bolo   potrebné,   aby   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Tp 1105/04 v spojení s postupom a uznesením krajského súdu zo14. októbra 2004 sp. zn. 9 Tpo 174/04 určil, odkedy začala sťažovateľovi plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti   musí   vychádzať   z doslovného   znenia   zákona   o   ústavnom   súde   a   z Trestného poriadku,   ktorý   upravuje   právoplatnosť   rozhodnutí   v trestnom   konaní,   resp.   postupy trestných   súdov   vo   väzobnej   agende   (konanie   neverejných   zasadnutí).   Z toho   vyplýva, že ústavný   súd   zásadne   nemôže   ľubovoľne   posudzovať   začiatok   plynutia   týchto   lehôt a posúvať ich v závislosti od faktických úkonov súdov v trestnom konaní (napr. IV. ÚS 372/04).

Z   týchto   dôvodov   nie   je   možné   prijať   názor   sťažovateľa,   že   lehotu   na   podanie sťažnosti   počítal   od   doručenia   druhostupňového   rozhodnutia   jeho   obhajcovi,   pretože takéto počítanie lehoty by sa uplatnilo len vtedy, ak by označené uznesenia okresného súdu a krajského súdu nadobudli právoplatnosť dňom doručenia (oznámenia) rozhodnutia o poslednom opravnom prostriedku, ktoré bolo vykonané najneskoršie, ale v okolnostiach prípadu tomu tak nie je. Navyše ústavný súd na krajskom súde zistil, že jeho uznesenie zo 14. októbra 2004 bolo doručené sťažovateľovi už 29. októbra 2004, z čoho je zrejmé, že aj od uvedeného dátumu do doručenia sťažnosti ústavnému súdu uplynuli viac ako dva mesiace.

Sťažovateľ, ktorý bol kvalifikovane zastúpený advokátom, od 29. októbra 2004 vedel, že uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudli právoplatnosť 14. októbra 2004,   a súčasne   od   tejto   doby   poznal   aj   argumentáciu,   ktorou   krajský   súd odôvodnil svoje uznesenie.

Na základe ustálenej praxe ústavný súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za lehotu procesnoprávnu. Posledným dňom, keď sťažovateľ mohol podať sťažnosť proti uvedeným rozhodnutiam, bol preto 14. december 2004, keďže, ako už bolo uvedené, sťažovateľ svoju sťažnosť ústavnému súdu doručil až 2. januára 2005, urobil tak zjavne po zákonom ustanovenej lehote.

Prihliadajúc na kogentnú lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   bola   v danom   prípade   podaná   oneskorene. Ústavný súd v spojitosti s tým poznamenáva, že sťažovateľ mal od 29. októbra 2004 (deň doručenia napadnutého uznesenia) k dispozícii dostatočný čas na to, aby dodržal zákonom ustanovenú   dvojmesačnú   lehotu   na   podanie   sťažnosti   počítanú   od   právoplatnosti označených uznesení okresného súdu a krajského súdu.

Poukazujúc na uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005