SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 156/2013-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., V., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012 doručená sťažnosť JUDr. J. V., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších noviel podľa 7. hlavy, 1. odsek, článku 127 odst. 1 podávam sťažnosť pre porušenie mojich základných ľudských práv postupom Okresného súdu vo Vranove n/Topľou v konaní číslo 11C/138/2010 preto, že Okresný súd vo Vranove n/Topľou na pojednávaní dňa 9. septembra 2010 uznesením č. 11 C/138/2010-80, IČS 8810205334 rozhodol nezákonne a protiprávne, čím hrubým spôsobom porušil moje ľudské práva a tým aj ústavu v 1. hlave siedmy oddiel čl. 46 odst. 1, odst. 3 teda právo na súdnu a inú právnu ochranu. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Každý má pravo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, alebo nesprávnym úradným postupom.“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „V konaní pod číslom 11 C/138/2010, kde mi boli upreté ústavné práva, toto bolo skončené a dňa 29. 6. 2012 mi bol spis vrátený. Trovy konania mi neboli v č. 11C/138/2010 priznané žiadne, naopak súd mne stanovil trovy konania na 321,94 eur uznesením zo dňa 21. 10. 2010, avšak Krajský súd v Prešove po mojom odvolaní zmenil uznesenie a trovy žalovanému nepriznal.
Mne však vznikli náklady na súdne konanie v tomto konkrétnom prípade / 11 C/138/2010/ vo výške 200.- eur a nemajetková ujma /stresy, strach, nespavosť a pod./ na sumu 1000.- eur. Tieto súdne trovy a nemajetkovú ujmu žiadam vo výške 1.100 eur.“.
Sťažovateľ neformuloval jednoznačne návrh na rozhodnutie, avšak po posúdení obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z príloh priložených k sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 138/2010 bolo rozhodovanie o žalobe „o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Toto konanie okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 138/2010 z 21. októbra 2010 zastavil (1. výrok označeného uznesenia), zaviazal navrhovateľa (sťažovateľa) uhradiť odporcovi trovy konania (2. výrok označeného uznesenia) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi kráteného o sumu 6,63 €, a to v celkovej sume 92,87 € prostredníctvom Daňového úradu Vranov nad Topľou po nadobudnutí právoplatnosti označeného uznesenia (3. výrok označeného uznesenia). Zo zistení ústavného súdu 1. výrok označeného uznesenia nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2010. O odvolaní proti 2. výroku označeného uznesenia rozhodoval Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 5/2011 uznesením z 29. apríla 2011, ktorým zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal; toto uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2011.
Z príloh k sťažnosti vyplýva, že 3. výrok označeného uznesenia okresného súdu nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2010. Sťažovateľ však 15. júna 2011 doručil okresnému súdu podanie označené ako „Žiadosť o vrátenie časti zbyvajúcej súdneho poplatku - zaslanie“. Okresný súd uznesením č. k. 11 C 138/2010-119 z 23. septembra 2011 návrh sťažovateľa na vrátenie krátenej časti súdneho poplatku zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. O odvolaní sťažovateľa proti označenému uzneseniu z 23. septembra 2011 rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/122/2011 tak, že uznesením z 22. februára 2012 zrušil uznesenie č. k. 11 C 138/2010-119 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 11 C 138/2010-128 z 3. apríla 2012 vrátil sťažovateľovi krátenú časť súdneho poplatku v sume 6,63 € prostredníctvom Daňového úradu Prešov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2012.
Sťažovateľ svoju sťažnosť podal na poštovú prepravu 26. júla 2012. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť podal zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti a vyzývať sťažovateľa na odstraňovanie nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2013