znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 156/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   V.,   V.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012 doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   V.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „V zmysle Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších noviel podľa 7. hlavy, 1. odsek, článku 127 odst. 1 podávam sťažnosť pre porušenie mojich základných ľudských práv postupom Okresného súdu vo Vranove n/Topľou v konaní číslo 11C/138/2010 preto, že Okresný súd vo Vranove n/Topľou   na pojednávaní   dňa   9.   septembra   2010   uznesením č.   11   C/138/2010-80,   IČS 8810205334 rozhodol nezákonne a protiprávne, čím hrubým spôsobom porušil moje ľudské práva a tým aj ústavu v 1. hlave siedmy oddiel čl. 46 odst. 1, odst. 3 teda právo na súdnu a inú právnu ochranu. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Každý má pravo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, alebo nesprávnym úradným postupom.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „V konaní pod číslom 11 C/138/2010, kde mi boli upreté ústavné práva, toto bolo skončené a dňa 29. 6. 2012 mi bol spis vrátený. Trovy   konania   mi   neboli   v č.   11C/138/2010   priznané   žiadne,   naopak   súd   mne stanovil trovy konania na 321,94 eur uznesením zo dňa 21. 10. 2010, avšak Krajský súd v Prešove po mojom odvolaní zmenil uznesenie a trovy žalovanému nepriznal.

Mne   však   vznikli   náklady   na   súdne   konanie   v   tomto   konkrétnom   prípade   / 11 C/138/2010/ vo výške 200.- eur a nemajetková ujma /stresy, strach, nespavosť a pod./ na sumu 1000.- eur. Tieto súdne trovy a nemajetkovú ujmu žiadam vo výške 1.100 eur.“.

Sťažovateľ   neformuloval   jednoznačne   návrh   na   rozhodnutie,   avšak   po   posúdení obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 138/2010.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Z príloh   priložených   k sťažnosti   vyplýva,   že   predmetom   namietaného   konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   11   C   138/2010   bolo   rozhodovanie   o žalobe „o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Toto konanie okresný súd uznesením sp. zn. 11 C   138/2010   z 21.   októbra   2010   zastavil   (1.   výrok   označeného   uznesenia),   zaviazal navrhovateľa   (sťažovateľa)   uhradiť   odporcovi   trovy   konania   (2.   výrok   označeného uznesenia) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi kráteného o sumu 6,63 €, a to v celkovej   sume 92,87 € prostredníctvom   Daňového úradu   Vranov nad Topľou   po nadobudnutí právoplatnosti označeného uznesenia (3. výrok označeného uznesenia). Zo zistení ústavného súdu 1. výrok označeného uznesenia nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2010. O odvolaní proti 2. výroku označeného uznesenia rozhodoval Krajský súd   v Prešove   (ďalej   len „krajský   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 15   Co 5/2011 uznesením z 29. apríla 2011, ktorým zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhradu   trov   konania   žalovanému   nepriznal;   toto   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2011.

Z príloh   k sťažnosti   vyplýva,   že   3.   výrok   označeného   uznesenia   okresného   súdu nadobudol   právoplatnosť   19.   novembra   2010.   Sťažovateľ   však   15.   júna   2011   doručil okresnému   súdu   podanie   označené   ako „Žiadosť   o vrátenie   časti   zbyvajúcej   súdneho poplatku - zaslanie“. Okresný súd uznesením č. k. 11 C 138/2010-119 z 23. septembra 2011 návrh   sťažovateľa   na   vrátenie   krátenej   časti   súdneho   poplatku   zamietol.   Proti   tomuto uzneseniu   sa   sťažovateľ   odvolal.   O odvolaní   sťažovateľa   proti   označenému   uzneseniu z 23. septembra   2011   rozhodoval   krajský   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Co/122/2011 tak, že uznesením z 22. februára 2012 zrušil uznesenie č. k. 11 C 138/2010-119   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 11 C 138/2010-128   z 3.   apríla   2012   vrátil   sťažovateľovi   krátenú   časť   súdneho   poplatku v sume   6,63   €   prostredníctvom   Daňového   úradu   Prešov.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2012.

Sťažovateľ svoju sťažnosť podal na poštovú prepravu 26. júla 2012. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť podal zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   a vyzývať   sťažovateľa   na odstraňovanie nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013