znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 156/09-71

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 19. augusta 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho   a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti F. P., F., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002   p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Košiciach   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. F. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € [slovom tisícšesťsto eur (48 201,60 Sk)], ktoré mu j e   Krajský súd v Košiciach   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   uhradiť   trovy konania   F.   P.   v sume   245,70   €   [slovom   dvestoštyridsaťpäť   eur   a sedemdesiat   centov (7 401,96   Sk)]   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr. T.   V.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Košiciach   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy konania v sume 245,70   €   [slovom   dvestoštyridsaťpäť   eur   a sedemdesiat   centov   (7 401,96 Sk)]   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. 7000060515/8180   vedený   v štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 156/09 z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   F.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 K 162/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ poukázal na nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní zdôrazňujúc najmä neefektívne a nedostatočné využitie jeho zákonných oprávnení vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty, čím s poukazom na neúmerne dlhý priebeh napadnutého konania došlo podľa jeho názoru k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Krajský   súd   podaním   sp. zn.   1 Spr V/235/2009   doručeným   ústavnému   súdu 25. marca 2009 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol:

„Podaním, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 28. 4. 2008 si uplatnil veriteľ F. P. pohľadávku proti podstate vo výške 342.642,- Sk na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 396/05. Správca konkurznej podstaty podaním z 3. 7. 2008 uznal pohľadávku veriteľa ako pohľadávku proti podstate.   Okrem   pohľadávky   proti   podstate   si   veriteľ   F. P.   prihlásil   do   prieskumného pojednávania konaného dňa 21. 5. 2003 pohľadávku vo výške 1 538 310,- Sk, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, o pravosti uvedenej pohľadávky rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 4 Cbi 30/2003 z 27. 9. 2005 tak, že určil, že uvedená pohľadávka je oprávnená so zaradením do 1. triedy.

Dňa 6. 6. 2008 JUDr. J. J. oznámil súdu na základe opatrenia súdu z 12. 5. 2008, že dôvodom   nepodania   konečnej   správy   je   skutočnosť,   že   bývalý   správca   JUDr. P.   mu neodovzdal   účtovné   doklady.   Uznesením   z 10.   6.   2008   uložil   konkurzný   súd   JUDr. P. poriadkovú   pokutu   vo   výške   2 000,-   Sk.   JUDr. P.   účtovné   doklady   novému   správcovi, napriek uloženej pokute neodovzdal.

Dňa 18. 8. 2008 uskutočnil konkurzný súd výsluch JUDr. P. a uložil mu, aby v lehote 15 dní odovzdal všetky doklady JUDr. J. JUDr. P. povinnosť uloženú súdom nesplnil. Dňa 3.   10.   2008   súd   vyzval   JUDr. J.,   aby   špecifikoval   doklady,   ktoré   mu   neboli   JUDr. P. odovzdané.

Dňa 8. 10. 2008 bol na konkurznom súde spísaný záznam s JUDr. J., ktorý uviedol, že mu neboli odovzdané účtovné doklady za obdobie rokov 2002 až 2004, t. j. za obdobie, keď funkciu správcu vykonával JUDr. P.

Opätovne boli na Krajský súd v Košiciach predvolaní JUDr. P. a JUDr. J., a to dňa 16. 10. 2008 a bolo uložené JUDr. P. predložil účtovné doklady do 15 dní. Keďže JUDr. P. ani po tomto termíne účtovné doklady neodovzdal novému správcovi, konkurzný súd dňa 31. 10. 2008 podal podnet na Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania bývalým správcom konkurznej podstaty.

Dňa 1. 12. 2008 oznámil JUDr. P. súdu, že 28. 10. 2008 a 25. 11. 2008 odovzdal všetky účtovné doklady JUDr. J. Na výzvu súdu JUDr. J. reagoval a dňa 15. 12. 2008 oznámil, že po podrobnom preskúmaní dokladov zistil, že nesedia stavy príjmov a výdavkov za   obdobie,   kedy   vykonával   funkciu   správcu   konkurznej   podstaty   JUDr. P.   a   pre   tieto nedostatky nemôže predložiť súdu konečnú správu.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu uznesením zo 17. 2. 2009 bola opätovne uložená JUDr. P. poriadková pokuta, a to vo výške 829,85 €.

Správca   konkurznej   podstaty   podaním   zo   dňa   12.   5.   2008   oznámil   konkurznému súdu, že z finančných prostriedkov, ktoré boli získané z predaja majetku úpadcu (ktorý bol založený) nebude možné uspokojiť ani len oddelených veriteľov (§ 28 ZKV).

Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty, že v prípade, keď mu budú odovzdané všetky účtovné doklady, je pripravený predložiť súdu konečnú správu, je možné usudzovať, že už neexistuje ďalší majetok, ktorý by bolo možné v konkurznom konaní speňažiť. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že v konkurznom konaní platí zásada pomerného uspokojenia všetkých veriteľov, a preto veriteľov možno uspokojiť až po schválení konečnej správy a po vydaní rozvrhového uznesenia. Pokiaľ ide o pohľadávku proti podstate, túto možno uspokojiť kedykoľvek (osobou, ktorá môže vykonať uspokojenie je len správca a nie súd,   lebo   na   správcu   prechádza   oprávnenie   nakladať   s   majetkom   podstaty),   aj   pre pohľadávky proti podstate platí poradie ustanovené zákonom a súd nemá možnosť nariadiť správcovi, kedy má realizovať vyplatenie pohľadávok proti podstate, preto je mylný názor prezentovaný sťažovateľom, že by mal Krajský súd v Košiciach vydať uznesenie, podľa ktorého by správca konkurznej podstaty bol povinný vykonať rozsudky na pohľadávky ním prihlásené. Takýto postup konkurzného súdu by bol v rozpore so zákonom.“

Správca   konkurznej   podstaty   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   v informácii z 1. apríla   2009   okrem   iného   uviedol,   že „K   uspokojeniu   veriteľov   dochádza   až po nadobudnutí   právoplatnosti   rozvrhového   uznesenia,   ktoré   vychádza   zo   schválenej konečnej správy.

To znamená, že v tomto štádiu konkurzu, kedy ešte nebola podaná konečná správa je možné uspokojovať len pohľadávky proti podstate, avšak aj tieto pohľadávky sa uspokojujú podľa poradia určeného zákonom.

Keďže v súčasnosti sa ukončuje vypracovanie konečnej správy, rozhodol som, že by nebolo   účelné   vyplácať   pohľadávky   skôr,   ako   nadobudne   právoplatnosť   rozvrhové uznesenie.“.

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. mája 2009 okrem iného poukázal na to, že „V podaní zo dňa 11. 2. 2008 som ústavnému súdu uviedol, že 11 rokov trvalo konanie na Okresnom súde v Prešove v konaní sp. zn. 14 C 236/94, pokiaľ došlo   k   vydaniu   právoplatného   a   vykonateľného   rozsudku,   ktorým   mi   bola   priznaná náhrada   mzdy   vo   výške   Sk   1   538   310,-   a   ďalšia   náhrada   mzdy   mi   bola   priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 28 C 396/2005 z 27. 6. 2007 vo výške Sk 354 643,-. Napriek tomu do dnešného dňa som tieto pohľadávky nevymohol.   Návrh na exekučné konanie,   aby   som dosiahol   vymoženie súdom   priznanej náhrady mzdy, som už nemohol podať, pretože bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K., s. r. o., P.

Na Krajskom súde v Košiciach sa vedie pod sp. zn. 5 K 162/2002 konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka z 2. 10. 2002 K., s. r. o., P. Dňa 16. 12. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P. Na schôdzi dňa 28. 4. 2004 došlo k zbaveniu funkcie doterajšieho správcu a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.

Ja,   ako   veriteľ   som   prihlásil   do   prieskumného   pojednávania   konaného   dňa 21. 5. 2003 pohľadávku vo výške Sk 1 538 310,-, ktorá bola však správcom konkurznej podstaty   popretá   a   o   pravosti   tejto   pohľadávky   rozhodol   Krajský   súd   v   Košiciach rozsudkom   4 Cb 30/2003   z   27.   9.   2005   tak,   že   určil,   že   pohľadávka   je   oprávnená so zaradením do I. triedy. Podaním zo dňa 28. 4. 2008 som si uplatil pohľadávku proti podstate   vo   výške   Sk   342   642,-,   ktorá   bola   správcom   konkurznej   podstaty   podaním z 3. 7. 2008 uznaná ako pohľadávka veriteľa proti podstate. Na zdĺhavý postup konkurzného konania,   na   prieťahy   v tomto   konaní   som   sa   sťažoval   a   v odpovedi   na   moju   sťažnosť z 23. 8. 2007   mi   predseda   krajského   súdu   dňa   28.   12.   2007   odpovedal,   že   predmetné konkurzné konanie je v záverečnej fáze konania a správca konkurznej podstaty pripravuje konečnú správu. Do dnešného dňa zrejme konečná správa nebola správcom konkurznej podstaty   vypracovaná,   čím   nemohlo   byť   vydané   ani   rozvrhové   uznesenie,   aj   keď od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka uplynulo takmer 7 rokov...

Som   toho   názoru,   že   konkurzné   konanie   sp. zn.   5 K 162/2002   na   Krajskom   súde v Košiciach je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov,   nakoľko   ani   po   uplynutí   neúmerne   dlhej   doby,   súd   vo   veci   právoplatne nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu. Skutočnosť, že v predmetnom konkurznom konaní dochádza k prieťahom, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty a očakávania, mám pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, najmä tým, že sa zasiahlo   do   môjho   práva   na   mzdu   ako   súčasti   pracovno   právnych   nárokov   voči zamestnávateľovi. Negatívne sa odráža tento pocit právnej neistoty i pocit nespravodlivosti na mojom zdravotnom stave.

Na prieťahy v konkurznom konaní som sa sťažoval písomne predsedovi Krajského súdu v Košiciach dňa 23. 8. 2007, 23. 10. 2008, 11. 2. 2009, osobne dňa 6. 6. 2008, 4. 7. 2008,   3.   10.   2008,   kedy   bol   so mnou príslušným   sudcom spísaný   úradný záznam. Sťažnosti neboli uznané ako dôvodné napriek tomu,   že v konkurznom konaní   odvolaný správca konkurznej podstaty JUDr. P. nerešpektoval výzvu súdu z 7. 6. 2005 na odovzdanie účtovných dokladov a tieto neodovzdal do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti   t. j.   do 11. 2. 2009, takže počas tejto doby novo ustanovený správca konkurznej podstaty nemohol konať tak, ako mu to ukladá zák. č. 328/91 Zb.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp. zn.   5 K 162/2002   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, a ďalej   žiada,   aby ústavný   súd   prikázal   krajskému   súdu   konať v jeho   právnej   veci   bez zbytočných prieťahov.

Okrem   vyslovenia   porušenia   označeného   práva   v napadnutom   konaní   sťažovateľ žiada,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie   v sume   497 909 € (15 000 000 Sk), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Pretože s upustením od verejného pojednávania v predmetnej veci súhlasil len jeden z účastníkov   konania   (krajský   súd)   a sťažovateľ   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 16. júla 2009 na jeho konaní trval, ústavný súd ho nariadil bez ohľadu na to, či so zreteľom na okolnosti danej veci, predmet konania a stanoviská účastníkov k nemu možno „očakávať ďalšie objasnenie veci“.

Ústne pojednávanie nariadené v tejto veci na 19. august 2009 sa konalo len za účasti sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne. Krajský súd, ktorému bolo predvolanie na verejné pojednávanie   doručené   29.   júla   2009,   sa   na   pojednávanie   neustanovil   a   svoju   neúčasť neospravedlnil.

Právna zástupkyňa sťažovateľa, resp.   sťažovateľ na pojednávaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu už neboli známe z obsahu spisového materiálu   v označenej   veci,   zo   sťažnosti,   z príloh   k nej   pripojených   a z   vyjadrení a oznámení účastníkov konania.

II.

Priebeh   napadnutého   konania, ktoré   začalo   16.   decembra   2002,   keď   krajský   súd uznesením sp. zn. 5 K 162/2002 vyhlásil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P. (ďalej len „úpadca“), až do 19. decembra 2007 je podrobne opísaný v písomnom stanovisku krajského súdu z 21. decembra 2007 o stave a priebehu napadnutého konania adresovanom   verejnému   ochrancovi   práv,   v ktorom   je uvedená   nasledujúca   chronológia procesných úkonov:

„10.   4.   2003   -   referát   samosudkyne   -   nariadenie   prieskumného   pojednávania a schôdze veriteľov na deň 21. 5. 2003 o 9.30 hod...

6. 5. 2003 - referát samosudkyne - výzva správcovi konkurznej podstaty, aby sa vyjadril či majetok bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu...

12.   5.   2003   -   zoznam   prihlášok   pohľadávok   konkurzných   veriteľov   odovzdaných správcovi konkurznej podstaty dňa 12. 5. 2003

20.   5.   2003   -   podanie   správcu   konkurznej   podstaty   -   plán   speňaženia,   súpis konkurznej podstaty, doplnenie súpisu konkurznej podstaty

21. 5. 2003 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov

21. 5. 2003 - Zápisnica o prieskumnom pojednávaní

21. 5. 2003 - referát samosudkyne - sťažnosť F. P. zaslaná správcovi na vyjadrenie

23. 6. 2003 - vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k sťažnosti F. P.

4. 7. 2003 - referát samosudkyne - výzva adresovaná Ž. v P. (§ 19 ods. 2 ZKV)

11. 7. 2003 - podanie predsedu Krajského súdu v Košiciach - postúpenie sťažnosti F. P. na ďalší procesný postup do spisu 5 K 162/2002 podľa § 12 ZKV

14. 8. 2003 - Opatrenie - v dôsledku úmrtia sudkyne JUDr. J. T. sa prerozdeľujú spisy

28. 7. 2004 - 1. kolo speňažovania majetku úpadcu, znalecký posudok č. 151/2002...

9. 9. 2004 - referát samosudkyne - zvolanie schôdze konkurzných veriteľov na deň 28. 9. 2004...

27. 9. 2004 - správa správcu konkurznej podstaty JUDr. P. o stave a doterajšom priebehu konkurzného konania

28. 9. 2004 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov

28. 9. 2004 - Uznesenie - ustanovuje JUDr. J. do funkcie nového správcu konkurznej podstaty

18. 10. 2004 - odvolanie JUDr. P. voči uzneseniu o ustanovení nového správcu...

21. 10. 2004 - Žiadosť JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti

5. 11. 2004 - predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR

18. 1. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - opakované kolo

21. 1. 2005 - Uznesenie NS SR - odmieta odvolanie JUDr. P.

1. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 2. kolo...

14. 2. 2005   -   Upovedomenie   a   výzva   veriteľom,   ktorých   pohľadávky   boli na prieskumnom pojednávaní popreté správcom konkurznej podstaty

18. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 3. kolo...

28. 2. 2005 - referát samosudkyne - zaslanie oznámenia od... zdravotnej poisťovne... správcovi konkurznej podstaty JUDr. J.

7. 3. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 4. kolo

20. 5. 2005 - Žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení Dokladov...

31. 5. 2005 - opätovná žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti

31.   5.   2005   -   žiadosť   správcu   JUDr. J.   o   vydanie   opatrenia   na   predaj   majetku úpadcu

2. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s predajom majetku úpadcu mimo dražby pre R., s. r. o., P.

7. 6. 2005 - Uznesenie Krajského súdu v Košiciach - uloženie povinnosti JUDr. P. predložiť všetky doklady úpadcu správcovi JUDr. J....

24. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s vydaním výťažku oddelenému veriteľovi S., s. r. o., P.

1. 7. 2005 - podanie JUDr. P. - protokol o odovzdaní a prevzatí agendy úpadcu

21. 9. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 5. kolo...

13. 2. 2006 - výzva správcovi konkurznej podstaty - aký postup navrhuje, keďže Daňový úrad P. neudelil súhlas s predajom majetku úpadcu

7. 4. 2006 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 6. kolo

12. 6. 2006 - referát samosudkyne - výzva správcovi JUDr. J. či veriteľský výbor a oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...

10. 8. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi, aby sa vyjadril, či veriteľský výbor a oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...

26. 10. 2006 - Opatrenie - uloženie správcovi JUDr. J., aby predložil súdu v lehote 15 dní oznámenie záložného veriteľa k predaju...

23.   11.   2006   -   Uznesenie   -   zvoláva   schôdzu   konkurzných   veriteľov   na   deň 12. 12. 2006

23. 11. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi JUDr. J., aby predložil súdu vyjadrenie záložného veriteľa a taktiež aby pripravil na schôdzu veriteľov písomný návrh na ďalší postup pri speňažovaní majetku úpadcu...

12. 12. 2006 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov...

20. 3. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 7. kolo...

28.   3.   2007   -   referát   samosudkyne   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   prípravu konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu...

3. 7. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - IV. kolo...

27. 8. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - V. kolo...

30. 10.2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami – VII. kolo

30. 10. 2007 - referát samosudkyne - prípis bývalému správcovi JUDr. P., aby si vyúčtoval   svoju   odmenu   a   výdavky   za   dobu   pôsobenia   vo   funkcii   správcu   konkurznej podstaty...

29. 11. 2007 - podanie bývalého správcu JUDr. P. - oznámenie, že doklady predloží súdu v lehote 7 dní...

18.   12.   2007   -   Úradný   záznam   -   prejednanie   sťažnosti   a   podanie   vyjadrenia k sťažnosti správcom JUDr. J.

18.   12.   2007   -   referát   samosudkyne   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   prípravu konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu

18. 12. 2007 - Opatrenie - súhlas s predajom pohľadávok úpadcu pre J. K., P.“

Ústavný   súd   z predloženého   súdneho   spisu   zistil,   že   ďalší   priebeh   napadnutého konania bol takýto:

- spis   bol   s účinnosťou   od 4.   januára   2008   pridelený   novej   zákonnej   sudkyni JUDr. D. B.,

- odpoveď krajského súdu z 15. januára 2008 na sťažnosť veriteľa C., a. s.,

- v prílohe podania doručeného krajskému súdu 28. apríla 2008 sťažovateľ predložil fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 156/2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28 C 396/2005-66 z 27. júna 2007 vo veci priznanej náhrady mzdy v sume 354 643 Sk,

- výzva   krajského   súdu   z 30.   apríla 2008 správcovi   konkurznej   podstaty   JUDr. J. (ďalej iba „súčasný SKP“), aby sa vyjadril k pohľadávke sťažovateľa (vyjadrenie SKP bolo krajskému súdu doručené 12. mája 2008),

- krajský súd opatrením z 12. mája 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vyzval súčasného SKP na predloženie správy o postupe pri speňažovaní majetku,

-   súčasný   SKP   podaním   doručeným   6.   júna   2008   predložil   krajskému   súdu požadovanú správu,

- krajský súd uznesením z 10. júna 2008 uložil JUDr. P. (ďalej len „pôvodný SKP“) poriadkovú   pokutu   2 000   Sk   z dôvodu   neodovzdania   dokumentácie   úpadcu   súčasnému SKP,

- súčasný SKP v liste doručenom krajskému súdu 3. júla 2008 uznal pohľadávku sťažovateľa ako oprávnenú pohľadávku proti podstate,

- zo zápisnice spísanej na krajskom súde 18. augusta 2008 vyplýva, že krajský súd uložil pôvodnému SKP, aby v lehote 15 dní zápisnične odovzdal dokumentáciu novému SKP,

- súčasný SKP vo vyjadrení doručenom krajskému súdu 10. septembra 2008 oznámil, že akceptuje prihlášku pohľadávky Ž. P. a jej uspokojenie bude riešené v rámci rozvrhu,

- okresný súd 3. októbra 2008 vyzval súčasného SKP, aby v lehote 7 dní špecifikoval doklady, ktoré mu neboli odovzdané pôvodným SKP,

- z úradného   záznamu   spísaného   na   krajskom   súde   8.   októbra   2008   vyplýva,   že pôvodný SKP dosiaľ súčasnému SKP neodovzdal chýbajúce doklady,

- 13. októbra 2008 bola krajskému súdu doručená od súčasného SKP „špecifikácia neodovzdaných dokladov úpadcu 5 K 162/2002“,

- z úradného záznamu spísaného na krajskom súde   16. októbra 2008 vyplýva, že krajský   súd   uložil   pôvodnému   SKP   predložiť   súčasnému   SKP   všetky   účtovné   doklady úpadcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- 3.   novembra   2008   bol   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   v Košiciach doručený z krajského súdu „Podnet na trestné oznámenie“ pre „podozrenie z trestného činu   marenia   konkurzného   alebo   vyrovnávacieho   konania   v zmysle   § 242   Trestného zákona“,

- pôvodný SKP podaním doručený krajskému súdu 1. decembra 2008 oznámil, že všetky požadované doklady boli súčasnému SKP odovzdané 25. novembra 2008,

- krajský   súd   prípisom   z 2.   decembra   2008   vyzval   súčasného   SKP,   aby   v lehote 10 dní doručil krajskému súdu konečnú správu,

- 15.   decembra   2008   bolo   krajskému   súdu   doručené   oznámenie   súčasného   SKP, v ktorom uviedol, že po preskúmaní doručených podkladov zistil nedostatky, v dôsledku čoho nie je možné vypracovať a predložiť konečnú správu v určenej lehote,

- krajský súd uznesením zo 17. februára 2009 uložil pôvodnému SKP opakovane poriadkovú pokutu v sume 829,85 €,

- 5. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené oznámenie súčasného SKP, v ktorom uviedol,   že   pôvodný   SKP   mu   prisľúbil „doriešiť   nesúlad“ v predložených   podkladoch do 15. marca 2009 a za splnenia tejto podmienky bude možné doručiť vypracovanú konečnú správu najneskôr do 30. apríla 2009,

- 19. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené odvolanie pôvodného SKP proti uzneseniu zo 17. februára 2009, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu   v   konkurznom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5 K 162/2002,   ktorého   je   sťažovateľ účastníkom ako veriteľ pohľadávky, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Podľa   názoru   ústavného   súdu   konkurzné   konanie   vzhľadom   na   jeho   predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu možno zásadne vždy hodnotiť ako právne i fakticky zložitú vec (napr. III. ÚS 92/03, II. ÚS 85/04) a z obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu vyplýva, že preskúmavané konanie nebolo v tomto smere výnimkou. V okolnostiach daného prípadu bolo potrebné zohľadniť aj to, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) na dosiahnutie svojho   cieľa,   t. j.   pomerného   uspokojenia   veriteľov   z dlžníkovho   majetku,   ktorý   je v úpadku,   upravoval   mnohé   vzťahy   do   značnej   miery   odlišne   od   všeobecnej   úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „OSP“)

Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 5 K 162/2002 ústavný súd posudzoval v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v zákone o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého čl. I nadobudol účinnosť 1. januára 2006, konkurzy   a   vyrovnania   vyhlásené   alebo   povolené   pred   účinnosťou   tohto   zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Sťažovateľ   sa opakovaným   sťažnosťami   domáhal   informácií   o stave   konkurzného   konania   a   žiadal o urýchlenie jeho priebehu.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal,   či   v napadnutom   konaní   krajský   súd   svojou nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou   spôsobil   zbytočné   prieťahy,   a tým   porušil označené základné právo sťažovateľa.

Podľa právneho názoru ústavného súdu ústava nevyníma z povinnosti všeobecných súdov   konať   bez   zbytočných   prieťahov   žiadne   konanie,   v   ktorom   sa   poskytuje   súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02).

Správca   konkurznej   podstaty   nie   je   v konkurznom   konaní   v pozícii   účastníka konania,   ale   je   len   osobou   na konaní   zúčastnenou   (rozhodnutie   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 109/2001), pričom pri výkone svojej funkcie je povinný postupovať   s odbornou   starostlivosťou   a zodpovedá   za   škodu   vzniknutú   porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu konkurznej   podstaty   v konkurznom   konaní   je   daná   rozsahom   jeho   oprávnení,   ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní).

S ohľadom   na   uvedené   možno   v súlade   s ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu hovoriť   o prieťahoch   v konkurznom   konaní   vtedy,   ak   súd   vôbec   nevyužije   vo   vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (mutatis mutandis I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   však   stanovovať   namiesto   konkurzného   súdu optimálny postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   akceptovateľné   z pohľadu   ústavou   garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ   ide   o skúmaný   postup   krajského   (konkurzného)   súdu,   ústavný   súd po preskúmaní   príčinnej   súvislosti,   efektívnosti   a pružnosti   konania   krajského   súdu na jednej strane a záujmu na naplnení základného práva účastníkov konkurzného konania (teda   aj   sťažovateľa)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   na   strane   druhej dospel k záveru, že krajský súd vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty nepostupoval efektívne ani dostatočne razantne.

Ústavný súd pri hodnotení činnosti krajského súdu zobral síce do úvahy skutočnosti, že pre konanie, ktoré nasleduje po vyhlásení konkurzu (§ 13 zákon o konkurze a vyrovnaní), je   typické   speňaženie   konkurznej   podstaty,   čo   bolo   v okolnostiach   danej   veci   pomerne zložité a časovo náročné, rovnako bral do úvahy aj veľký počet veriteľov a ich oprávnených nárokov, no na druhej strane podľa zistenia ústavného súdu pôvodný správca konkurznej podstaty   po odvolaní z funkcie   uznesením   krajského súdu   z 28.   septembra 2004 (týmto uznesením bol súčasne vymenovaný nový správca konkurznej podstaty) ani dosiaľ riadne neodovzdal   kompletnú   agendu   novému   správcovi   konkurznej   podstaty,   čo   v konečnom dôsledku   neumožňuje   vypracovať   konečnú   správu,   ktorá   podmieňuje   skončenie napadnutého   konania.   Krajský   súd   napriek   uvedenému   poriadkovú   pokutu   pôvodnému správcovi   konkurznej   podstaty   uložil   až   uznesením   z 10.   júna   2008,   teda   takmer po 4 rokoch,   a opakovanú   poriadkovú   pokutu   uznesením   zo   17.   februára   2009,   teda po ďalších takmer 6 mesiacoch. Takýto nedostatočne dôrazný postup krajského súdu podľa názoru ústavného súdu spôsobil významné spomalenie priebehu napadnutého konania.

Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je konkurzný súd oprávnený vyžiadať si od správcu konkurznej podstaty správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné   zisťovania.   Správcovi   môže   uložiť,   aby   si   vyžiadal   na   určité   otázky   názor veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Z analýzy procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil, že krajský súd si vyžiadal od správcu konkurznej podstaty predloženie správy o postupe pri speňažovaní majetku iba jedenkrát, a to opatrením z 12. mája 2008 (po viac ako   5 rokoch   od   začatia   konkurzného   konania),   čo   nesvedčí   o dostatočnom   využití procesných   prostriedkov   dohľadu   zverených   mu   ustanovením   § 12   zákona   o konkurze a vyrovnaní.

Berúc   do   úvahy   túto   skutočnosť,   no   najmä   neefektívny   a nedostatočne   razantný postup krajského súdu proti správcovi konkurznej podstaty v súvislosti so zabezpečením odovzdania agendy odvolaného správcu konkurznej podstaty novému správcovi, ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto krajskému súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.Podľa   § 50   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume   497 909 € (15 000 000 Sk)   z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Poukázal   najmä   na   to,   že prieťahy v konaní v ňom vyvolali psychický stav neistoty a pocit nespravodlivosti, čo sa negatívne odrazilo aj na jeho zdravotnom stave.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu   zdôrazňujúc,   že   finančné   zadosťučinenie   neslúži   na   uspokojenie   nároku (pohľadávky) sťažovateľa uplatneného v rámci označeného konkurzného konania.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konkurzného konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.   5 K 162/2002   a   berúc do   úvahy najmä špecifické   črty   tohto   konania,   konkrétne okolnosti daného prípadu, ale aj skutočnosť, že preskúmavané konkurzné konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 600 € (48 201,60 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T. V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola   695,41 €   (20 949,92 Sk).   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. za dva úkony 231,80 € (6 983,21 Sk). Spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) bola úhrada priznaná v celkovej sume 245,70 € (7 401,96 Sk).

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách konania tak, ako to je uvedené v bodoch 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009