znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 156/05-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. V., bytom Kanada, ktorou namietala prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 41/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. V. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2004 doručená sťažnosť V. V., bytom Kanada (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 41/99.

Sťažovateľka   uviedla,   že   20. septembra 1999   podala   okresnému   súdu   žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd rozhodol v jej právnej veci 6. februára 2002   rozsudkom,   ktorým   jej   žalobe   v celom   rozsahu   vyhovel.   Proti   prvostupňovému rozsudku však podala žalovaná odvolanie, na základe ktorého ho Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 9 Co 347/02 z 19. júna 2003 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.   Okresný   súd   však   odvtedy   vo veci   nekoná,   aj   keď   podľa   sťažovateľky   nejde o zložitý spor a je potrebné „len správne vyhodnotiť už vykonané dôkazy“.

Sťažovateľka   poukazuje   na   to,   že   kvôli   prieťahom   v konaní   nemôže   odpredať nehnuteľnosť, ktorej sa spor týka, a tým riešiť aj svoje existenčné problémy. Keďže súdy nerešpektujú jej ľudské práva a bránia jej v užívaní majetku, obrátila sa na ústavný súd a žiada „o pomoc pri ochrane mojich ľudských práv“. Zároveň sa domáha aj priznania náhrady škody, ktorú vyčíslila na 1 000 000 Sk.

Po   oboznámení   sa   so   sťažnosťou   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil,   že   nespĺňa podstatné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Sťažnosť   predovšetkým   neobsahovala   označenie základných práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, a nebol v nej uvedený návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej veci. Okrem toho k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre advokátka na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to ústavný súd 1. februára 2005 vyzval sťažovateľku na doplnenie jej sťažnosti   a   odstránenie   jej   nedostatkov   a   zároveň   ju   podrobne   poučil,   ako   má   ďalej postupovať. V uvedenej výzve bola sťažovateľka taktiež upozornená, že ak svoju sťažnosť nedoplní a neodstráni jej nedostatky v určenej lehote, ústavný súd ju môže po predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V nadväznosti na výzvu ústavného súdu bola 23. marca 2005 doručená ústavnému súdu   zásielka   od   sťažovateľky,   obsahujúca   okrem   iného   jej   žiadosť   z 10. marca 2005, adresovanú   predsedníčke   okresného   súdu,   ktorou   sa   domáhala   urýchleného rozhodnutia v jej právnej veci.

Keďže   predmetná   zásielka   došla   ústavnému   súdu   poškodená   (otvorená),   nebolo možné   zistiť,   či   obsahovala   aj   ďalšie   písomnosti   v zmysle   výzvy   ústavného súdu z 1. februára 2005.   Ústavný   súd   preto   29. marca   2005   zaslal   sťažovateľke   opakovanú výzvu, v ktorej ju znovu požiadal o odstránenie nedostatkov jej pôvodnej sťažnosti, ako aj o jej doplnenie, a to v lehote 30 dní od doručenia tejto opakovanej výzvy.

Dňa 18. mája 2005 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom uviedla, že jej bola doručená výzva ústavného súdu z 29. marca 2005, „kde mi oznamujete, že ste dostali poškodenú zásielku, v ktorej boli len tri dokumenty. V mojej obálke bolo viac dokumentov, ktoré Vám teraz posielam. Dúfam, že tentokrát príde zásielka nepoškodená“. K podaniu sťažovateľky bola pripojená fotokópia jej pôvodnej sťažnosti zaslanej ústavnému súdu,   doklady   o jej   bezúhonnosti   (výpisy   z registra   trestov)   a   ďalšie   písomnosti,   ktoré nemajú   žiadnu   spojitosť   s konaním   o sťažnosti   pred   ústavným   súdom   (napr.   vyhlásenia o povesti sťažovateľky).

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu   podania   sťažovateľky   označeného   ako „Ústavná   sťažnosť   na prieťahy v konaní   10 C 41/99   Okresného   súdu   Bratislava   I   a   žiadosť   o náhradu   škody   vzniklú prieťahmi“ vyplýva, že táto sťažnosť nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, ktoré v celom   rozsahu   bránia   ústavnému   súdu   jej   prijatiu   na ďalšie   konanie.   Aj   napriek opakovaným výzvam sťažovateľka svoju sťažnosť nedoplnila a neodstránila jej nedostatky, na ktoré bola ústavným súdom upozornená.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005