znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 156/04-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16. septembra 2004 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing. Mariána   Ďatka   a   Ing. Iriny   Ďatkovej,   obaja   bytom   B., zastúpených   advokátom   Mgr. V. C.,   B.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 63/02 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. Mariána Ďatka a Ing. Iriny Ďatkovej na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Malacky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 63/02   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2004 doručená sťažnosť Ing.   Mariána Ďatka a Ing.   Iriny   Ďatkovej   (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Malacky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 63/02.

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 156/04-11 z 12. mája 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril predseda okresného súdu. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že: „Previerkou som zistil, že vo veci tunajšieho súdu, sp. zn. 5 C 63/02, bolo dňa 7. 5. 2004 vydané rozhodnutie, podľa ktorého bola vec postúpená Katastrálnemu úradu Bratislava, Správa katastra Malacky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 6. 2004.

Keďže spis sp. zn. 5 C 63/02 bol odstúpený inému orgánu, nemožno tento zaslať ani vykonať jeho rozbor.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 63/02 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 5 C 63/02, ktorý mu bol doručený Katastrálnym úradom Bratislava 15. júla 2004, ústavný súd zistil tento stav veci:

Sťažovatelia sa žalobným návrhom podaným okresnému súdu 12. apríla 2002 proti žalovaným Ing. F. P., CSc., a Ing. Ľ. P. domáhali zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia priebehu hraníc pozemkov.

Dňa 20. júna 2002 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 10. júla 2002 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 23. júla 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných k žalobe.Dňa 12. decembra 2002 právny zástupca sťažovateľov žiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania.

Dňa 7. mája 2004 okresný súd uznesením konanie zastavil a postúpil Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Malacky.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2004.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 63/02.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 157/02,   I. ÚS 76/03).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   pri   skúmaní   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje aj to, či   u sťažovateľov   objektívne   ide   o odstránenie   právnej   neistoty   v ich   veci,   pretože   len v takom prípade možno uvažovať o porušení tohto základného práva.

Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že sťažovatelia si v sporovej veci uplatnili nárok na súdnu ochranu, o ktorom všeobecný súd (okresný súd) rozhodol tak, že nie je oprávnený   o   tomto   nároku   rozhodovať   (uznesenie   okresného   súdu   č. k. 5 C 63/2002-70 zo 7. mája 2004).

Ústavný   súd   pripomína,   že   v sporovom   konaní   je   každý   účastník   povinný a zodpovedný za svoje úkony a riadne uvedenie návrhu.

Skutočnosť, že v sporovom konaní, v ktorom je každý účastník povinný postupovať a vyvíjať   všetko   úsilie   na   súčinnosť   so   súdom   tak,   aby   mohol   o   uplatnenej   ochrane rozhodnúť   v súlade   so   zákonom,   a to,   že   sťažovateľmi   napadnuté   konanie   trvalo pred okresným súdom dva roky, dovoľuje urobiť záver, že nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na takýto záver ústavného súdu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2004