znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 155/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   G.,   Z.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu   T.   v súvislosti   s pozemkovými   úpravami   vykonanými   v katastrálnom   území   Z., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. G. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2011 doručená sťažnosť A. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie „Ústavného zákona o nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva“ postupom Obvodného pozemkového úradu   T.   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)   v súvislosti   s pozemkovými   úpravami vykonanými na ňou v sťažnosti označených parcelách v katastrálnom území Z. Z obsahu sťažnosti   možno   vyvodiť,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľka uvádza, že namieta „protiústavné konanie“ obvodného pozemkového úradu, „ktorého sa dopustil pri pozemkových úpravách v katastrálnom území Z.“, keď bez jej   vyjadrenia,   proti   jej   vôli   a bez   jej   súhlasu   nakladal   s jej   nehnuteľným   majetkom a previedol jej vlastníctvo na Slovenský pozemkový fond Bratislava, čím hrubo porušil jej základné právo na ochranu vlastníctva.

Sťažovateľka poukazuje na to, že jej do dnešného dňa „nebolo doručené úradné rozhodnutie o výsledkoch pozemkovej úpravy, ktoré musí mať predpísanú formu“. V júni 1995 jej bol síce doručený výpis z registra nového stavu, ale tento nepovažovala za úradnú listinu, pretože nemala „príslušné razítko ani podpis... a navyše na tomto výpise je I., spol. s r. o., B. a nie Obvodný pozemkový úrad“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   sa   o namietanom   postupe,   resp.   o nevydaní   rozhodnutia obvodného pozemkového úradu dozvedela z prípisu Slovenského pozemkového fondu, ktorý jej bol doručený 13. januára 2011, v ktorom ju „požiadal o stanovisko k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu na oprávnenú osobu... a vzdania sa predkupného práva u SPF   podľa   § 140   OZ“. Následne   sťažovateľka   požiadala   o pomoc   Ministerstvo pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“),   ktoré   jej   odporučilo riešiť vlastnícke vzťahy „cez správu katastra alebo právnikom“. Na jej opätovnú žiadosť, v ktorej   vyjadrila   nespokojnosť   s vybavením   predchádzajúcej   žiadosti,   jej   ministerstvo oznámilo,   že „konanie   o pozemkových   úpravách   bolo   vykonané   v súlade   so zákonom a v júni   1995   spolu   s ostatnými   známymi   vlastníkmi   –   účastníkmi   pozemkových   úprav... prevzala   výpis   z registra   nových   pozemkov   a v zákonnej   lehote...   nepodala   žiadnu námietku“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „Obvodný pozemkový úrad T..., predstaviteľ štátnej správy, ktorý realizoval pozemkové úpravy vykonal tieto pozemkové úpravy v prípade A. G. v rozpore s Ústavným zákonom SR...“. Sťažovateľka   taktiež   požiadala   o ustanovenie   advokáta   na   svoje   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokuje   podľa   čl. 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   však   sťažnosť   nie   je   prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   § 13   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 330/1991   Zb.   o   pozemkových úpravách,   usporiadaní   pozemkového   vlastníctva,   obvodných   pozemkových   úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“):

1)   Pozemkový   úrad   doručí   projekt   pozemkových   úprav   združeniu   účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z rozdeľovacieho plánu.

2) Účastníci a združenie účastníkov môžu podať pozemkovému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia.

3) Ak nie sú podané námietky, pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli. 4) Pozemkový úrad prerokuje podané námietky do 30 dní odo dňa ich doručenia so združením   účastníkov   a   účastníkmi.   Ak   sa   námietky   pri   prerokúvaní   nevybavia, pozemkový úrad ich predloží na rozhodnutie ministerstvu, ktoré o nich rozhodne, a to tak, že námietkam nevyhovie a projekt schváli alebo vyhovie a vráti projekt pozemkových úprav pozemkovému úradu na prepracovanie...

6) Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (odsek 3 a 4) je konečné a oznamuje sa verejnou vyhláškou.

7)   Účastník   môže   podať   na súde   žalobu o   preskúmanie   rozhodnutia   o   schválení projektu pozemkových úprav podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľka nepodala podľa § 13 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. námietky proti projektu pozemkových úprav (čo zo sťažnosti aj vyplýva), obvodný   pozemkový   úrad   postupoval   správne,   keď   tento   projekt   schválil.   Štandardný a zákonu   zodpovedajúci   bol   aj   postup   obvodného   pozemkového   úradu   pri   oboznámení sťažovateľky   s pozemkovými   úpravami.   Napokon   sťažovateľka   ako   účastníčka   konania mala podľa § 13 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. možnosť podať na všeobecnom súde žalobu o preskúmanie   rozhodnutia   obvodného   pozemkového   úradu   podľa   § 247   až   250k Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v relevantnom čase, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   vyplývajúci   z citovaného   čl. 127   ústavy   vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o tejto sťažnosti.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu (I. ÚS 189/07).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Navyše možno dodať, že sťažnosť bola podaná zjavne po lehote ustanovenej v § 53 ods. 3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   sa   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   nemožno zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 5. apríla 2011 (podaná na poštovú prepravu 1. apríla 2011). K namietanému konaniu obvodného pozemkového úradu došlo v júli 1995. Je teda zrejmé, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace) na podanie sťažnosti ústavnému súdu jednoznačne uplynula dávno pred jej podaním.Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (vrátane žiadosti o ustanovenie advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011