znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 154/08-9

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia základných   práv   upravených   v čl.   39 ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   konaním   Sociálnej   poisťovne,   ústredie,   B.,   pri   priznávaní plného   invalidného dôchodku a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2008 doručená sťažnosť J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P.,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv upravených   v čl. 39 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Sťažovateľ namieta, že jeho základné práva boli porušené bezdôvodne dlhotrvajúcim konaním Sociálnej poisťovne, ústredie, B. (ďalej len „Sociálna   poisťovňa“),   pri   priznávaní   plného   invalidného   dôchodku.   Argumentuje   tým, že Sociálna   poisťovňa   nerozhodla   o jeho   opakovaných   žiadostiach   o priznanie   plného invalidného dôchodku.

V súvislosti so svojou sťažnosťou sťažovateľ uvádza:„Od roku 2001 je na Okresnom súde v Prievidzi pod č. 7 C 83/2001 vedený súdny spor o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý do dnešného dňa nie je právoplatne skončený.

V uvedenom súdnom spore boli vypracované znalecké posudky, z ktorých vyplynuli jednoznačné   závery,   že   som   odo   dňa   01.   11.   1999   neschopný   trvalej   zárobkovej činnosti, teda   som   plne   invalidný   podľa   §   29   ods.   1   písm.   b)   a   ods.   2   písm.   a) zák. č. 100/1988   Zb.   -   dôkazy   č.   9,   10   závery   znaleckých   posudkov   MUDr.   E.   H. a Doc. MUDr. Ľ. L., PhD.

Z uvedených posudkov a ich záverov v oblasti posúdenia mojej invalidity vyplýva nesporný záver, že Sociálna poisťovňa B. mi mala od 01. 11. 1999 priznať plný invalidný dôchodok, čo však neurobila, hoci som bol niekoľkokrát na preverení môjho zdravotného stavu. Po doručení znaleckých posudkov som ja sám i prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal Sociálnu poisťovňu B. o priznanie plného invalidného dôchodku -dôkazy č. 11 - 18 listy zo dňa 26. 11. 2004, 14. 02. 2005, 27. 03. 2006, 07. 08. 2006, 12. 06. 2007, 15. 10. 2007, 03. 01. 2008, 12. 03. 2008, avšak sociálna poisťovňa mi dlhodobo v rozpore so zákonom odmietala spísať žiadosť o priznanie plného invalidného dôchodku.

Na uvedené listy sociálna poisťovňa reagovala listami zo dňa 02. 02. 2005 a 03. 03. 2005 - dôkazy č. 19, 20 a dokonca mi po jednej žiadosti znížila priznaný čiastočný invalidný dôchodok - dôkaz č. 21 rozhodnutie č. 490 719 3110 zo dňa 28. 06. 2006, ktoré som napadol návrhom na jeho preskúmanie č. 290/735 zo dňa 24. 07. 2006 - dôkaz č. 22, na základe   ktorého   sociálna   poisťovňa   v   rámci   autoremedúry   svoje   rozhodnutie   zrušila   a vrátila pôvodný čiastočný invalidný dôchodok - dôkaz č. 23 rozhodnutie č. 490 719 3110 0 zo dňa 12. 01. 2007.

Týmito   dôkazmi   je   nesporne   zadokumentované   opakované   porušovanie   zákona a Ústavy   SR   zo   strany   Sociálnej   poisťovne   B.,   ktorá   mi   napriek   doloženým   znaleckým posudkom   znalcov   z   odboru   zdravotníctva   a   opakovanému   preskúmavaniu   môjho zdravotného   stavu   neobjektívnymi   posudkovými   lekármi,   do   dnešného   dňa   upiera   moje zákonné právo na priznanie plného invalidného dôchodku so spätnou účinnosťou.

V   roku   2007   sociálna   poisťovňa   spísala   so   mnou   žiadosť   o   priznanie   plného invalidného   dôchodku,   o   ktorej   do   dnešného   dňa   nerozhodla   a   pri   predvolaní k posudkovému lekárovi mi bolo oznámené, že mi bude priznaný plný invalidný dôchodok, avšak   len   odo   dňa   spísania   žiadosti,   žiadne   rozhodnutie   mi   do   dnešného   dňa   nebolo doručené.“

V nadväznosti na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Právo   J.   K.   na   primerané   hmotné   zabezpečenie   pri   nespôsobilosti   na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní o priznanie plného invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou B. porušené bolo.

2. Prikazuje   sa   Sociálnej   poisťovni   B.   vo   veci   ďalej   konať   a   rozhodnúť   bez zbytočných prieťahov.

3. Sociálna poisťovňa B. je povinná zaplatiť J. K. z titulu primeraného finančného zadosťučinenia Sk 300.000,- slovom tristotisíc a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v sume Sk 18.659,20 (slovom osemnásťtisícšesťstopäťdesiatdeväť korún dvadsať halierov) k rukám advokáta JUDr. J. V. na účet č.... vedený vo Všeobecnej úverovej banke a. s. pobočka P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že „nečinnosťou a dlhodobým porušovaním mojich ústavných práv zo strany Sociálnej poisťovne B. som ja a moja rodina dlhodobo ukracovaný vo svojich nárokoch, keď mi od roku   1999   mal   byť   priznaný   a   vyplácaný   plný   invalidný   dôchodok,   pričom   tento mi do dnešného dňa priznaný nie je,   čo závažným spôsobom ovplyvňuje životnú úroveň moju a mojej rodiny, pričom musím zdôrazniť, že mi podľa platných zákonov nebude môcť byť priznaný dôchodok spätne od roku 1999, ale len tri roky dozadu“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej   moci.   Iným   zásahom   je   aj   nečinnosť   orgánu   verejnej   správy,   pričom   za orgán verejnej   správy   sa   na   účely   konania   podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku („Správne súdnictvo“) považuje aj Sociálna poisťovňa, ktorej nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných   právnych   noriem   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k namietanej   nečinnosti Sociálnej poisťovne   ako   orgánu   verejnej   správy   je   na   základe   návrhu   sťažovateľa oprávnený   rozhodnúť   v rámci   správneho   súdnictva   všeobecný   súd.   Túto   právomoc všeobecného   súdu   vyplývajúcu   z   §   250t   ods.   1   OSP   nemožno   nahradiť   konaním   pred ústavným súdom (IV. ÚS 78/04, IV. ÚS 171/07).

Vychádzajúc   z uvedených   právnych   záverov   a skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   (priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, rozhodnutie o úhrade trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008