znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 153/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 184/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2011 doručená sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 184/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním doručeným 17. augusta 2012.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   za   zločin nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov   alebo   prekurzorov,   ich držanie   a   obchodovanie   s   nimi   podľa   §   172   ods.   1   písm.   c)   a   d)   Trestného   zákona. V sťažnosti namieta, že v jeho veci bola vykonaná prehliadka iných priestorov, motorového vozidla, spôsobom v rozpore so zákonom, keď „dňa 15. 02. 2011 po vykonanej prehliadke vozidla   s   negatívnym   výsledkom,   opätovne   príslušníci   PZ   SR   pristúpili   k   vykonaniu prehliadky vozidla“, a to bez prítomnosti nezúčastnenej osoby a až vtedy bola vo vozidle nájdená   bunda,   z   vrecka   ktorej   sťažovateľ   vybral   po   výzve   policajta   čiernu   škatuľku, v ktorej   bolo   osem   plastových   vreciek   obsahujúcich   prášok   bielej   farby,   ktorý   bol identifikovaný ako 5873 mg 23,4 % kokaínu. Sťažovateľ z tohto dôvodu podal aj sťažnosť z 27. júna 2011 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sťažovateľ tiež uviedol, že „k nezákonnému postupu došlo aj pri odobratí vzorky moču, pričom detailne sú uvedené podklady súčasťou spisu vedenom na Okresnom súde Galanta   č. k. 3T/184/2011“.

Okresný súd nariadil na 30. september 2011 predbežné prerokovanie obžaloby. Na verejnom zasadnutí o predbežnom prerokovaní obžaloby okresný súd rozhodol uznesením z 30. septembra 2011 podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku o nariadení hlavného pojednávania, určil jeho termín (na 18. november 2011) a rozsah a spôsob dokazovania. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd „rozhodnúť o vrátení obžaloby prokurátorovi a teda celej trestnej veci do prípravného konania“. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci nie je iný orgán, ktorý by mu mohol poskytnúť ochranu tých práv, ktorých porušenie namieta, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 184/2011 porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby zrušil uznesenie okresného súdu z 30. septembra 2011, vrátil vec okresnému   súdu   na   opätovné   prerokovanie   a rozhodnutie   a   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ odôvodnil namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 3 T 184/2011 z 30. septembra 2011 tým, že okresný súd obžalobu neodmietol, ale nariadil vo veci hlavné pojednávanie, hoci podľa tvrdenia sťažovateľa bolo jeho trestné stíhanie vedené spôsobom v rozpore so zákonom, v súvislosti s čím poukázal na spôsob vykonania prehliadky   motorového   vozidla,   pri   ktorej   boli   nájdené   a   zaistené   drogy.   V   sťažnosti namieta   aj   to,   že „k   nezákonnému   postupu   došlo   aj   pri   odobratí   vzorky   moču“,   svoje tvrdenie   však   nijako   neodôvodnil.   Všetky   námietky   sťažovateľa   sa   týkajú   postupu   pri vykonávaní procesných úkonov ešte pred predbežným prerokovaním obžaloby.

Ústavný súd bez toho, aby sa vyjadroval k vecnej stránke týchto námietok, pretože na takéto   posúdenie   v   danom   štádiu   trestného   konania   právomoc,   uvádza,   že   po   podaní obžaloby okresný súd vykonal 30. septembra 2011 verejné zasadnutie za účasti sťažovateľa a   jeho   obhajcu,   ktorého   predmetom   bolo   predbežné   prejednanie   obžaloby.   Na   tomto verejnom zasadnutí sťažovateľ ani jeho obhajca nepredniesli žiadne námietky vo vzťahu k zákonnosti zaistených dôkazov, nepodali návrh, aby bola obžaloba odmietnutá a vec bola vrátená   prokurátorovi,   naopak,   sťažovateľ   aj   jeho   obhajca   na   otázku   predsedu   senátu uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, a obhajca sťažovateľa predložil písomný návrh na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Sťažovateľ teda nevyužil všetky prostriedky, ktoré mal k dispozícii na účely obrany svojich práv v danom štádiu konania, ale obrátil sa s uvedenými námietkami priamo na ústavný súd.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojej   právomoci   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Zmysel   a   účel   princípu   subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú   (m.   m. III. ÚS 149/04).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.   Preto   spravidla   až   po   právoplatnom   skončení   trestného   konania   možno   na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd,   ku   ktorým   malo   dôjsť   podľa   jeho   názoru   v   dôsledku   protiprávneho   postupu policajtov v predmetnej trestnej veci (a teda namietať nezákonný postup pri zabezpečení dôkazov). Tak ako súd prvého stupňa, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi   s   plnou   jurisdikciou,   v   ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného   konania   v   trestnej   veci   sťažovateľa   v   štádiu   trestného   stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06). Z toho dôvodu námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práv treba v kontexte uvedeného považovať za predčasné (obdobne pozri IV. ÚS 461/2011).

Následný   priebeh   trestného   konania,   ktorý   zistil   ústavný   súd,   svedčí   o   tom,   že sťažovateľ   využil   svoje   právo   podať   odvolanie   aj   dovolanie   proti   právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku, ktorými mohol namietať porušenie svojich práv z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti. Ústavný súd sa týmito rozhodnutiami nemôže zaoberať, pretože   predmetom   sťažnosti   sú   námietky   len   vo   vzťahu   k   označenému   uzneseniu okresného súdu.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2013