znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 153/07-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 v konaní   o   návrhu   JUDr.   M.   M.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   H.,   B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/97/06-K z 29. januára 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/97/06-K z 29. januára 2007 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 14. mája 2007 doručený   návrh   JUDr.   M.   M.,   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre   nezlučiteľnosť   funkcií   (ďalej   len   „výbor“)   sp.   zn.   VP/97/06-K   z 29.   januára   2007 vyhotoveného 28. marca 2007.

Z návrhu a predloženej dokumentácie vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí výboru sa   konštatuje,   že   navrhovateľ   ako verejný   funkcionár   -   člen   Výkonného výboru   Fondu národného   majetku   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „výkonný   výbor   fondu“)   nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov (ďalej len „oznámenie“) v zákonom ustanovenej lehote, čím porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“) a bola mu uložená pokuta vo výške 47 500 Sk.

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha   preskúmania   napadnutého   rozhodnutia výboru, pričom svoj návrh opiera o nasledovné argumenty:

1. Funkcie   člena výkonného výboru   fondu   sa   právne relevantným spôsobom   ujal najskôr až 1. septembra 2006, pričom oznámenie adresované výboru podal 25. septembra 2006,   t.   j.   v   zákonom   stanovenej   lehote   30   dní   od   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007 (vyhotovené   28. marca 2007),   a   preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006 konštatovať,   že   nedodržal   ústavnú   lehotu   pre   svoje   rozhodnutie   vo   veci   samej...   a   mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie veci“.

V   súvislosti   s   tvrdením,   že   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   sa   právne relevantným   spôsobom   ujal   najskôr   až   1. septembra 2006,   navrhovateľ   nespochybňuje, že do tejto   funkcie   bol   vymenovaný   rozhodnutím   Prezídia   Fondu   národného   majetku Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „prezídium   fondu“)   18.   augusta   2006,   ale   zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi až 21. augusta 2006 na stretnutí zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H., „čím vyjadrili súhlas zo svojim menovaním a Výkonný výbor sa týmto konštituoval a stal uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru fondu sa v bode rôzne neformálne dohodlo „... že deň nástupu do práce so vznikom pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy s Fondom národného majetku SR, ktorý mal byť aj dňom riadneho ujatia sa výkonu menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší termín, a to na deň 01. 09. 2006“.

Nad   rámec   uvedeného   navrhovateľ   ďalej   argumentuje,   že   podľa   Štatútu   Fondu národného   majetku   Slovenskej   republiky   musia   byť   všetci   členovia   výkonného   výboru fondu   zamestnancami   fondu,   pričom «Pracovná   zmluva   medzi   FNM   SR   ako zamestnávateľom a mnou ako nominovanou osobou do „verejnej funkcie“ člena výkonného výboru   bola   podpísaná   dňa   11. 09. 2006...   vznik   pracovného   pomeru   bol   v   zmluve dohodnutý a určený v jej čl. I., na deň 01. septembra 2006» a uzatvára, že „V zmysle čl. III. Pracovnej   zmluvy   som   zaviazaný   a   povinný   dňom,   kedy   mi   vznikol   pracovný   pomer (t. j. s účinnosťou odo dňa 01. 09. 2006) riadne vykonávať práce, ktoré sú pre danú funkciu stanovené zákonom, vnútroorganizačnými predpismi a pracovnoprávnymi predpismi“. Inak povedané,   navrhovateľ   tvrdí,   že   existujú   argumenty   aj   preto,   aby   sa   za   deň   právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie u neho považoval až 1. september 2006, keď bol s ním v pracovnej zmluve dohodnutý vznik pracovného pomeru.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   navrhovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.

Ústavný   súd   si   ešte   pred   predbežným   prerokovaním   návrhu   vyžiadal   vyjadrenie predsedu výboru k návrhu navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené 14. júna 2007.

V označenom vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:«... Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií si v predmetnej veci vyžiadal nielen stanovisko verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 4 ústavného   zákona,   ale   i vyjadrenie   a podklady   od   predsedu   Prezídia   Fondu   národného majetku   Slovenskej   republiky   P.   Š.   Súčasťou   vyjadrenia   menovaného   z 19.   12.   2006 je i menovací dekrét z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že JUDr. M. M. bol do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006...

V tomto   rozhodnutí   je   explicitne   uvedené,   že   „začiatok   výkonu   funkcie   je   dňom 18. augusta   2006“.   Sme   toho   názoru,   že   uvedený   dokument   je   jediným   relevantným dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“...

2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani neplatnosť   následného   rozhodnutia   o uložení   sankcie.   Je   potrebné   uviesť,   že   konanie v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo možné túto lehotu dodržať.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. IV. ÚS 153/07-20   z   21. júna 2007   ho   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   zaslal   uznesenie   o prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   a   vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi navrhovateľa na zaujatie stanoviska, ktorý svoje stanovisko doručil 6. júla 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«1.) Opätovne zdôrazňujem, že plnú legitimitu na konanie v pozícii funkcionára - člena Výkonného výboru FNM SR - a teda na „ujatie sa výkonu funkcie“ som nadobudol až splnením dvoch súbežných (zákonných) podmienok:

a) prijatím vymenovania do funkcie (dňa 21. 08. 2006)

b) uzavretím   pracovnej   zmluvy   s   FNM   SR   ako   zamestnávateľom   (s   účinnosťou odo dňa 01. 09. 2007).

Zákon   č.   92/1991   Zb.,   v znení   neskorších   predpisov   a   platný   ŠTATÚT   FNM   SR nepredvída a neumožňuje iné ujatie sa výkonu funkcie, než splnením vyššie vymedzených dvoch súbežných podmienok, na ktoré opätovne apelujem.

2.) Ak   termíny   dané   ústavným   zákonom   majú   mať   rôzny   (procesný)   význam   pre orgán a verejného funkcionára (Výbor NR SR má rozhodovať do 60 dní, no akoby nemusel záväzne   túto   lehotu   dodržať,   a   naopak   -   verejný   funkcionár   však   musí   záväzne   podať majetkové   priznanie   najneskôr   do   30   dní),   takáto   legislatíva   je   pre   bežnú   prax diferenciačná,   diskriminačná   a   zmätočná.   Takáto   praktická   nerovnosť   pred   zákonom rozrušuje dôveru a úctu k zákonu a dáva impulzy vyvolaniu pochybnosti o legislatívnom prostredí a jeho kvalite.

Výbor argumentuje pre seba (voľnou) poriadkovou lehotou a časovou náročnosťou na   zistenie   skutkového   stavu   veci.   Verejný   funkcionár   ako   indivíduum   bezprostredne po nástupe   do   funkcie   je   však   spravidla   nemenej   pracovne   vyťažovaný.   Prečo   by   jeho postavenie pred zákonom malo byť kvalitatívne horšie (diferencované, taxatívne a prísnejšie sankcionované) ako orgánu, ktorý v tej istej veci má konať? Porušovanie zásady rovnosti je poškodzovaním ústavných práv a slobôd a oberá demokraciu o jej výsostný esprit, ktorý ju činí lepšou než sú iné spoločenské systémy.

Bližšie   zdôvodnenia   veci   a   analytické   súvislosti   obsahuje   nami   podaný   samotný pôvodný návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre NF.»

II.

Skutkový stav

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa   konania   vedeného výborom   proti   navrhovateľovi   ústavný   súd   zistil   nasledovný   skutkový   stav   relevantný pre posúdenie veci:

1. Navrhovateľ   bol   do   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   vymenovaný rozhodnutím prezídia fondu 18. augusta 2006, t. j. týmto dňom bol vymenovaný do verejnej funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena výkonného   výboru   fondu,   21. augusta 2006   na   pracovnom   stretnutí   zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H.

3. Dňa   11. septembra 2006   došlo   medzi   fondom   a navrhovateľom   k uzatvoreniu pracovnej   zmluvy,   na   základe   ktorej   bol   navrhovateľ   prijatý   do   pracovného   pomeru do funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   na   základe   menovania   prezídiom   fondu z 18. augusta 2006 od 1. septembra 2006.

4. Navrhovateľ   podal   písomné   oznámenie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona č. 357/2004   Z.   z.   osobne   do   podateľne   Kancelárie   Národnej   rady   Slovenskej   republiky 25. septembra 2006.

5. Výbor na svojej 4. schôdzi v konaní vedenom pod sp. zn. VP/97/06-K uznesením č. 47   zo   16. októbra 2006   začal   podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z.   proti   navrhovateľovi   konanie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   v   zmysle   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie.

6. Uvedenú   skutočnosť   oznámil   navrhovateľovi   predseda   výboru   listom sp. zn. VP/97/06-K   z   20. októbra 2006   doručeným   navrhovateľovi   27. októbra 2006, v prílohe   ktorého   mu   zaslal   predmetné   uznesenie   a zároveň   ho   vyzval,   aby   sa   k nemu vyjadril.

7. Navrhovateľ   sa   k výzve   vyjadril   listom   z   30. septembra 2006   (zrejmý   omyl v dátume vyhotovenia tejto písomnosti, pozn.), v ktorom okrem iného uviedol «Pracovnú zmluvu som prevzal osobne a to dňa 11. 9. 2006, kde v bode I. vznik pracovného pomeru - č. 1 sa uvádza: „Zamestnanec sa prijíma na základe menovania Prezídiom FNM SR zo dňa 18. 8. 2006 do pracovného pomeru dňom 1. septembra 2006.“ Od tohto dátumu členom VV FNM bola priznaná aj mzda, ktorej výška je uvedená v tejto pracovnej zmluve... Lehotu na podanie oznámenia o funkcii, zamestnaní, činnosti a majetkových pomerov v zmysle   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   v znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z., podľa ktorého som povinný do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie podať daňové priznanie, som dodržal, pretože som túto zákonnú povinnosť oznámil NR SR – Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dňa 25. septembra 2006...».

8. Rozhodnutím   sp. zn.   VP/97/06-K   z 29.   januára   2007   (vyhotoveným   28.   marca 2007) výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen výkonného výboru fondu   porušil   povinnosť ustanovenú   v čl. 7 ods. 1   ústavného zákona č.   357/2004   Z.   z., za čo mu uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára a to vo výške 47 500 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol:„Výbor   dospel   po   vykonanom   dokazovaní   dospel   k   záveru,   že   obrana   verejného funkcionára nie je právne relevantná, keďže ústavný zákon nepodmieňuje výkon funkcie výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné, že   uvedený   verejný   funkcionár   porušil   ústavný   zákon   a preto   prijal   uznesenie,   ktorým sa menovanému... ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“

9. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/97/06-K z 29. januára 2007 (vyhotovené 28. marca 2007) bolo navrhovateľovi doručené 12. apríla 2007.

III.

Relevantná právna úprava

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie (...) podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok (...).

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 3 druhej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   ústavný   súd   v lehote   30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha,   aby   ústavný   súd   preskúmal   a následne zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/97/06-K z 29. januára 2007 (vyhotovené 28. marca 2007). Svoj návrh opiera o nasledovné tvrdenia:

1. Funkcie   člena výkonného výboru   fondu   sa   právne relevantným spôsobom   ujal najskôr   1. septembra 2006,   pretože   k tomu   dátumu   bola   ustanovená   účinnosť   pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol zaradený v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru fondu, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom stanovenej lehote 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007 (vyhotovené   28. marca 2007),   a   preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006 konštatovať,   že   nedodržal   ústavnú   lehotu   pre   svoje   rozhodnutie   vo   veci   samej...   a   mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní dotknutej   dokumentácie   konštatoval,   že   z menovacieho   dekrétu   predloženému   výboru predsedom prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu   vymenovaný   18. augusta 2006,   pričom   v   tomto   dekréte   je   explicitne   uvedené, že „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“. V zhode so stanoviskom výboru je ústavný   súd   toho   názoru,   že   obsah   tohto   menovacieho   dekrétu   ústavne   relevantným spôsobom   určil   termín,   ktorým   sa   navrhovateľ   ujal   dotknutej   verejnej   funkcie   a   ktorý je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, že pracovná zmluva medzi fondom a navrhovateľom bola uzatvorená až 11. septembra 2006.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   tvrdenia   navrhovateľa o začatí plynutia   lehoty   na   podanie   oznámenia   od   1. septembra 2006   neobstoja, a to aj s prihliadnutím na jeden zo základných princípov práva „ignorantia legis non exusat“ (neznalosť   zákona   neospravedlňuje).   Teda   navrhovateľ   ako   verejný   činiteľ   mal   poznať ústavný   zákon   č. 357/2004   Z.   z.   a   postupovať   podľa   neho   (m.   m.   IV. ÚS 3/07, II. ÚS 101/07).

Z uvedeného   vyplýva,   že   navrhovateľ   bol   povinný   podať   oznámenie   podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v lehote 30 dní od svojho vymenovania do funkcie, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Pretože ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej právnej normy civilného procesu, a teda § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie povinnosti uloženej ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. nasledujúci deň po ustanovení do funkcie, teda 19. augusta 2006. Požadované oznámenie však navrhovateľ osobne doručil do podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky až 25. septembra 2006, hoci lehota   na   jeho   podanie   mu   uplynula   17. septembra 2006.   Keďže   tento   deň   bol   dňom pracovného pokoja (nedeľa) posledným dňom, kedy mohol podať oznámenie bol pondelok 18. septembra 2006. Z tohto zjavne vyplýva, že navrhovateľ podal oznámenie po ústavným zákonom   ustanovenej   30-dňovej   lehote,   čím   porušil   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. (m. m. II. ÚS 101/07).

Vo   vzťahu   k   druhému   z tvrdení   navrhovateľa   ústavný   súd   po   zistení,   že   lehota uvedená   v   čl. 9   ods. 5   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.,   v   zmysle   ktorej   mal   výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola   dodržaná,   v   zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07,   IV. ÚS 3/07)   konštatoval,   že   v   právnom   poriadku   Slovenskej   republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne   relevantným   spôsobom   rozhodnúť   aj   po   uplynutí   tejto   lehoty,   t. j.   ide   len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/97/06-K z 29. januára 2007 (vyhotovené 28. marca 2007).Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával   rozhodnutia   v lehote   ustanovenej   v   čl. 9   ods. 5   prvej   vete   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Opierajúc   sa   o uvedené   ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   závery   konštatoval, že pri preskúmaní   rozhodnutia   výboru   sp. zn.   VP/97/06-K   z   29. januára 2007 (vypracovaného 28. marca 2007) nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007