znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 153/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   B.,   t.   č.   Ústav   na   výkon   väzby   L.,   zastúpeného advokátom   Mgr.   K.   V.,   T.,   ktorou   namietal   porušenie   čl.   1   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a svojich práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 1 T 12/02 z 2. decembra 2003, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2004 doručená sťažnosť Ľ. B., t. č. Ústav na výkon väzby L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu Trenčín (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 T 12/02 z 2. decembra 2003, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Sťažovateľ   je   t.   č.   vo   väzbe   v Ústave   na   výkon   väzby   L.,   do   ktorej   bol   vzatý uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   3   Tp   117/2001 z 18. októbra 2001 podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu, že nemá trvalé bydlisko   a   je   dôvodná   obava,   že   ujde   alebo   sa   bude   skrývať,   aby   sa   vyhol   trestnému stíhaniu.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   je   vo   väzbe   od   16.   októbra   2001   a táto   väzba naďalej trvá bez prerušenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením   sp.   zn.   Ntv-II   108/03   z 30.   septembra   2003   predĺžil   lehotu   trvania   väzby u sťažovateľa   do   16.   júna   2004   s odôvodnením,   že   dôvody   ďalšieho   trvania   väzby sťažovateľa podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku naďalej existujú.

Sťažovateľ podal krajskému súdu 25. novembra 2003 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej opísal chronologický prehľad okolností predchádzajúcich jeho vzatiu do   väzby,   podľa   ktorých   sa   trestnému   stíhaniu   nevyhýba   ani   sa   neskrýva.   V žiadosti poukázal aj na porušenie jeho práva na obhajobu.

Krajský   súd   napadnutým   uznesením   z   2.   decembra   2003   žiadosť   sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že „dôvody väzby, ako tieto uviedol okresný súd v uznesení o vzatí do   väzby,   sú   v plnom   rozsahu   dané   a pretrvávajú   doposiaľ.   U obžalovaného   naďalej existuje dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom je potrebné poukázať na obsah   zistení,   ktoré   sa   nachádzajú   v spisovom   materiáli   v čase   zadržania   menovaného, ktorý sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, pričom o začatí trestného stíhania vedel a jeho ďalšie kroky v tomto období viedli k tomu, aby ušiel a vyhol sa trestnému stíhaniu“.

Proti   predmetnému   uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   ktorú   najvyšší   súd uznesením sp. zn. 1 To 105/03 zo 4. februára 2004 zamietol. Toto uznesenie podľa zistenia ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 18. februára 2004.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález: „Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd Ľ. B., bytom v T., podľa čl. 127 Ústavy SR 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien   a doplnení   vykonaných   ústavnými   zákonmi,   napadnuté   uznesenie   Krajského   súdu v Trenčíne sp. zn. 1 T 12/02-898, zo dňa 2. 12. 2003 zrušuje, pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa zakazuje a Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje, aby svojím   rozhodnutím   o prepustení   sťažovateľa   z   väzby   na   slobodu   obnovil   stav   pred porušením jeho základného práva a slobody.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z týchto podmienok je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (vrátane zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Pri rozhodovaní o lehote trvania väzby je potrebné označiť konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú príslušnú (zákonom označenú) obavu, v danom prípade uvedenú v § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že naďalej sú dané dôvody väzby.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   124   ústavy   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Neoddeliteľnou   súčasťou   ochrany   ústavnosti   je   ochrana   základných   práv a slobôd, ktoré fyzickým osobám a právnickým osobám zaručuje ústava a medzinárodné zmluvy   o ľudských   právach   a základných   slobodách,   ktorými   je   Slovenská   republika viazaná.

Pretože ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade viazaný návrhom na začatie konania, pri svojom posudzovaní bral do úvahy len konkrétne súdne rozhodnutie   označené   sťažovateľom,   t.   j.   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   1   T   12/02 z 2. decembra 2003, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho práva, a sťažnosťou sa zaoberal iba v rozsahu, v akom predmet konania vymedzil právny zástupca sťažovateľa v jej petite.

Sťažovateľom namietaným uznesením krajského súdu malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho práv, ktoré si mohol chrániť podaním sťažnosti najvyššiemu súdu. To sa napokon   aj   stalo,   pričom   o jeho   sťažnosti   rozhodol   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn. 1 To 105/03   zo 4. februára   2004   tak,   že   sťažnosť   sťažovateľa   zamietol.   V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol, že dôvody väzby, pre ktoré bol sťažovateľ vzatý do väzby, naďalej trvajú, a preto nepovažoval sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a túto podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Ústavný súd konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ napadol uznesenie krajského   súdu   sp.   zn.   1   T   12/02   z 2.   decembra   2003,   o ktorom   na   základe   odvolania rozhodoval najvyšší súd. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 i. f.   ústavy   a § 49 zákona o ústavnom   súde,   ústavný súd nemá právomoc preskúmavať predmetné uznesenie krajského súdu, pretože o odvolaní voči tomuto uzneseniu rozhodoval najvyšší súd.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal porušenie označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. 1 T 12/02 z 2. decembra 2003, odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   došlo   k odmietnutiu   sťažnosti   sťažovateľa   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní,   ústavný   súd   už   nerozhodoval   o návrhu   sťažovateľa,   ktorým   sa   domáha zrušenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 T 12/02 z 2. decembra 2003.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2004