znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 153/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   ŽIAREC,   poľnohospodárskeho   družstva,   so   sídlom v Tvrdošíne,   zastúpeného   komerčným   právnikom   JUDr.   I.   H.,   L.   M.,   ktorou   namieta porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 97/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2003 doručená sťažnosť ŽIAREC, poľnohospodárskeho družstva, so sídlom v Tvrdošíne (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 97/99.

Sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že od roku 1998 je na okresnom súde vedené   konanie   na   ochranu   proti   neoprávnenému   zásahu   do   dobrej   povesti   právnickej osoby. Okresný súd od podania žaloby vo veci nekonal.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   bolo   v označenom   konaní   porušené   jeho   základné   právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ďalej sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 97/99 bez zbytočných prieťahov, a zároveň sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 i.   f.   ústavy   a   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ústavným   súdom.   Z obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   v konaní pred okresným súdom sťažovateľ nevyčerpal právne a iné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, pretože nepodal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

Na   základe   uvedeného   a stabilnej   judikatúry   (IV.   ÚS   44/03)   dospel   ústavný   súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   rozhoduje   o jej   prijatí   len vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa ňou namieta (napr. I. ÚS 50/01). Rozhodovanie o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ navrhuje prikázať orgánu verejnej moci konať o jeho návrhu bez zbytočných prieťahov, ako aj o návrhu na priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   nie   je   rozhodovaním   o základnom   práve   alebo slobode, preto sa týmito návrhmi v rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2003