znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 152/2013-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti JUDr. P. R., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 16/2003, za účasti Okresného súdu Levice, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo JUDr.   P.   R.   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Levice   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 C 16/2003 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Levice p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 16/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   P.   R. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6   000   €   (slovom šesťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. októbra 2012 doručené podanie JUDr. P. R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. S., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Levice   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C 16/2003 o žalobe na ochranu osobnosti.

Pretože   sťažnosť   neobsahovala   náležitosti   predpísané   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd 4. februára 2013 sťažovateľa vyzval, aby sťažnosť doplnil. Sťažovateľ sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 27. februára 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„...   Dňa 29.   4.   2002 som spolu s ďalšími navrhovateľmi podal na Okresný súd v Nových   Zámkoch   žalobu   na   ochranu   osobnosti,   ktorou   som   sa   domáhal   uloženia povinnosti zverejniť v H. ospravedlnenie za článok ktorý tam bol uverejnený dňa 8. 3. 2002 a ktorý hrubým spôsobom urážal moju česť a ľudskú dôstojnosť. Zároveň som sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy tak ako bolo uvedené v petite návrhu. Do dnešného dňa, teda za   viac   ako   desať   rokov   nebolo   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté.   Nekonanie   súdov Slovenskej republiky resp. ich neefektívne konanie v tomto prípade považujem za závažné porušenie mojich ústavných práv na spravodlivý súdny proces.

Po podaní žaloby na Okresný súd v Nových Zámkoch bola vec dňa 24. 5. 2002 predložená Krajskému súdu v Nitre, pretože sudcovia Okresného súdu v Nových Zámkoch sa cítili byť zaujatí.

Uznesením zo dňa 29. 11. 2002 (teda po šiestich mesiacoch) Krajský súd v Nitre vec prikázal na konanie Okresnému súdu v Leviciach. Spis bol doručený na Okresný súd Levice dňa 20. 1. 2003.

Dňa 23. 1. 2003 vyzval Okresný súd Levice navrhovateľov, aby oznámili, či sa jedná o ochranu osobnosti (korupcia) – tieto veci mal prejednávať špecializovaný senát. Nemám vedomosť   o   tom,   že   by   vo   veci   ochrany   osobnosti   mali   podľa   Spravovacieho a kancelárskeho poriadku prejednávať špecializované senáty.

Dňa 4. 3. 2003 zákonný sudca vec postúpil predsedovi Okresného súdu v Leviciach. Dňa 31. 3. 2003 predseda súdu zákonnému sudcovi odpovedal.

Dňa 1. 4. 2003 vyzval súd navrhovateľov na doplnenie ďalších dvoch vyhotovení žaloby, zároveň vyzval odporcu v 1. rade (iba odporcu v 1. rade), aby sa k žalobe vyjadril. Dňa 24. 7. 2003 (teda viac ako rok od podania návrhu) vyzval súd navrhovateľov na úhradu súdneho poplatku.

Dňa 29. 9. 2003 súd vo veci nariadil pojednávanie – ako navrhovateľ som sa musel ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní, pretože rozsiahle vyjadrenie odporcov mi bolo doručené len tri dni pred pojednávaním.

Dňa   16.   2.   2004   jeden   z   navrhovateľov   zobral   žalobu   späť.   Pravdepodobne   po dohode   s   odporcami   tak   urobil   len   tri   dni   pred   nariadeným   termínom   súdneho pojednávania. Na pojednávaní dňa 19. 2. 2004 sa navrhovatelia kvôli závažnej procesnej zmene procesných pomerov pojednávania nezúčastnili.

Dňa 20. 5. 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre, z dôvodu odvolania navrhovateľa,   ktorý   zobral   žalobu   späť,   voči   uzneseniu   o   zaplatení   trov   konania.   Po rozhodnutí krajského súdu bol spis vrátený Okresnému súdu Levice dňa 30. 7. 2004. Ďalšie   pojednávanie   vytýčil   Okresný   súd   v   Leviciach   na   deň   20.   1.   2005. Pojednávanie   bolo   dňa   20.   1.   2005   odročené   z   dôvodu   ďalšieho   dokazovania   na 17. 2. 2005,   pokynom   zákonného   sudcu   bolo   následne   odročené   na   11.   4.   2005. Pojednávanie dňa 11. 4. 2005 bolo odročené na neurčito.

Dňa   16.   6.   2005   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Nitre   kvôli   odvolaniu odporcov, z procesných dôvodov. Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením dňa 26. 8. 2005, spis bol doručený na Okresný súd Levice dňa 19. 10. 2005.

Okresný súd v   Leviciach vytýčil   ďalší   termín   pojednávania   na 13.   3.   2006,   toto pojednávanie   bolo   následne   odročené   na   18.   5.   2006.   Na   základe   žiadosti   právneho zástupcu   odporcu   bolo   pojednávanie   odročené   na   4.   9.   2006.   Dňa   4.   9.   2006   odročil Okresný súd v Leviciach pojednávanie na neurčito.

Dňa 31. 5. 2007 súd rozhodol uznesením o nepripustení návrhu na zmenu petitu a vytýčil   termín   pojednávania   na   25.   10.   2007.   Pojednávanie   bolo   na   základe   žiadosti právneho zástupcu odporcu odročené na 8. 11. 2007.

Dňa 8. 11. 2007 som sa pojednávania nezúčastnil a súhlasil som v uvedený deň s pojednávaním v mojej neprítomnosti. Súd odročil pojednávanie na 21. 2. 2008, pozvánku na pojednávanie mi doručil dva dni pred termínom pojednávania, následne pojednávanie odročil na 12. 5. 2008.

Pojednávania dňa 12. 5. 2008 som sa nezúčastnil a súhlasil som, aby súd pojednával v uvedený deň v mojej neprítomnosti.

Súd pojednávanie dňa 12. 5. 2008 odročil na vyhlásenie rozsudku na deň 19. 5. 2008, pozvánku pre mňa expedoval dňa 14. 5. 2008, prevzal som ju dňa 20. 5. 2008. Dňa 19. 5. 2008 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Dňa   16.   6.   2008   požiadal   zákonný   sudca   predsedu   súdu   o   predĺženie   lehoty   na vypracovanie rozsudku, predseda súdu s predĺžením lehoty súhlasil.

Dňa 14.   9.   2008 bol spis   po   meritórnom rozhodnutí   predložený   na   Krajský súd v Nitre. Dňa 10. 10. 2008 bol vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený. Dňa 18. 11.   2008   Okresný   súd   v   Leviciach   vydal   vo   veci   opravné   uznesenie,   spis   predložil opätovne Krajskému súdu v Nitre až 27. 2. 2009.

Dňa 28. 4. 2009 bol rozsudok Okresného súdu v Nitre uznesením Krajského súdu v Nitre zrušený kvôli nepreskúmateľnosti.

Okresný súd v Leviciach vytýčil ďalší termín pojednávania na 5. 11. 2009. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 8. 4. 2010, bez dôvodu bol odročený na deň 25. 5. 2010, toto pojednávanie bolo odročené na deň 23. 9. 2010 a bez prejednania odročené na neurčito – spis bol následne pridelený novému zákonnému sudcovi. Nový zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na 14. 11. 2012 – až po tom, čo som avizoval telefonicky, že chcem do spisu nahliadnuť....

Považujem za dôležité poukázať na to,   že Okresný súd v Leviciach sa vo svojej doterajšej činnosti vôbec nezaoberal otázkou, či tvrdenia, uvedené v napadnutom článku sú pravdivé alebo nepravdivé. Celé doterajšie dokazovanie Okresného súdu v Leviciach možno charakterizovať ako nesústredené a nezaoberajúce sa podstatou veci....

Chcem poukázať aj na to, že Okresný súd v Leviciach za 10 rokov vo veci vyhlásil jediné meritórne rozhodnutie, ktoré Krajský súd v Nitre zrušil pre nepreskúmateľnosť.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   JUDr.   P.   R.,   narodeného...,   bytom   P.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   odsek   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 16/2003 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Levica sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 16/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   P.   R.,   nar...   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   6   600,-   eur (slovom: šesťtisícšesťsto eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 152/2013-13 z 8. marca 2013 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 18. marca 2013 podpredsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 9. apríla 2013 (sp. zn. Spr. 323/13, doručenom ústavnému súdu 15. apríla 2013) okrem iného uviedla:„Oboznámila   som   sa   s   obsahom   spisu   Okresného   súdu   Levice   pod   sp.   zn. 6 C/16/2003.   Taktiež   som   sa   oboznámila   s   podaním   sťažovateľa   JUDr.   P.   R.   a   to   so sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj s písomným vyjadrením zákonnej sudkyne JUDr. M. P. k predmetnej sťažnosti.

V prílohe Vám zasielam podrobné vyjadrenie k sťažnosti... zákonnej sudkyne JUDr. M.   P.   v   predmetnej   veci.   Jej   vyjadrenie   obsahuje   aj   podrobnú   chronológiu   priebehu konania vo veci sp. zn. 6 C/16/2003.

S poukazom na uvedenú chronológiu ako i s oboznámením sa so spisom, možno konštatovať,   že   po   zmene   zákonného   sudcu,   ktorý   musel   preštudovať   rozsiahly   spisový materiál, tento koná bez zbytočných prieťahov a vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Vzhľadom na povahu veci, zložitosť skutkového stavu vo veci sa koná priebežne, dĺžka konania je primeraná. Je potrebné poukázať na to, že k dĺžke konania prispelo i to, že termíny pojednávania, ktoré boli vo veci vytýčené, boli menené predovšetkým z dôvodu žiadosti o zmenu termínu pojednávania účastníkmi konania, a aj samotným sťažovateľom. Listinné   dôkazy   účastníkmi   konania   boli   často   krát   predkladané   tesne   pred   termínom pojednávania, čím bol termín pojednávania zmarený.“

V priloženom vyjadrení k sťažnosti zákonná sudkyňa uviedla:„Žaloba na ochranu osobnosti bola podaná dňa 29. 4. 2002 na Okresný súd Nové Zámky. Po podaní žaloby bola vec predložená dňa 24. 5. 2012 Krajskému súdu v Nitre, nakoľko sudcovia Okresného súdu v Nových Zámkoch vyslovili zaujatosť.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29. 11. 2002 č. k. 7Nc 21/02-25 zo dňa 29. 11. 2002 vyslovil, že sudcovia OS Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci   a   vec   bola   prikázaná   na   prejednanie   a   rozhodnutie   vo   veci   Okresnému   súdu v Leviciach.

Okresný   súd   v   Nových   Zámkoch   postúpil   vec   na   konanie   Okresnému   súdu   v Leviciach s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Nitra.

Spis bol doručený OS Levice dňa 20. 1. 2003. Zákonný sudca JUDr. I. dňa 23. 1. 2003 vyzval navrhovateľov, aby súdu oznámili, či sa jedná o ochranu osobnosti (korupcie) a či sa vec musí prejednať v špecializovanom senáte, v ktorom sa rozhodujú aj veci o ochranu osobnosti - korupcia, alebo v senáte podľa náhodného výberu.

Dňa 4. 3. 2003 predložil zákonný sudca JUDr. I. spis predsedovi Okresného súdu v Leviciach.

Predseda   Okresného   súdu   v   Leviciach   dňa   31.   3.   2003   po   preštudovaní   obsahu žaloby oznámil písomne zákonnému sudcovi, že obsahom žaloby nie je ochrana osobnosti z podozrenia   korupcie   a   teda   predmetnú   žalobu   nemá   vybavovať   a   prejednávať špecializovaný senát - ochrana osobnosti - korupcie, v zmysle rozvrhu práce OS Levice na rok 2003.

JUDr. I. dňa 1. 4. 2003 vyzval navrhovateľov na doplnenie návrhu a predloženie ďalších dvoch rovnopisov žaloby.

Dňa   24.   7.   2003   vyzval   zákonný   sudca   navrhovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Termín   pojednávania   sudca   vytýčil   na   deň   29.   9.   2003,   Na   pojednávanie   sa ospravedlnili   pôvodní   navrhovatelia   v   1   -   3   rade,   s   vyjadrením,   že   obdržali   obsiahle vyjadrenie   právneho   zástupcu   odporcov   až   23.   9.   2003,   t.   j.   len   3   pracovné   dni   pred stanoveným termínom pojednávania a preto nemali možnosť dôkladne sa týmto podaním zaoberať a na pojednávanie sa náležité pripraviť.

Termín   pojednávania   bol   dňa   29.   9.   2003   odročený   na   neurčito,   s   tým,   že   po doplnení dokazovania a predložení návrhov na doplnenie dokazovania súd vytýči vo veci pojednávanie.

Vyjadrenie   navrhovateľov   bolo   súdu   doručené   3.   10.   2003.   Zároveň   bol   podaný návrh na pripustenie zmeny podanej žaloby aj pripustenie ďalšieho účastníka do konania. Uznesením   č.   k.   6   C 16/2003-73   zo   dňa 6.   9.   2003   súd   pripustil   zmenu   návrhu a zároveň   pripustil,   aby   do   konania   pristúpil   odporca   v   4.   rade.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 17. 10. 2003.

Navrhovatelia   dňa   27.   10.   2003   doručili   súdu   písomné   vyjadrenie,   s   tým,   že nesúhlasia, aby súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Dňa 6. 11. 2003 bolo doručené písomné vyjadrenie odporcov v 1- 3 rade. Zároveň boli predložené aj listinné dôkazy.

Dňa 13. 11. 2003 bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu v 4 rade a zároveň bolo predložené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní odporcu v 4 rade a predložené ďalšie listinné dôkazy.

Pojednávanie dňa 19. 2. 2004 bolo odročené na neurčito, nakoľko sa nedostavili navrhovatelia   v   1   -   3   rade.   Navrhovatelia   v 1   -   3   rade   neúčasť   faxovým   podaním ospravedlnili z dôvodu, že jeden z navrhovateľov- navrhovateľ v 2 rade zobral návrh späť. Dostavil sa na pojednávanie práv. zástupca odporcov v 1- 3 rade. Súd pojednávanie odročil na neurčito.

Okresný súd Levice uznesením č. k. 6 C 16/2003-154 zo dňa 16. 4. 2004 zastavil konanie v časti žaloby o ochranu osobnosti, ktorú podával navrhovateľ v 2. rade a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá by mala pripadnúť navrhovateľovi v 2 rade vo výške 100.000,- Sk. Zároveň bolo rozhodnuté, že navrhovateľ v 2 rade je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcom v 1 - 3 rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 8. 2004.

Voči   uzneseniu   bolo   podané   navrhovateľom   v   1   rade   odvolanie.   Zároveň   podal odvolanie voči tomuto uzneseniu aj navrhovateľ v 2 rade v časti náhrady trov konania. Spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 20. 5. 2004. Krajský súd Nitra č. k. 9 Co 115/2004-168 zo dňa 31. 5. 2004 napadnuté uznesenie súdu   prvého   stupňa   –   6   C   16/2003-154   potvrdil,   odporcom   nepriznal   náhradu   trov odvolacieho konania.

Spis bol vrátený z Krajského súdu v Nitre Okresnému súdu Levice dňa 30. 7. 2004. Termín   pojednávania   bol   vytýčený   na   deň   20.   1.   2005.   Podľa   zápisnice z pojednávania sa pojednávania zúčastnili účastníci konania a právni zástupcovia. Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň 17.   2.   2005,   stým,   že   súd bude   pokračovať vo výsluchu účastníkov konania

Dňa 8. 2. 2005 bol predložený právnym zástupcom odporcov návrh na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov. Návrhy na doplnenie dokazovania boli súdu predložené

8. 2. 2005. Podľa zápisnice v spise na čl. 319 sa pojednávanie dňa 17. 2. 2005 uskutočnilo, pojednávanie bolo odročené na deň 11. 4. 2005.

Súdu   boli   predložené   návrhy   na   doplnenie   dokazovania   dňa   2.   2.   2005.   Na pojednávaní   dňa   17.   2.   2005   bola   pripustená   zmena   žaloby   zo   dňa   17.   2.   2005.   Voči uzneseniu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní, podali odporcovia v 1 - 3 rade odvolanie, spis bol predložený KS Nitra na rozhodnutie dňa 1. 7. 2005.

Dňa 17. 6. 2005 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľov v 1, 3 rade k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Nitre č. k. 25 Co 93/2005-395 odvolanie odporcov zo dňa 26. 8. 2005 odmietol.

Spis bol vrátený z KS Nitra OS Levice 19. 10. 2005. Súd   dňa   22.   11.   2005   vytýčil   termín   pojednávanie   na   13.   3.   2006,   termín pojednávania bol zmenený na deň 18. 5. 2006 (č. l. 363 ) spisu.

Na žiadosť právneho zástupcu odporcov bol termín pojednávania zmenený zo dňa 18. 5. 2006 na 4. 9. 2006.

Pojednávanie dňa 4. 9. 2006, ktoré sa uskutočnilo, bolo odročené na neurčito. Dňa 31.   5.   2007 uznesením č. k.   6 C 16/2003-402 súd nepripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania navrhovateľom v 1, 2 rade, na základe návrhu navrhovateľov v 1 a 2 rade.

Termín pojednávania bol vytýčený na deň 25. 10. 2007. Právny zástupca odporcov ospravedlnil neúčasť, žiadal o zrušenie termínu pojednávania.

Okresný súd Levice zmenil termín pojednávania zo dňa 25. 10. 2007 na deň 8. 11. 2007. Pojednávanie dňa 8. 11. 2007, ktoré sa uskutočnilo, bolo odročené na 21. 2. 2008. Navrhovateľ JUDr. R. sa pojednávania dňa 8. 11. 2007 podľa zápisnice z pojednávania nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil z dôvodu neplánovanej služobnej cesty.

Pojednávanie stanovené na deň 21. 2. 2008 bolo preložené na 29. 2. 2008. Pojednávanie zo dňa 29. 2. 2008 bolo preložené na 12. 5. 2008. Navrhovateľ   JUDr.   R.   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní   dňa   29.   2.   2008 z dôvodu, že predvolanie mu bolo doručené až dňa 26. 2. 2008.

Pojednávanie dňa 12. 5. 2008 bolo odročené na 19. 5. 2008 na vyhlásenie rozsudku. Na pojednávaní dňa 19. 5. 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. JUDr.   R.   sa   pojednávania   dňa   12.   5.   2008   z   dôvodu   ospravedlnenia   neúčasti nezúčastnil, termín pojednávania na deň 19. 5. 2008 mu bol doručený dňa 20. 5. 2008. Dňa   16.   6.   2008   požiadal   zákonný   sudca   o   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie rozsudku do 26. 6. 2008. Predseda súdu s predĺžením lehoty súhlasil. Voči predmetnému rozsudku   bolo   podané   odvolanie,   spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v   Nitre   na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd v Nitre vrátil spis Okresnému súdu Levice, ako predčasne predložený, s tým, že nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie opravného uznesenia čl. 636.

Okresný súd Levice uznesením č. k. 6 C 16/2003-733 zo dňa 18. 11. 2008 opravil výrok   rozsudku   Okresného   súdu   Levice   zo   dňa   19.   5.   2008.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 9. 12. 2008.

Spis bol doručený KS Nitra dňa 27. 2. 2009. Krajský súd Nitra vytýčil termín pojednávania na 28. 4. 2009. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6 Co 55/2009-768 zo dňa 28. 4. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Termín pojednávania po vrátení spisu z Krajského súdu Nitra bol vytýčený na deň 5. 11.   2009,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito.   Navrhovateľom   bola   uložená zo strany súdu povinnosť, aby oznámili okruh skutočností, ku ktorým majú byť vypočutí svedkovia.

Dňa 10. 11. 2009 boli predložené súdu v zmysle uznesenia KS Nitra návrhy na doplnenie   dokazovania   splnomocneným   zástupcom   navrhovateľa   v 1.   rade,   právneho zástupcu   odporcov   a   predložené   boli   ďalšie   listinné   dôkazy.   Termín   pojednávania   bol vytýčený dňa 12. 1. 2010 na deň 8. 4. 2010. Splnomocnený zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie pojednávania, termín pojednávania bol zmenený 6. 4. 2010 na nový termín 25. 5. 2010.

Na pojednávanie dňa 25. 5. 2010 sa ospravedlnil JUDr. P. R., ktorý požiadal o odročenie pojednávania, z dôvodu, že od 24. 5. 21010 do 26. 5. 2010 sa zúčastňuje ako člen výberovej komisie výberového konania - obsadenie voľného miesta sudcu na Okresný súd Pezinok.

Termín   pojednávania   25.   5.   2010   bol   zrušený,   nový   termín   pojednávania   bol stanovený na 23. 9. 2010.

Termín pojednávania vytýčený na 23. 9. 2010 bol dňa 30. 8. 2010 zrušený, z dôvodu odchodu zákonného sudcu JUDr. I. do dôchodku.

Spis bol pridelený novému sudcovi po odchode JUDr. I. do dôchodku dňa 2. 9. 2010. Nový zákonný sudca požiadal dňa 4. 5. 2011 po preštudovaní rozsiahleho spisového materiálu Okresný súd Nové Zámky o pripojenie vyšetrovacieho spisu. Okresný súd Nové Zámky oznámil súdu dňa 11. 5. 2011, že vyšetrovací spis OR PZ ÚJKP K. bol vrátený, s tým, že OR PZ K. prevzal 4. 4. 2011. OR PZ K. bolo požiadané o zaslanie vyšetrovacie spisu dňa 11. 5. 2011. Následne urgenciou zo dňa 26. 5. 2011 OR PZ K. oznámilo 26. 5. 2011, že žiadaný spis sa nachádza na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch. Pripojený bol následne vyšetrovací spis.

Dňa 6. 10. 2011 zo spisu 14 C 5/2004 bol vyžiadaný prepis reportáže Slovenskej televízie, ktorý dôkaz žiadal pripojiť navrhovateľ v 1. rade do spisu 6 C 16/2003.

Do spisu bol pripojený listinný dôkaz - zápisnica OR PZ Nové Zámky zo dňa 4. 9. 2008, 23. 3. 2009, 17. 2. 2011 (prepis videozáznamu z relácie, odvysielanej v STV 2). Predmetné listinné dôkazy bolo potrebné pripojiť k spisu na doplnenie dokazovania, aj s poukazom na návrh navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 1. rade zároveň žiadal v rámci návrhov na doplnenie dokazovania vypočutie svedkov.

Zo   spisu   14   C   5/2004   boli   vyhotovené   fotokópie   lekárskej   správy,   správy z psychologického vyšetrenia dňa 4. 4. 2012.

Termín   pojednávania   bol   vytýčený   na   deň   14.   11.   2012,   po   oboznámení   sa so všetkými listinnými dôkazmi, s tým, že na termín pojednávania boli predvolaní navrhnutí svedkovia, v zmysle návrhov na doplnenia dokazovania, predložených účastníkmi konania a podľa pokynov Krajského súdu v Nitre.

Pojednávanie   dňa   14.   11.   2012   sa   uskutočnilo,   vypočutí   boli   svedkovia, pojednávania sa zúčastnili účastníci konania, právni zástupcovia.

Pojednávanie   bolo   odročené   na   6.   3.   2013,   s   tým,   aby   splnomocnený   zástupca navrhovateľa   predložil   listinné   dôkazy,   ktoré   navrhol   predložiť   v   rámci   doplnenia dokazovania,   zároveň   boli   požiadané   spoločnosti   E.,   a.   s.   a S.   o zaslanie   zápisníc   o odvolaní navrhovateľa v 2 rade ako člena predstavenstva Dozornej rady. Predvolaní boli ďalší svedkovia v zmysle návrhov účastníkov konania.

Splnomocnený   zástupca   navrhovateľa   v 1.   rade   dňa   30.   11.   2012   doručil   súdu vyjadrenie k výpovedi svedka JUDr. M. Š., zaslal súdu listinné dôkazy a predložil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 6. 12. 2012 požiadal právny zástupca odporcov v 1 - 3 rade o zmenu termínu pojednávania.

Súd zmenil termín pojednávania na deň 20. 3. 2013. Dňa 5. 2. 2013 bol súdu doručený navrhovateľmi v 1, 2 rade návrh na pripustenie zmeny návrhu, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 6 C 16/2003-1043 zo dňa 20. 2. 2013. Pojednávanie   stanovené   na   deň   20.   3.   2013   bolo   zrušené   z   dôvodu   žiadosti splnomocneného   zástupcu   navrhovateľa   v   1.   rade   o   odročenie   termínu   pojednávania z dôvodu jeho pobyt v zahraničí.

V predmetnej veci bolo a je naďalej vykonávané rozsiahle dokazovanie. Súdu bolo predkladané množstvo listinných dôkazov, na zistenie náležitého skutkového stavu. Týmito listinnými dôkazmi sa zaoberal aj predchádzajúci zákonný sudca. Krajský súd v Nitre zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a to z dôvodu, že navrhovatelia nepredložili zatiaľ žiadne návrhy   na   doplnenie   dokazovania,   ohľadne   preukázania   ich   tvrdenia,   ako   predmetné články, ktoré boli uverejnené v Hospodárskych novinách zasiahli do ich osobnostnej sféry. Krajský súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.

Spis bol pridelený po odchode JUDr. A. I. pridelený JUDr. M. P. dňa 2. 9. 2010. Od 3. 5.2010 do 22. 6. 2010 bola JUDr. M. P. práceneschopná z dôvodu operačného zákroku. Z dôvodu, že sa jednalo o neplánovanú operáciu, v tomto čase mala JUDr. P. vytýčené termíny   pojednávania   aj   v   období   počas   trvania   jej   PN.   Za   obdobie   trvania   dočasnej pracovnej   neschopností   bolo   zrušených   70   termínov   pojednávaní,   ktoré   boli   opätovne vytyčované po ukončení PN.

JUDr.   M.   P.   nezodpovedá   za   vedenie   konania   predchádzajúceho   sudcu.   Z tohto dôvodu nie je možné sa vyjadriť, či sa zákonný sudca zaoberal, alebo nezaoberal podstatou veci,   ako   namietal   vo   svojej   sťažnosti   navrhovateľ   v   2   rade,   a   či   išlo   o nesústredené dokazovanie.   Termíny   pojednávania,   ako   vyplýva   z   uvedenej   analýzy   boli   menené predovšetkým z dôvodu žiadosti o zmenu termínu pojednávania účastníkmi konania a je pravdou, že listinné dôkazy boli častokrát predkladané tesne pred termínom pojednávania, čím bol termín pojednávania zmarený.“

Podpredsedníčka   okresného   súdu   súčasne   ústavnému   súdu   oznámila,   že   súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Z vyžiadaného   spisu   ústavný   súd   zistil   obdobné   skutočnosti,   ako   uviedla podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení, a preto z neho vychádzal pri svojom rozhodovaní.

Ústavný súd vyzval 17. apríla 2013 a opakovane 16. mája 2013 a 23. júla 2013 aj právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   stanovisku   okresného   súdu,   ako   aj k otázke   nariadenia   verejného pojednávania. V   ostatnej   výzve   pritom   uviedol,   že   ak sa sťažovateľ v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že s upustením od verejného pojednávania   súhlasí   [§   101   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“) v spojení   s   §   31a   zákona   o ústavnom   súde].   Keďže   právny   zástupca   sťažovateľa   sa k výzvam ústavného súdu v určených lehotách nevyjadril (hoci zásielky/výzvy ústavného súdu preukázateľne prevzal), ústavný súd vychádzal z predpokladu, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako jeden zo žalobcov (pôvodne boli účastníkmi namietaného konania traja žalobcovia, z ktorých žalobca v 2. rade v priebehu konania vzal návrh späť), je rozhodovanie o návrhu na ochranu   osobnosti   v súvislosti   s článkom   publikovaným v Hospodárskych   novinách 8. marca   2002.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   ide   o   vec,   ktorá   tvorí   štandardnú   súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Po právnej stránke nie je vec zložitá. Pokiaľ ide o   faktickú   zložitosť   veci,   nejde   o takú   zložitosť   veci   (rozsiahlosť   dokazovania,   ktorou argumentuje   okresný   súd),   ktorou   by   bolo   možné   ospravedlniť   doterajšiu   dĺžku namietaného   konania   okresného   súdu   (v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   viac   ako jedenásť rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   namietaného   súdneho   konania   je   ďalším kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľa a jeho neúčasť na pojednávaniach   mohla mať negatívny,   avšak   nie   rozhodujúci   vplyv na doterajšiu   dĺžku namietaného   konania   (odročenie   označených   pojednávaní   počas   rokov   2007   a   2008   sa spravidla týkalo horizontu niekoľkých týždňov). Právny zástupca sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania včas reagoval na výzvy a požiadavky okresného súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   bol   postup   samotného   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 16/2003, ktoré začalo v roku 2002 (podaním žaloby Okresnému súdu Nové Zámky 29. apríla 2002).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   dôjsť   nielen neodôvodnenou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou,   resp. nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu právnej   neistoty   účastníkov   konania   v   primeranom   čase   (m.   m.   napr.   II.   ÚS   32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Nové Zámky bola 29. apríla 2002 doručená žaloba o ochranu osobnosti. Vec bola po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský   súd“)   o vylúčení všetkých   sudcov   Okresného súdu   Nové Zámky pre zaujatosť postúpená 20. januára 2003 okresnému súdu, ktorý vo veci ďalej konal.

V doterajšom priebehu konania okresný súd nariadil celkovo 13 pojednávaní pred tým, ako vo veci 19. mája 2008 vyhlásil rozsudok. Po podaní odvolania krajský súd zrušil 28. apríla 2009 rozsudok okresného súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti vzhľadom na nedostatočnosť vykonaného dokazovania a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po vrátení veci okresný súd nariadil ďalšie štyri pojednávania, pričom po pridelení veci novému zákonnému sudcovi od 2. septembra 2010 nekonal viac ako dva roky (prvé pojednávanie po pridelení mu veci sa uskutočnilo 14. novembra 2012).

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   nebola odstránená ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia v čase rozhodovania ústavného súdu, a preto vychádzajúc predovšetkým zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu, s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 16/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 16/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiada   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 6 600 €, pričom túto požiadavku odôvodňuje takto:

„Samotná   skutočnosť,   že   za   10   rokov   Okresný   súd   v   Leviciach   nebol   schopný rozhodnúť o žalobe na ochranu osobnosti vážne porušuje moje ústavné práva a právnu istotu. Po 10-tich rokoch aj prípadný úspech v konaní nezabezpečí ochranu mojich práv. Na nepravdivý článok uverejnený v novinách sa už nikto nepamätá, ani prípadné uverejnenie ospravedlnenia nemôže zabezpečiť pre mňa morálnu a zákonnú satisfakciu.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C/16/2003 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 6 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov   konania,   je povinný   trovy   konania vyčísliť   najneskôr   do   troch   pracovných   dní   od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Predpokladom priznania úhrady trov konania je podanie návrhu na priznanie úhrady trov   konania.   Sťažovateľ   však   návrh   na   priznanie   mu   úhrady   trov   konania   nepodal. Zohľadňujúc   túto   skutočnosť,   ústavný   súd   o úhrade   trov   konania   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou nerozhodoval (IV. ÚS 197/2010).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2013