znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 151/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., T., Ing. T. G., N., a obchodnej spoločnosti J. s. r. o., N., zastúpených advokátom JUDr. M. P., T., a sťažnosť J. P., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., J. P., Ing. T. G. a obchodnej spoločnosti J. s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), Ing. T. G., N., a obchodnej spoločnosti J. s. r. o., N. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovatelia v 1., 3. a 4. rade“), zastúpených advokátom JUDr. M. P., T., a J. P., P. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia v 1. až 4. rade“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažnosť sa týka reštrukturalizačného konania a   konkurzného   konania   podľa   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005   Z.   z.“).   Sťažovateľ   v   1.   rade   bol   pôvodne   v   právnom   postavení   dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 R/8/2011 a v čase podania   sťažnosti   je   v   postavení   úpadcu   v   konkurznom   konaní   konvertovaného z reštrukturalizačného   konania   podľa   §   154   ods.   1   písm.   c)   zákona   č.   7/2005   Z.   z. Sťažovatelia v 2. až 4. rade do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 121 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. a boli takto účastníkmi tohto konania.

Okresný súd uznesením sp. zn. 3 R/8/2011 z 5. januára 2012 začal reštrukturalizačné konanie   voči   sťažovateľovi   v   1.   rade   ako   dlžníkovi.   Uznesením   sp.   zn.   3   R/8/2011 zo 14. februára   2012   okresný   súd   rozhodol   o   povolení   reštrukturalizácie   sťažovateľa v 1. rade.

Uznesením sp.   zn. 3 R/8/2011 z 22. októbra 2012 okresný súd rozhodol   tak, že nenahradil   súhlas   Skupiny   veriteľov   č.   1:   Skupina   pre   zabezpečené   pohľadávky s reštrukturalizačným plánom sťažovateľa v 1. rade, o ktorom účastníci reštrukturalizačného konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 26. septembra 2012. Okresný súd týmto uznesením s poukazom na § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. zamietol reštrukturalizačný   plán   sťažovateľa   v   1.   rade   (o   ktorom   účastníci   reštrukturalizačného konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 26. septembra 2012). Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   3   R/8/2011 z 28. novembra 2012 tak, že označené uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto uznesenie okresného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 2. januára 2013.

Sťažovatelia v 1. až 4. rade v sťažnosti ďalej uvádzajú:„Vykonaním   zápisu   zmeny   údajov   zapisovaných   do   obchodného   registra, s účinnosťou odo dňa 30. 11. 2012, dlžník - sťažovateľ 1 zmenil svoje sídlo na súčasnú adresu z pôvodného sídla: R., Slovenská republika....

Po zmene sídla sťažovateľa 1) došlo z jeho strany k uplatneniu námietky miestnej nepríslušnosti   voči   Okresnému   súdu Bratislava   I,   ako aj Krajskému súdu v Bratislave, no napriek tomu nepríslušný súd ďalej vo veci konal.“

Následne   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   3   R/8/2011   z   9.   januára   2013   zastavil reštrukturalizačné   konanie   na   majetok   sťažovateľa   v   1.   rade   a   začal   na   jeho   majetok konkurzné   konanie,   vyhlásil   na   jeho   majetok   konkurz   a   ustanovil   Ing.   Bc.   R.   H.,   B., Slovenská republika, za správcu sťažovateľa v 1. rade.

V súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu z 9. januára 2013 sťažovatelia v 1. až 4. rade v sťažnosti uvádzajú:

„Sťažovatelia sú toho názoru, že uznesenie o konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné bolo vykonané miestne nepríslušným súdom, a teda došlo k odňatiu práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR a článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Sťažovatelia sú toho názoru, že po zmene sídla dlžníka - sťažovateľa 1 pred začatím konkurzného   konania   nebol   Okresný   súd   Bratislava   I   ďalej   príslušný   na   konanie   o vyhlásení   konkurzu   na   majetok   sťažovateľa   1,   Okresný   súd   Bratislava   mal   povinnosť predmetnú vec postúpiť Okresnému súdu Trenčín na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Vo veci vyhlásenia konkurzu rozhodol nezákonný súd a sudca a to napriek upozorneniu   a námietke   miestnej   nepríslušnosti   sťažovateľa   1.   Na   podklade   vadných rozhodnutí   vykonáva   činnosť   správcu   sťažovateľa   nezákonný   správca,   ktorý   v   obvode príslušného konkurzného súdu (Okresný súd Trenčín) nemá zriadenú kanceláriu správcu.... Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   napádané   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I zo dňa 09. 01. 2013, sp zn.: 3R/8/2011 odporuje ústavne zakotveným princípom súdneho konania, bolo vydané nezákonným sudcom a nezákonným súdom pri porušení práva na spravodlivé súdne konanie, pričom dané rozhodnutie je arbitrárne, svojvoľné a vnútorne nekonzistentné...

Sťažovateľ je toho názoru, že funkciu správcu úpadcu (sťažovateľa) vo veci vykonáva nezákonný správca, nakoľko nie je splnená podmienka podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 8/2005 Z. z. o správcoch... t. j. funkciu správcu vykonáva osoba, ktorá v obvode príslušného súdu (Okresný súd Trenčín) nemá zriadenú kanceláriu správcu. Sťažovateľ uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti jak na voči Okresnému súdu Bratislava I, ako aj Krajskému súdu v Bratislave....

Domnievame sa, že vydaním Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.: 3R/8/2011... došlo k takému postupu súdu, ktorým bolo sťažovateľovi odňaté práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR a článku 38 ods. 1 Listiny..., ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Sťažovatelia   sú   zároveň   toho   názoru,   že   funkciu   správcu   úpadcu   (sťažovateľa) vo veci vykonáva nezákonný správca, nakoľko nie je splnená podmienka podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 8/2005 Z. z....“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia v 1. až 4. rade navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„základné   právo   spoločnosti   D.,   s.   r.   o...,   fyzickej   osoby   J.   P...   Ing.   T.   G...   a právnickej   osoby:   J.   s.   r.   o...   v   článku   48   ods.   1   zákona   číslo   460/1992   Zb.   Ústava Slovenskej republiky... a v článku 38 ods. 1 Listiny..., t. j. právo na zákonného sudcu bolo Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.: 3R/8/2011 porušené.

- základné právo spoločnosti D..., fyzickej osoby: J. P... Ing. T. G... a právnickej osoby: J. s. r. o... v článku 6 ods. 1 Dohovoru..., t. j. právo na spravodlivé súdne konanie bolo   Uznesením   Okresného súdu Bratislava I   zo dňa   09.   01.   2013,   sp.   zn.: 3R/8/2011 porušené.

- Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.: 3R/8/2011 sa zrušuje.

- spoločnosti D..., fyzickej osoby: J. P..., fyzickej osoby: Ing. T. G... a právnickej osoby: J. s. r. o... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR, ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu, a to k rukám advokáta...

-   spoločnosti   D.,   s.   r.   o...,   fyzickej   osoby   J.   P...,   fyzickej   osoby:   Ing.   T.   G...   a právnickej   osoby:   J.   s.   r.   o...   sa   priznáva   náhrada   trov   konania   (trovy   právneho zastúpenia ) vo výške 323,54 EUR...“

Sťažovatelia návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujú takto:„Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   nášho   názoru   je   požiadavka finančného zadosťučinenia dôvodná.

S   prihliadnutím   na   závažné   pochybenie   v   postupe   súdu   v   doterajšom   priebehu namietaného   konania,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj skutočnosť, že insolvenčné konania sú konania náročné na výdavky, navrhujeme priznanie sumy 10.000,- EUR za primerané finančné zadosťučinenie...“

Sťažovatelia v 1. až 4. rade navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a   odložil   vykonateľnosť namietaného uznesenia okresného súdu z 9. januára 2013 do rozhodnutia ústavného súdu vo veci   samej   z   dôvodu,   že „konkurzné   konanie   predpokladá   speňažovanie   majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré pri súčasnom právnom stave vykoná správca, ktorý nespĺňa zákonné predpoklady pre výkon funkcie správcu sťažovateľa v konkurznom konaní, pričom dohľad nad konkurzným konaním vykonáva nezákonný súd a sudca. Existuje teda dôvodný predpoklad vzniku značnej škody, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom obmedziť a nie je daný žiaden zákonný predpoklad pre možnosť vrátenia vecí do pôvodného stavu. Odklad vykonateľnosti uznesenia nezakladá zhoršené postavenie sťažovateľa či jeho veriteľov, je predpokladom   pre   zákonné   speňaženie   majetku   podliehajúceho   konkurzu,   zákonné prerozdelenie   rozvrhu   výťažku,   ako   aj   právne   relevantný   postup   súdu   a   vymenovaného správcu v konkurznej veci sťažovateľa.“.

K sťažnosti boli priložené splnomocnenia sťažovateľov v 1., 3. a 4. rade na ich zastupovanie právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom, sťažovateľ v 2. rade k sťažnosti takéto splnomocnenie nepriložil.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ   špecifikuje,   akého   rozhodnutia   sa   od   ústavného   súdu   domáha   (§   20   ods.   1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na   uvedené   môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv   (m.   m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Sťažovatelia v 1. až 4. rade v petite sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť „Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. 01. 2013, sp. zn.:   3R/8/2011“. Zároveň   navrhujú,   aby   im   bolo   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie, ktoré žiadajú priznať voči okresnému súdu a krajskému súdu. Sťažovatelia v 1. až 4. rade v odôvodnení namietajú, že označené práva porušil aj krajský súd, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa v 1. rade uznesením sp. zn. 3 R/8/2011 z 28. novembra 2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. V petite sťažnosti sťažovatelia v 1. až 4. rade   nežiadajú,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv   predmetným uznesením krajského súdu. Bez vyslovenia namietaného porušenia práv postupom alebo rozhodnutím   štátneho   orgánu   nemožno   uložiť   povinnosť   štátnemu   orgánu   zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Z toho dôvodu tá časť petitu, v ktorej sťažovatelia v 1. až 4. rade žiadajú, aby krajský súd bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť sumu   predstavujúcu   primerané   finančné   zadosťučinenie,   nemôže   byť   podkladom   na rozhodovanie ústavného súdu o prípadnom porušení označených práv sťažovateľov v 1. až 4. rade postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia v 1. až 4. rade v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   38   ods.   1   listiny   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013 sťažovateľa v 1. rade

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Podľa   §   201   OSP   účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie   končí,   je   účastník   konkurzného   konania   oprávnený   podať   odvolanie.   Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

Znamená to, že sťažovateľ v 1. rade bol oprávnený proti namietanému uzneseniu okresného   súdu   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podať   odvolanie,   t.   j.   mal k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   ochranu   svojich   práv.   Pretože   ústavný   súd z obsahu   sťažnosti   nezistil,   že   by   sťažovateľ   v 1.   rade   odvolanie   proti   namietanému uzneseniu   okresného   súdu   podal,   a pretože   nepreukázal,   že   k   nesplneniu   podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo z jeho strany z dôvodov hodných osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   ústavný   súd   jeho   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013 sťažovateľa v 2. rade

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa v 2. rade nie je priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na obsahovú   totožnosť sťažnosti sťažovateľa v 2.   rade so   sťažnosťou sťažovateľov v 1., 3. a 4. rade a na to, že sťažnosť podali jedným podaním, ústavný súd nepovažoval za účelné a ani za potrebné vyzvať sťažovateľa v 2. rade na to, aby doplnil svoju   sťažnosť   o splnomocnenie   udelené   advokátovi   na   zastupovanie   v   konaní   pred ústavným súdom.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa v 2. rade už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

3.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R/8/2011 z 9. januára 2013 sťažovateľov v 3. a 4. rade

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   za   zjavne   neopodstatnenú   možno považovať   sťažnosť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Z   tohto   ústavného   postavenia   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   nie   je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

Právomoc   ústavného   súdu   konať   a   rozhodovať   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená   právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v   prípade,   ak   by   účinky   výkonu   tejto právomoci   všeobecným   súdom   neboli   zlučiteľné   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou.   V   nadväznosti   na   to   nie   je   ústavný   súd   zásadne   oprávnený preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní   zákonov   viedli   k   rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či   v   konaní   pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného   súdu   sp.   zn.   3   R/8/2011   z 9.   januára   2013   z dôvodu,   že   okresný   súd   nebol miestne   príslušný   na   rozhodnutie   podľa   §   154   ods.   3   zákona   č.   7/2005   Z.   z.,   pretože sťažovateľ   v   1.   rade   zmenil   s   účinnosťou   od   30.   novembra   2012   sídlo,   a   preto   mal rozhodovať vo veci Okresný súd Trenčín. V nadväznosti na to sťažovatelia tiež namietajú, že namietaným uznesením okresný súd ustanovil správcu v rozpore s § 7 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“).

Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o   spory   nimi   vyvolané,   okrem   sporov   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o správcoch   do funkcie správcu možno v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu ustanoviť   len   správcu,   ktorý   má   v   obvode   krajského   súdu,   v   ktorom   sídli   príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu.

Ústavný   inštitút   zákonného   sudcu   je   založený   predovšetkým   na   zákonom ustanovenej právomoci, ako aj vecnej a miestnej príslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné vziať   do   úvahy   rozvrh   práce,   ktorý   určuje   sudcu   alebo   senát   príslušný   na   rozhodnutie konkrétneho prípadu (obdobne II. ÚS 47/99, I. ÚS 11/01, III. ÚS 285/2010).

Za   zákonného   sudcu   treba   považovať   sudcu,   ktorý   spĺňa   zákonom   ustanovené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010).

Konkurzné a reštrukturalizačné konanie sú osobitným druhom občianskeho súdneho konania.   Základným   prameňom   občianskeho   práva   procesného   je   Občiansky   súdny poriadok. V § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. je vyjadrená zásada subsidiarity zákona č. 7/2005 Z. z. vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia sa na začatie konkurzného a reštrukturalizačného konania a na konkurzné a reštrukturalizačné konanie   primerane   použijú   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Primeranosť aplikácie   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   znamená,   že   tieto   ustanovenia   je potrebné aplikovať v súlade s účelom a cieľom konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Z povahy veci však vyplýva, že pokiaľ ide o miestnu príslušnosť konkurzného súdu alebo súdu v reštrukturalizačnom konaní, nemôže ísť o primeranú aplikáciu § 88 ods. 1 písm. j) OSP. Určenie miestne príslušného súdu sa netýka začatia alebo samotného priebehu konkurzného   alebo   reštrukturalizačného   konania.   Rovnako   tak   sa   v   konkurznom   alebo reštrukturalizačnom   konaní   uplatní   zásada   zachovania   miestnej   príslušnosti   (zásada perpetuatio fori) podľa § 11 ods. 1 OSP.

Uznesením,   ktoré súd vydá   na základe   § 154   ods.   3   zákona   č.   7/2005   Z.   z.,   sa zastavuje reštrukturalizačné konanie a zároveň týmto uznesením zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia [reštrukturalizačného] správcu, a to po zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Z týchto skutočností je zrejmé, že rozhodnúť podľa § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. je príslušný súd, ktorý bol príslušný na začatie reštrukturalizačného konania. Miestna príslušnosť reštrukturalizačného súdu na rozhodnutie podľa § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. zostáva zachovaná, hoci sa v priebehu reštrukturalizačného konania zmenia okolnosti rozhodujúce pre určenie miestnej príslušnosti   (t.   j.   sídlo   dlžníka).   Rozhodnutie   o   začatí   konkurzného   konania,   vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a ustanovení správcu je obligatórne spojené s rozhodnutím o zastavení reštrukturalizačného konania a rozhodnúť o týchto skutočnostiach je potrebné jedným uznesením. Rozhodnúť o týchto skutočnostiach je teda povinný reštrukturalizačný súd, a to aj v tom prípade, ak by za iných okolností nebol miestne príslušný rozhodnúť o začatí konkurzného konania.

V tomto prípade reštrukturalizačné konanie začalo uznesením okresného súdu sp. zn. 3 R/8/2011 z 5. januára 2012. Okresný súd bol miestne príslušný na rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania z dôvodu, že v tomto čase mal sťažovateľ v 1. rade sídlo v R., teda v obvode krajského súdu [§ 88 ods. 1 písm. j) OSP, § 9 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.)]. Z tohto dôvodu bol okresný súd príslušný aj na rozhodnutie podľa § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.

Uznesením podľa § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. je súd povinný ustanoviť správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Podľa § 7 ods. 3 zákona o správcoch do funkcie správcu možno v konkurznom konaní ustanoviť len správcu, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, zriadenú kanceláriu. Okresný súd, ktorý bol príslušný na rozhodnutie o začatí konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu, rozhodol o ustanovení správcu v súlade so zásadou uvedenou v § 7 ods. 3 zákona o správcoch. Správca   ustanovený   uznesením   okresného   súdu   z   9.   januára   2013   má   sídlo   kancelárie v Bratislave, teda v obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli okresný súd.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   neexistujú skutočnosti,   ktoré   by   signalizovali   možnosť   vyslovenia   porušenia   označených   práv sťažovateľov v 3. a 4. rade po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov v 1. až 4. rade ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ich ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013