znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 151/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. A., N. Z., ktorou namieta porušenie svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaniach   vedených   pod sp. zn. 14 C 27/2000 a sp. zn. 9 C 80/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v bližšie neoznačenom konaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2011 doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 27/2000 a sp. zn. 9 C 80/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom konaní.

Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nespĺňala náležitosti predpísané najmä v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto v prípise z 3. februára 2012 poučil sťažovateľa, aké náležitosti musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy obsahovať, a vyzval ho, aby svoju sťažnosť v určenej lehote doplnil o chýbajúce náležitosti.   Ústavný   súd   zároveň   poučil   sťažovateľa,   že   ak   na   výzvu   v   určenej   lehote nezareaguje,   resp.   sťažnosť   požadovaným spôsobom   nedoplní,   môže   byť jeho   sťažnosť odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ na výzvu   ústavného súdu   reagoval podaním zo 7. marca 2012, ktoré označil ako „Doplnenie návrhu“, v ktorom však svoju sťažnosť požadovaným spôsobom (napriek poučeniu ústavného súdu) nedoplnil.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sťažnosť   ani   po   jej   doplnení podaním zo 7. marca 2012 neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže sťažovateľ v nej najmä

a) neoznačil, ktoré základné práva alebo slobody mali byť porušené namietaným postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu,

b)   bližšie   neoznačil   konanie   krajského   súdu,   v   ktorom   mali   byť   jeho   postupom porušené základné práva alebo slobody,

c) nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a ani žiadosť o ustanovenie advokáta na účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   v   súvislosti   s   nepredložením   splnomocnenia   pre   advokáta   na   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo svojom podaní zo 7. marca 2012 okrem iného uviedol, že v konaní pred ústavným súdom „...   sa obhajuje osobne, pretože ani Ústava Slovenskej republiky, a ani Dohovor o ochrane Ľudských práv & Základných slobôd neukladá povinnosť žiadnemu občanovi Slovenskej republiky zvoliť si advokáta, a dokonca za to tvrdo platiť! Ak hierarchicky nižší, a právnou silou slabší zákon kogentne ustanovuje neprávnicky   vzdelaným   občanom   Slovenskej   republiky   povinnosť   mať   pred   Dovolacím súdom ako aj pred Ústavným súdom SR právneho zástupcu, a čo viac, predkladať povinne aj   plnomocenstvo   pre   právneho   zástupcu(!)   už   pri   podávaní   sťažností   na   Ústavný   súd Slovenskej   republiky,   tak   ide   o   arogantnú   a   cyniskú   diskrimináciu   i   šikanovanie neprávnicky   vzdelaných   občanov   Slovenskej   republiky   prostredníctvom   antiústavných niekoľkých právnych noriem, devastujúcich i degradujúcich Právny poriadok Slovenskej republiky“.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že sťažnosť   ani   po   predchádzajúcej   výzve   ústavného   súdu   neobsahuje   všetky   náležitosti predpísané   zákonom   o   ústavnom   súde   napriek   tomu,   že   sťažovateľa   v   nej   poučil,   aké náležitosti   má   obsahovať,   a   zároveň   ho   upozornil,   že   ak   v   určenej   lehote   sťažnosť požadovaným   spôsobom   nedoplní,   môže   byť   odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2012