znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 151/08-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   K.,   H.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   bližšie neoznačeného základného práva uznesením   Okresného súdu   Svidník sp.   zn. 4 C 422/02 z 25. mája 2006 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Co 95/2006 z 31. augusta 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. apríla 2008 doručené podanie J. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť pre porušenie môjho   ústavného práva“, ktorým   namieta   porušenie   svojho bližšie neoznačeného práva uznesením Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 422/02 z 25. mája 2006 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 95/2006 z 31. augusta 2007.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 30. augusta 2002   okresnému   súdu   žalobu   o   ochranu   osobnosti   proti   odporcovi   J.   K.,   R.,   o ktorej rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 422/02-25 z 11. februára 2003 tak, že ju zamietol a sťažovateľovi uložil zaplatiť odporcovi trovy konania.

Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku odvolanie a v sťažnosti ďalej uvádza:„Od   podania   odvolania   som   nevedel ako táto   moja   právna záležitosť   je   riešená a v akom štádiu sa nachádza. Bol som veľmi prekvapený, keď som dostal upovedomenie od exekútorského   úradu   Bc.   J.   V.,   aby   som   zaplatil   právnemu   zástupcovi   v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Svidník č. 4 C 422/02, ktoré malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 17. 7. 2006. Po obdržaní tohto oznámenia som v zákonnej lehote podal námietky   proti   exekúcii.   V dôvodoch   som   v podstate   uviedol   to,   že   doposiaľ   mi   nebolo doručené žiadne rozhodnutie Okresného súdu ani Krajského súdu a preto v danom prípade neexistuje právoplatný exekučný titul na realizovanie exekúcie...

Dňa 11. 9. 2006 som požiadal Okresný súd vo Svidníku o zaslanie uznesenia, na základe ktorého bol nariadený výkon rozhodnutia proti mojej osobe. V skutočnosti Okresný súd mi aj zaslal predmetné uznesenie. Po prečítaní tohto uznesenia som bol veľmi zhrozený, lebo v dôvodoch tohto uznesenia bolo uvedené, že na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu, Krajský súd uznesením zo dňa 17. 5. 2004, pod č. 4 Co 191/03 zrušil rozsudok Okresného súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, toto uznesenie mi nebolo doručené. Taktiež v dôvodoch je uvedené, že Okresný súd vydal ďalšie uznesenia, v ktorých bolo uvedené, že som bol povinný odstrániť vady žaloby a jedná sa o uznesenie zo dňa 10. 3. 2005 a uznesenie zo dňa 20. 6. 2005. Takéto uznesenia mi do dnešného dňa neboli doručené a preto som nemohol uloženú povinnosť splniť a taktiež proti nim podať odvolanie...

Krajský   súd   v Prešove   dňa   31.   8.   07   v tejto   právnej   záležitosti   vedenej   pod č. 8 Co 95/2006 vydal uznesenie, ktorým moje odvolanie, ktoré som podal proti uzneseniu Okresného   súdu   odmietol.   V dôvodoch   uvádza,   že   som   na   výzvu   odvolacieho   súdu nereagoval   a preto   vydal   takéto   rozhodnutie.   Takéto   konštatovanie   súdu   je   mylné a nesprávne, lebo po doručení tejto výzvy dňa 11. 12. 2006 som podal podanie, v ktorom som presne uviedol, že rozhodnutia Okresného súdu, ktoré mi mali byť doručované som prevziať nemohol, nakoľko som bol mimo územia SR, teda taktiež súd nemohol ustanoviť domnienku, že v zmysle O. s. p. tieto rozhodnutia mi boli doručené.

Zo strany Krajského súdu Prešov a Okresného súdu Svidník mi bola odňatá možnosť konať pred súdom a mám za to, že v mojom danom prípade je prípustné dovolanie v zmysle § 236 a § 237 O. s. p.

Týmto   podaním   Vás   žiadam,   aby   bolo   zrušené   uznesenie,   a to   preto,   lebo   bol porušený zákon - ústavné právo...“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   bližšie   neoznačeného „ústavného   práva“ uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 422/02 z 25. mája 2006 a uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Co 95/2006 z 31. augusta 2007.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 422/02 z 25. mája 2006 bolo sťažovateľovi doručované 22. júna 2006, pričom zásielka bola okresnému súdu vrátená 8. júla 2006 s poznámkou, že adresát si ju v odbernej lehote neprevzal. Okresný súd túto zásielku   považoval   za   doručenú   a na   tomto   základe   vyznačil   právoplatnosť   označeného uznesenia. Následne bolo na základe žiadosti   sťažovateľa označené uznesenie opätovne doručované, pričom sťažovateľ si zásielku prevzal 7. septembra 2006.

Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 8 Co 95/2006 z 31. augusta 2007 ústavný súd zistil, že sťažovateľ si ho prevzal 28. septembra 2007, pričom v tento deň nadobudlo aj právoplatnosť.

Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu 21. apríla 2008 a ústavnému súdu bola doručená 23. apríla 2008.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   uznesenia   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovala   ani   náležitosti   kvalifikovanej   sťažnosti v zmysle § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, keďže okrem iného neobsahovala označenie konkrétneho   základného   práva, ktoré   malo byť porušené   [§ 50   ods.   1 písm.   a) zákona o ústavnom súde], neboli k nej priložené kópie namietaných rozhodnutí okresného súdu a krajského   súdu   (§   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   a nebolo   k nej   priložené   ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   bola   podaná   oneskorene,   ústavný   súd   už odstránenie týchto nedostatkov sťažnosti od sťažovateľa nepožadoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008