znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 151/07-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   14. júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   B.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2006 doručená sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03. Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním doručeným 18. septembra 2006.Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   27. októbra 2003   bol   okresnému   súdu   podaný návrh na   začatie   konania,   ktorým   sa   navrhovateľ   (správca   bytového   fondu)   domáhal proti sťažovateľovi   v   procesnom   postavení   odporcu   zaplatenia   finančnej   pohľadávky s príslušenstvom.

Sťažovateľ v predmetnom konaní 4. novembra 2003 podal odpor proti platobnému rozkazu okresného súdu. Okresný súd podľa neho v tomto konaní spôsobuje už tri roky neodôvodnené   prieťahy   a   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   z   22. júna 2006 „... ani neodpovedal, a na oko vytýčil pojednávanie na 24. 7. 2006, ktorého sa ako inak, právny zástupca navrhovateľa (PZN) nezúčastnil, takže nové pojednávanie vytýčil v tejto veci na deň 6. 10. 2006“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že:„Podľa   správania   sa   PZN,   zámeru   navrhovateľa   a aj   súdu,   nie   je   predpoklad, že by súd rozhodol vo veci dňa 6. 10. 2006, pretože cieľom navrhovateľa je uvaliť na môj byt záložné právo s postupom na náhradný byt,   skôr ako rozhodne súd! Súd nepriamo tomuto cieľu navrhovateľa napomáha prieťahom veci!“ Okresný súd podľa sťažovateľa svojou nečinnosťou v predmetnom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

V prílohe   podania   doručeného   29. novembra 2006   sťažovateľ   ústavnému   súdu predložil svoje odvolanie proti rozsudku v tejto veci podané okresnému súdu 20. novembra 2006.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril na základe výzvy ústavného súdu podaním doručeným 30. novembra 2006. Vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu uviedol:

„Dňa   27. 10. 2003   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručená   žaloba navrhovateľa N. s. r. o., proti odporcom v I. rade Ing. B. K., bytom B., v II. rade A. K., bytom B. o zaplatenie 6.671,60,- Sk s príslušenstvom a to z titulu nedoplatkov súvisiacich so zabezpečovaním   prevádzky,   údržby,   opráv   a za   poskytovanie   služieb   spojených so správou domu za obdobie rokov 2002 a 2003. Vo veci bol dňa 30. 10. 2003 vydaný platobný   rozkaz   proti   ktorému   odporcovia   podali   odpor,   ktorý   bol   doručený   súdu dňa 14. 11.   2003.   Vzhľadom   na   podaný   odpor   bola   žaloba   prevedená   dňa   3. 12. 2003 do registra 8 C 188/03. Vzhľadom na vykonávanú stáž zákonnej sudkyne JUDr. V. M. bola vec   dňa   9.   5.   2005   pridelená   sudkyni   JUDr.   A.   M.   V súvislosti   s nástupom   sudkyne JUDr. D. O.   bola   vec   dňa   3.   5.   2006   pridelená   jej   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie. Následne bol vytýčený termín pojednávania na 22. 6. 2006, kedy bola vec odročená dňa 6. 10. 2006. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorý sa toho času doručuje účastníkom konania.

Sťažovateľ v uvedenom konaní urgoval vybavenie veci a to sťažnosťou, ktorá bola doručená súdu dňa 7. 8. 2006. V čase doručenia uvedenej sťažnosti sa vo veci konalo a následne boli vytýčené termíny pojednávania na ktorých bolo dňa 6. 10. 2006 rozhodnuté rozsudkom.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo spisového materiálu v tejto veci ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 22. júna 2006   okresnému   súdu   v predmetnom   konaní   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   §   62   zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Následne 1. augusta 2006 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy aj predsedovi Krajského   súdu   v Bratislave,   ktorý   ju   7.   augusta   2006   postúpil   predsedovi   okresného súdu. Predseda   okresného   súdu   sťažovateľovi   odpovedal   listom   sp. zn.   Spr. 2191/2006 z 11. augusta 2006 (doručeným 28. augusta 2006), v ktorom uviedol, že sťažnosť považuje za dôvodnú do pridelenia veci súčasnej zákonnej sudkyni JUDr. D. O., ktorá od jej prevzatia 3. mája   2006   vo   veci   koná.   V   období   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   okresný   súd v predmetnej   veci   uskutočnil   6. októbra 2006   pojednávanie   (nariadené   24. júla 2006), na ktorom rozhodol rozsudkom. Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 10. novembra 2006 bol   predmetný   rozsudok   doručovaný   účastníkom   konania. Dňa 20. novembra   2006   bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti tomuto rozsudku.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľom   podanú sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch možno v okolnostiach tohto prípadu považovať za účinný   prostriedok   nápravy   sťažovateľom   v   sťažnosti   namietaného   porušovania základného práva. Predseda okresného súdu na jeho sťažnosť adekvátne reagoval a zákonná sudkyňa na pojednávaní konanom 6. októbra 2006 v predmetnej veci rozhodla rozsudkom. V dôsledku   toho   došlo   k odstráneniu   nepriaznivého   stavu   zapríčineného   dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu.

Dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   je   absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   zásahom   orgánu   štátu   do   takéhoto   práva   alebo slobody   na   strane   druhej,   ako   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. III. ÚS 138/02).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   a   vzhľadom   na   to   bolo   už   bezpredmetné rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní pred ústavným súdom, a preto sa ňou ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2007