znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 150/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MPS   cleaning   company,   s.   r.   o.,   Palárikova   2659,   Čadca,   zastúpenej   advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 182/2012 z 9. mája 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MPS cleaning company, s. r. o., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MPS cleaning company, s. r. o., Palárikova 2659, Čadca   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   zastúpenej   advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 14 Cob 182/2012 z 9. mája 2013.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   obchodná   spoločnosť   SLOVTEAM, s. r. o., Oravická 614, Trstená (ďalej len žalobkyňa“, v citáciách aj „žalobca“), postúpila na sťažovateľku   pohľadávku   v   sume   59   251,29   €   s   príslušenstvom   uplatňovanú   proti obchodnej spoločnosti AFRESH, a. s., Oravická 614/14, Trstená (ďalej len „žalovaná“), v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Cb 37/2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že žalobkyňa svoju žalobu «odôvodnil(a) tým, že na základe zmluvy o dielo č. 04/2008 vykonal(a) pre žalovaného dielo - stavebné práce na objekte technickej vybavenosti strediska „Lyžiarsky areál...“. Za uskutočnenie diela po jeho odovzdaní a prevzatí fakturoval žalobca žalovanému cenu podľa dohodnutého rozpočtu faktúrou   č.   8000039   sumu   2.813.023,50   Sk/   93.375,28   €   splatnou   dňa   08.   12.   2008   a faktúrou č. 8000047 sumu 2.019.565,- Sk/ 63.037,27 € splatnou dňa 26. 12. 2008, ktoré žalovaný uhradil len sčasti, pričom zostatok neuhradenej faktúry č. 8000039 predstavuje sumu 19.750,43 € a zostatok neuhradenej faktúry č. 8000047 predstavuje sumu 39.500,86 €... Neuhradené   zostatky   z   faktúr   žalovaný   započítal   so   vzájomnou   pohľadávkou   na zaplatenie   nájomného   titulom   uzavretej   zmluvy   o   nájme   nebytových   priestorov z 01. 12. 2008, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal nebytové priestory v k. ú... do užívania žalobcovi za dohodnuté nájomné, ktoré bolo splatné v splátkach, vo výške   19.750,43   €   vrátane   DPH.   Zápočet   bol   zrealizovaný   dohodou,   kde   zostatok pohľadávky   žalobcu   voči   žalovanému   bol   započítaný   s   pohľadávkami   žalovaného   voči žalobcovi z titulu faktúr č. 2009001 na sumu 19.750,43 €, č. 2009007 na sumu 19.750,43 € a   č.   2009012   na   sumu   19.750,43   €.   Žalobca/sťažovateľ   má   za   to,   že   Zmluva   o nájme nebytových   priestorov   uzavretá   medzi   žalovaným   ako   prenajímateľom   a   žalobcom   ako nájomcom je neplatná, neplatným a nedôvodným je teda aj započítanie pohľadávok na nájomnom z neplatnej nájomnej zmluvy oproti pohľadávke na úhradu ceny diela.».

Ďalej   sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že „neplatnosť   nájomnej   zmluvy   žalobca odôvodňoval   tým,   že   predmet   nájmu   nebol   spôsobilý   na   prenechanie   do   užívania   na stanovený účel a   to tak   z dôvodu   prebiehajúcej   rekonštrukcie,   ako aj   z dôvodu,   že na predmet   nájmu   nebolo   vydané   potrebné   kolaudačné   rozhodnutie.   Neplatnosť   zmluvy o nájme nebytových priestorov je daná zák. č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, ktorý   upravuje,   že   predmetom   prenájmu   môžu   byť   len   tie   nebytové   priestory,   ktoré   sú stavebne určené na prenájom a týmto určením je užívacie rozhodnutie, resp. kolaudačné rozhodnutie.   Dohoda   o   započítaní   pohľadávok   preto   nemohla   vyvolať   účinky,   ktoré sledovala, keďže zmluva o nájme bola neplatná a predmetom započítania boli pohľadávky žalovaného na nájomnom na základe neplatne uzatvorenej nájomnej zmluvy.

Rovnako aj z potvrdenia príslušného stavebného úraduje zrejmé, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy ako i pol roka po jej uzavretí nebol predmet nájmu spôsobilý na užívanie na dohodnutý účel. Žalovanému v dôsledku neplatnosti nájomnej zmluvy nevzniklo právo na nájomné, a pokiaľ nájomné prijal, je povinný ho vrátiť.“.

Okresný   súd   rozhodol   o   žalobe   žalobkyne   rozsudkom   sp.   zn.   5   Cb   37/2010 zo 4. októbra 2011 tak, že ju zamietol. Žalobkyňa proti tomuto rozsudku okresného súdu podala 25. novembra 2011 odvolanie, ktorým ho žiadala zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k priebehu odvolacieho konania sťažovateľka uvádza, že „... pôvodný žalobca   -   obchodná   spoločnosť   SLOVTEAM,   s.   r.   o.   podaním   zo   dňa   14.   03.   2013, doručeným   Krajskému   súdu   v   Žiline   dňa   19.   03.   2013,   oznámil   súdu,   že   po   podaní odvolania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom odvolacieho konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 03. 2013 uzavretej medzi obchodnými spoločnosťami SLOVTEAM, s. r. o... ako postupcom a MPS cleaning company, s. r. o... ako postupníkom. Sťažovateľ navrhoval, aby Krajský súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca - SLOVTEAM, s. r. o. a na jeho miesto do konania vstúpi obchodná spoločnosť MPS cleaning company, s. r. o. K návrhu na zmenu účastníka konania žalobca doložil originál Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 03. 2013. Sťažovateľ tiež k návrhu na zmenu účastníka konania doložil originál súhlasu so vstupom do konania na strane žalobcu podpísanú konateľom spoločnosti MPS cleaning company, s. r. o., Andrejom Vrúbelom...

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec i právne   posúdil.   Vzhľadom   na   vecnú   správnosť   napadnutého   meritórneho   výroku   I/ o zamietnutí žaloby, krajský súd primárne podľa § 219 ods. 2 Osp odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu ani prvostupňového súdu nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 Osp, a že uvedeným nesprávnym postupom bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom“.

Podľa sťažovateľky porušenie ňou označených práv spočíva v nesprávnych záveroch krajského súdu pri vyhodnocovaní rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov   z 1.   decembra 2008 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob/182/2012 zo dňa 09. 05. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   spočívajúce   v   práve   na spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14   Cob/182/2012   zo   dňa   09.   05.   2013,   ktorým   potvrdil   rozsudok   Okresného   súdu Námestovo   sp.   zn.   5   Cb/37/2010-87   zo   dňa   04.   10.   2011   o   návrhu   navrhovateľa   na zaplatenie   sumy   59.251,29   €   s   prísl.   a   vec   vracia   Krajskému   súdu   v   Žiline   na   ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej tvrdenie, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 14 Cob 182/2012 z 9. mája 2013 bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pokiaľ   ide   o   závery   odvolacieho   súdu   týkajúce   sa   otázky   platnosti   zmluvy   o   nájme nebytových priestorov z 1. decembra 2008 a započítania vzájomných pohľadávok medzi žalobkyňou a žalovanou.

Zo sťažnosti sťažovateľky, z jej príloh a vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil,   že   právna   predchodkyňa   sťažovateľky   (žalobkyňa,   pozn.)   sa   žalobou   doručenou okresnému   súdu   10.   mája   2010   domáhala   v   súdnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Cb 37/2010 proti žalovanej zaplatenia sumy 59 251,29 € s prísl. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o dielo č. 04/2008 vykonala pre žalovanú dielo — stavebné práce   na objekte   technickej   vybavenosti   strediska   „Lyžiarsky   areál...“.   Za   uskutočnenie diela   po   jeho   odovzdaní   a   prevzatí   žalobkyňa   vyfakturovala   cenu   podľa   dohodnutého rozpočtu,   ktorú   žalovaná   uhradila   len   sčasti.   Neuhradené   zostatky   z   faktúr   žalovaná započítala so vzájomnou pohľadávkou na zaplatenie nájomného z titulu uzatvorenej zmluvy o   nájme   nebytových   priestorov   z   1.   decembra   2008,   na   základe   ktorej   žalovaná   ako prenajímateľ prenechala do užívania žalobkyni nebytové priestory v k. ú... za dohodnuté nájomné.   Zápočet   bol   realizovaný dohodou,   na základe   ktorej   pohľadávka   žalobkyne z neuhradených faktúr bola započítaná s pohľadávkami žalovanej voči žalobkyni zo zmluvy o nájme.

Žalobkyňa v konaní namietala neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu, že predmet nájmu nebol spôsobilý na prenechanie do užívania na stanovený účel z   dôvodu   prebiehajúcej   rekonštrukcie,   a   tiež,   že   na   predmet   nájmu   nebolo   vydané kolaudačné rozhodnutie. Podľa tvrdenia žalobkyne v dôsledku neplatnosti nájomnej zmluvy nevzniklo   žalovanej   právo   na   nájomné,   a   preto   je   započítanie   neúčinné   a   k   zániku pohľadávky žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie ceny diela nedošlo.

Okresný   súd   po   posúdení   žalobkyňou   namietanej   neplatnosti   zmluvy   o   nájme nebytových   priestorov   a s ňou   súvisiacej   (neplatnosti)   dohody   o   vzájomnom   započítaní pohľadávok, od výsledku ktorého závisela dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie zostatku dvoch sporných faktúr, dospel k záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov,   ako   aj   dohoda   o započítaní   vzájomných   pohľadávok   sú   platné,   a preto rozsudkom sp. zn. 5 Cb 37/2010 zo 4. októbra 2011 žalobu žalobkyne zamietol.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa 25. novembra 2011 odvolanie. Z príslušného súdneho spisu vyplýva, že po podaní odvolania žalobkyňou proti zamietavému rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 Cb 37/2010 zo 4. októbra 2011 v priebehu odvolacieho   konania   žalobkyňa   doručila   krajskému   súdu   (podanie   zo   14.   marca   2013, doručené 19. marca 2013, pozn.) návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 OSP, ako aj súhlas sťažovateľky so vstupom do konania na strane žalobcu. Z obsahu   návrhu   vyplýva,   že   žalobkyňa   ako   postupca   postúpila   na   základe   zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7. marca 2013 na sťažovateľku ako postupníka pohľadávku voči žalovanej v sume 59 251,29 € s príslušenstvom zo zmluvy o dielo č. 04/2008.

Krajský súd uznesením sp. zn. 14 Cob 182/2012 zo 16. apríla 2013 návrhu, aby do konania   na   miesto   doterajšej   žalobkyne   vstúpila   sťažovateľka,   nevyhovel.   Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2013.

Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Cob 182/2012 z 9. mája 2013 vo veci samej   (o   zaplatenie   sumy   59 251,29   €   s   príslušenstvom)   o   odvolaní   žalobkyne   proti rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   5   Cb   37/2010   zo   4.   októbra   2010   rozhodol   tak,   že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 30. mája 2013.

Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namieta, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

O   sťažnosť   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou   ide   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS   245/2011).   O   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným postupom,   príp.   rozhodnutím   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa   ide   zvlášť   vtedy,   ak sťažovateľ   nie   je   účastníkom   namietaného   konania,   alebo   aspoň   jeho   relevantnej (namietanej) časti.

Podľa § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

V zmysle § 92 ods. 3 OSP súd návrhu podľa odseku 2 vyhovie, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa.

Z   obsahu   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   právna   predchodkyňa   sťažovateľky (žalobkyňa) v priebehu odvolacieho konania navrhla zmenu účastníka konania (teda úkon v zmysle § 92 ods. 2 OSP) na strane žalobkyne. K tomuto návrhu bola pripojená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je zjavne predmetom tohto konania (t. j. pohľadávka v sume 59 251,29 € s príslušenstvom), pričom ako postupca je v zmluve uvedená žalobkyňa a ako postupník je uvedená sťažovateľka.

Krajský súd uznesením zo 16. apríla 2013 však návrhu na zmenu účastníkov na strane žalobcu nevyhovel a následne rozsudkom vo veci samej z 9. mája 2013 v právnej veci pôvodnej žalobkyne odmietol jej odvolanie ako nedôvodné a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. S ohľadom na to možno konštatovať, že sťažovateľka nebola účastníčkou tejto časti konania, kde krajský súd rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 59 251,29 € s príslušenstvom, a preto nie je osobou, ktorej práva by mohli byť v príčinnej súvislosti s napadnutým rozsudkom krajského súdu z 9. mája 2013 dotknuté.

Ústavný   súd   zistil,   že   súbežne   so   sťažnosťou   sťažovateľky   v   rovnaký   deň   (t.   j. 26. júla 2013) boli doručené ústavnému súdu dve sťažnosti navrhovateľky — žalobkyne smerujúce jednak proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 Cob 182/2012 zo 16. apríla 2013, ktorým tento súd nevyhovel návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu (vec vedená pod sp. zn. IV. ÚS 554/2013), ako aj proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 14 Cob 182/2012 z 9. mája 2013 (vec vedená pod sp. zn. Rvp 16844/2013), o ktorých do dňa predbežného prerokovania tejto sťažnosti ústavný súd ešte meritórne nerozhodol. Táto skutočnosť ale nemení nič na tom, že sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v čase vydania napadnutého rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu   z   9.   mája   2013)   procesné   postavenie   účastníka   konania,   teda   v   tomto   období nedisponovala žiadnymi procesnými právami, ktoré by jej vyplývali z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých   porušenie   namieta   touto   sťažnosťou.   Z   toho   dôvodu   nemohlo   napadnutým rozsudkom krajského súdu dôjsť k porušeniu jej základných práv alebo slobôd (napr. m. m. II. ÚS 205/04, I. ÚS 186/2013).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podala   sťažovateľka,   ktorá   nie   je   aktívne legitimovaná   na   jej   podanie,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide   o   sťažnosť   podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2014