znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosti V. D. a M. D., I. P. a E. P., J. K. a I. K., M. R. a D. R., L. S. a J. S. a K. T. a M. T., všetci bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. K. U., B., ktorými namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. D. a M. D. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 149/2010, sťažnosť I. P. a E. P. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 150/2010, sťažnosť J. K. a I. K. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 151/2010, sťažnosť M. R. a D. R. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 152/2010, sťažnosť L. S. a J. S. vedenú Ústavným súdom Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   IV. ÚS   153/2010   a sťažnosť   K.   T.   a M.   T.   vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 154/2010 p r i j í m a   na ďalšie konanie a s p á j a   ich na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 149/2010.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   v dňoch 22. a 23. marca 2010 doručené sťažnosti V. D. a M. D. (ústavným súdom pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 559/2010), I. P. a E. P. (ústavným súdom pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 560/2010), J. K. a I. K. (ústavným súdom pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 579/2010), M. R. a D.   R.   (ústavným   súdom   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   580/2010),   L.   S.   a J.   S. (ústavným súdom pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 581/2010) a K. T. a M. T. (ústavným súdom   pôvodne   vedená   pod   sp. zn.   Rvp 582/2010),   všetci   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   K.   U.,   B.,   ktorými   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 53/2000.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia v postavení žalobcov spolu s ďalšími žalobcami podali okresnému súdu 17. marca 2000 žalobu o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu proti žalovanej J., spol. s r. o. (ďalej len „žalovaná“). V priebehu konania sťažovatelia spolu s ďalšími žalobcami zmenili požadovaný petit tak, že sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytov.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú chronologický prehľad úkonov okresného súdu a účastníkov konania v predmetnej veci. Z tohto prehľadu okrem iného vyplýva, že okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom z 2. apríla 2003; toto rozhodnutie okresného súdu ale bolo   zrušené   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 15 Co 33/06-841 z 28. júna 2006. Následne 29. júna 2006 Okresný súd Bratislava I vyhlásil   konkurz   na   majetok   žalovanej.   Dňa   7.   februára   2007   okresný   súd   oznámil sťažovateľom, že konanie bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Ostatným úkonom okresného súdu vo veci podľa tvrdenia sťažovateľov bol prípis zo 7. apríla 2009 adresovaný Okresnému súdu Bratislava I, ktorým okresný súd žiadal o vyjadrenie, či konkurzné konanie týkajúce sa žalovanej už bolo skončené.

Sťažovatelia doručili predsedovi okresného súdu 24. júla 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej okrem iného tvrdili, že podľa ich názoru v danom prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o konkurze“).   Prípisom   sp.   zn.   Spr   3035/2009   zo   7.   augusta   2009 predseda   okresného   súdu   oznámil   sťažovateľom,   že   v   konaní   boli   zistené   prieťahy a sťažnosť   považuje za   dôvodnú.   Podľa   názoru   predsedu   okresného   súdu   je   predmetné konanie prerušené v súlade so zákonom o konkurze. V tejto súvislosti uviedol tiež, že „... ak ste mali iný právny názor,   mohli ste tento produkovať v rámci konania.   Súd by sa takýmto vyjadrením odlišného právneho názoru zaoberal, čo sa však nestalo. Súd nemal vedomosť   o právnych   názoroch   vyšších   súdov   tak,   ako   ich   uvádzate   v   sťažnosti.   Pre ochranu práv účastníkov sa súd následne s týmito rozhodnutiami oboznámi a zaujme k nim právny názor, ktorý v rámci konania oznámi účastníkom konania.“.

Sťažovatelia zhodne v každej zo sťažností žiadajú, aby ústavný súd o nich rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C   53/2000   bolo   porušené   ich   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikáže   okresnému   súdu,   aby   v tomto   konal   bez zbytočných   prieťahov   a prizná   sťažovateľom   v rámci   každej   sťažnosti   spoločne a nerozdielne   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €.   Zároveň   sťažovatelia   žiadajú o priznanie úhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 254,88 €, a to v rámci každej sťažnosti spoločne a nerozdielne.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 53/2000.

Ústavný súd zistil, že sťažnosti sťažovateľov spĺňajú ústavou a zákonom ustanovené predpoklady na prijatie na ďalšie konanie, a preto rozhodol po ich predbežnom prerokovaní tak,   že   sťažnosti   vedené   dosiaľ   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   559/2010,   sp.   zn. Rvp 560/2010, sp. zn. Rvp 579/2010, sp. zn. Rvp 580/2010, sp. zn. Rvp 581/2010 a sp. zn. Rvp 582/2010 prijíma podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.Podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

V   danom   prípade   sťažnosti   vedené   dosiaľ   pod   sp.   zn.   Rvp   559/2010,   sp.   zn. Rvp 560/2010, sp. zn. Rvp 579/2010, sp. zn. Rvp 580/2010, sp. zn. Rvp 581/2010 a sp. zn. Rvp   582/2010   skutkovo   spolu   súvisia,   keďže   ich   predmetom   je   namietanie   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v tom   istom   súdnom   konaní   (vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 53/2000), sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení tou istou právnou zástupkyňou,   pričom   sťažnosti   sú   zároveň   porovnateľné   aj   z   hľadiska   v nich   použitej právnej argumentácie.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažností rozhodol   nielen o   prijatí označených   sťažností   na ďalšie konanie,   ale zároveň   aj o   ich spojení na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2010