znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 150/04-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   K.,   bytom   Z.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   B., Advokátska   kancelária,   Z.,   ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10 C 194/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2004   doručená   sťažnosť   K.   K.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorá   tvrdí,   že postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. 10 C 194/02 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk.

V dôvodoch sťažnosti sťažovateľka uviedla:„Dňa 16. 08. 2002 som podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na Okresný súd vo Zvolene na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k trom mal. deťom pochádzajúcim z manželstva – Z. nar. 1991, M. nar. 1997 a A. nar. 2000.

Dňa 19. 09. 2002 po viacerých fyzických útokoch nielen voči mne, ale aj mal. dcérke, ktoré som dokladovala do spisu a nútenom odchode zo spoločnej domácnosti som podala návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia §-u 76 odst. 1 písm. a, b, g, OSP na zverenie mal. detí do mojej výchovy a opatery, platenie výživného a nevstupovania odporcu do bytu vo Z. na ul. (...) s pripojením listu vlastníctva. Jedná sa o návrh spísaný dňa 17. 09. 2002.

Napriek lehote v zmysle §-u 75 odst. 2 OSP, podľa ktorej mal súd rozhodnúť o vydaní predbežného   opatrenia   v lehote   7   dní   od   podania   návrhu,   nerozhodol   a to   napriek urgenciám podaným na Okresný súd vo Zvolene zo dňa 16. 10. 2002, 20. 11. 2002 a 10. 12. 2002. Okresný súd vo Zvolene nariadil pojednávanie až na deň 16. 12. 2002 a 18. 12. 2002 vydal   uznesenie,   ktorým   môj   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol.   Proti zamietajúcemu uzneseniu som podala cestou OS vo Zvolene odvolanie dňa 20. 12. 2002 o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 19. 03. 2003 pod č. k. 13 Co 53/2003 tak, že v časti, v ktorej bol zamietnutý môj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie mal. detí do mojej výchovy a opatery a platenia výživného potvrdil a v časti kde som sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, aby odporca nevstupoval do bytu č. 36, vchod 24, na treťom poschodí obytnej budovy so súpisným číslom 6979 na parcele č. 999/33,   spolu   s podielom   13650/650930-in   k spoločným   častiam   a zariadeniu   domu, všetko vedené na LV č. 5435 zmenil tak, že uložil odporcovi nevstupovať dočasne do bytu č. 36, vchod 24 na treťom poschodí obytnej budovy súpisné číslo 6979, nachádzajúci sa na pozemku parcela č. KN 999/33 spolu s podielom 13560/650930-in k spoločným častiam a zariadeniam domu vedené na LV č. 5435 kat. územie Zvolen.

Nakoľko aj po rozhodnutí vydanom Krajským súdom v Banskej Bystrici bol Okresný súd vo Zvolene nečinný kedy som urgovala dňa 30. 09. 2003 nariadenie pojednávania, načo Okresný   súd   vo   Zvolene   v podstate   prvé   pojednávanie   ohľadne   rozvodu   manželstva a úprave   práv   a povinností   k mal.   deťom   určil   až   na   deň   05.   11.   2003,   teda   po   roku a necelých troch mesiacoch od podania návrhu. Ďalšie pojednávania určil na deň 04. 12. 2003   s   tým,   že   tretie   pojednávanie   bolo   nariadené   na   deň   12.   01.   2004   avšak   pred pojednávaním   prišlo   oznámenie,   že   zákonná   sudkyňa   p.   JUDr.   M.   K.   bola   dočasne pridelená od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2004 na Okresný súd vo Veľkom Krtíši, čo znamená, že súd vo veci bude nečinný zrejme až do konca roku 2004. Podala som teda dňa 23. 02. 2004 návrh na   pridelenie   veci inému   sudcovi,   nakoľko   sú   tu tri   mal.   deti   o ktorých výchove a výžive by mal súd rozhodnúť aj preto, že keď som podala samostatný návrh na zverenie mal. detí do mojej výchovy a opatery bolo mi zo strany druhej zákonnej sudkyne oznámené, že   nakoľko   prebieha   konanie   o rozvod   manželstva   a s tým   spojenou   úpravou   práv a povinností k mal. deťom nebude ona v rámci konania Nc rozhodovať a preto som zobrala návrh späť. Po poučení a aj vzhľadom na prieťahy v rozvodovej veci som podala nový návrh   na   zverenie   mal.   detí   do   mojej   výchovy   a opatery   o ktorom   však   dodnes   súd nerozhodol.“

2.   Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných   prieťahoch.   K takým konaniam patria aj spory   o rozvod manželstva, hoci tento spor je povinne spojený podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s úpravou pomerov rodičov k maloletým deťom na dobu po rozvode manželstva, kde sa predpokladá naplnenie aj záujmov maloletých detí na usporiadaní vzťahov medzi nimi a ich rodičmi.

3.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľky   na   ochranu pred konaním okresného súdu,   ktorým sú   spôsobované zbytočné prieťahy a porušované základné právo na súdnu ochranu v spore o rozvod manželstva a úprava pomerov rodičov k maloletým   deťom   na   dobu   po   rozvode   manželstva.   V tejto   spojitosti   ústavný   súd pripomína,   že   zákon   umožňuje,   tak   ako   to   sama   sťažovateľka   uvádza,   použiť   aj   iné prostriedky ochrany záujmov maloletých detí, ktoré sčasti využila a sčasti neboli úspešné, resp. konanie nebolo skončené (v Nc konaní). Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd zisťuje, že konanie vo veci sťažovateľky (odhliadnuc od návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom sa rozhodovalo nad časový limit určený zákonom) nie je bez prieťahov, ale nejde o prieťahy, ktoré by sa dali označiť v tomto štádiu konania za zbytočné. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   48/03, I. ÚS 154/03).

Podľa názoru ústavného súdu stabilne vyjadrovaného v podobných veciach postup okresného   súdu   v posudzovanom   prípade   nemožno   po   uplynutí   necelých   dvoch   rokov od podania žaloby okresnému súdu (16. august 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (29.   marca   2004),   počas ktorého sa   už vykonali viaceré   pojednávanie, jedno   odvolacie konanie a ďalšie úkony vo veci samej považovať za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004